Nebezpečenstvá na diaľkových trekoch a ako sa im vyhnúť

Prázdniny a dovolenky sú v plnom prúde a veľa ľudí poškuľuje aj po diaľkových trekoch. Čo robiť, aby sa viacdňový výlet nezvrtol na trápenie?

Myslím, že každý, kto niekedy okúsil diaľkový trek, mi dá za pravdu, že sú nádherné, neskutočne slobodné, no rovnakou mierou nebezpečné. Akonáhle sa človek vyberie do hôr, berie na seba istú dávku rizika a možných problémov. Pri viacdennom pochode je o to dôležitejšie vedieť sa s nimi vyrovnať.

Nedostatok vody a dehydratácia

Putovať po ostrom slnku a bez vody nie je žiadne terno. Osobne som na to doplatil na minuloročnej Rudnej magistrále, pričom podcenenie týchto faktorov pre mňa znamenalo cestu domov s úpalom a niečo vyše týždňa rekonvalescencie, kým som bol schopný sa na trasu vrátiť. Prvou radou je sledovať momentálnu situáciu v horách. Minulé leto bolo nadpriemerne horúce – už v júli mali brezy žlté lístie a toto „peklo“ sa odrazilo aj na zrážkach a prameňoch.


Množstvo prameňov býva v takýchto podmienkach vyschnutých, alebo minimálne znečistených.

Treba mať len na pamäti, že hory neodpúšťajú. I tak však zostávajú krásne a hodné objavovania.

Preto je počas suchších liet dobré mať v zálohe vodný filter, zvážiť použitie hydrovaku a vziať si so sebou viac vody aj za cenu ťažšieho batoha. Zároveň sa oplatí čítať a skúmať budúcu trasu. Taká Cesta hrdinov SNP vedie množstvom usadlostí a ešte sa mi veru nestalo, že by mi niekto odmietol doplniť fľašku.

Opaľovací krém – najlepší priateľ turistu

Ako spieva Marcela Laiferová, „Vie páliť, vie sa smiať“. Reč je, samozrejme, o slnku, ktoré pri dehydratácii ochotne prikladá ruku k dielu. A najlepšou ochranou pred ním (pravda, okrem spomínaného opaľovacieho krému), je prevencia. Šiltovka na hlave by mala byť samozrejmosťou, klobúk znamená aj ochránený krk.


Ruka v ruke s ochranou hlavy ide ochrana zraku. Medzi najlepšie prevenčné metódy patrí vyraziť na túru skoro ráno. I keď má človek pred sebou dlhú trasu, dokáže si dať poobede krátkeho „šlofíka“ a vyhnúť sa tak najväčšej páľave. A ranné štarty so sebou nesú ďalšiu výhodu.

Pozor na náhly pokles tlaku

Leto sa prirodzene spája s vyšším výskytom búrok. Aj tu platí, že nie je príjemné, keď idete po odlesnenom hrebeni a do okolitých vrcholcov začnú udierať blesky. Tým viac, ak je hrebeň skalnatý. Ak už príde k najhoršiemu, treba zachovať chladnú hlavu a dodržať niekoľko jednoduchých pravidiel. Opäť treba myslieť na to, že najlepšou prevenciou je už spomínaný skorý ranný štart, keďže hlavnou doménou búrok bývajú poobedné hodiny. Veľmi dôležité je sledovať výstrahy na meteorologických portáloch – prípadne, minimálne zapojiť svoj sluch, keďže hrmenie obvykle počuť už z diaľky.


Jedným zo signifikantných znakov búrok je aj náhly pokles tlaku. Pokiaľ vlastníte športové hodinky s barometrom, dá sa sledovať i tento údaj, založená na ňom býva aj funkcia varovania pred búrkou.

Medvede, srnky, kliešte a iné zverince

Téma stretu so zverou v poslednej dobe výrazne rezonuje slovenskými médiami. Nebudeme zbytočne rozpitvávať, či ten alebo tamten živočích je alebo nie je premnožený – ak ideme do lesa, tak so stretom s lesnou zverou jednoducho treba rátať. U mňa platí prvé a posledné pravidlo: dať o sebe vedieť. Ak opomenieme niekoľko príliš odvážnych kusov, zver je prirodzene plachá. Ak o sebe dáme v pravidelných intervaloch vedieť, pokojne sa môže stať, že nás zver zo svojho úkrytu registruje a my o tom nemusíme mať ani tušenie – jednoducho nás nevyhodnotí ako riziko. Na robenie hluku dobre slúžia paličky, rozhovor s „parťákom“, pískanie na píšťalku, tí odvážnejší môžu skúsiť aj spev.


Osobitnou kapitolou sú kliešte. Mnoho z nás už asi zistilo, že vyššie zmienené metódy na ne nie úplne zaberajú. Preto treba siahnuť po repelente, rôznych koncentrátoch, a ako inak, prevencii. Osobne sa držím toho pravidla, že ak prejdem cez vysokú trávu, radšej chvíľku postojím a skontrolujem sa. Časová strata minimálna, „dupľom“ ak to porovnám s tým, koľko mi v priemere trvá vytiahnuť kliešťa...

Keď chôdza bolí

Ako ľahko otlaky vzniknú, tak ťažko sa ich človek zbavuje.

...treba myslieť na to, že najlepšou prevenciou je spomínaný skorý ranný štart, keďže hlavnou doménou búrok bývajú poobedné hodiny.

Drobné pľuzgieriky, podliate tkanivovým mokom, vznikajú ako reakcia tela na dlhotrvajúce trenie. Dobrou správou je, že existuje hneď niekoľko spôsobov, ako sa im vyhnúť. Tá horšia je, že nie vždy zafungujú. Prvou, pomerne častou chybou, je nesprávne zvolená veľkosť obuvi. V príliš malej topánke sú prsty na seba natlačené, dochádza k treniu a k vzniku otlakov. V príliš veľkej topánke noha „lieta“, prichádza k treniu a k vzniku otlakov. Netreba zabudnúť ani na správnu vložku, element dôležitý rovnako, ako topánka samotná. Opäť vlastná skúsenosť – po tom, čo sa mi na SNP-čke v topánke týždeň posúvala vložka, som si do Košíc priniesol päť otlakov na štyroch prstoch.


Jedným z faktorov, ktoré výrazne dopomáhajú vzniku otlakov, je vlhkosť. A pri horúcich letných dňoch logicky nie je potrebné veľa, aby sa noha spotila. V takýchto prípadoch je asi najlepšou prevenciou zvoliť sandále alebo inú otvorenú obuv. Ja osobne sa s nimi ale vôbec nekamarátim a ak to máte podobne, veľmi dokáže pomôcť, ak nohy v priebehu dňa prepláchnete v prameni, počas pauzy sa vyzujete a trochu ich prevetráte. Takisto sa mi osvedčilo v polovici dňa vymeniť ponožky za čistý, vypratý pár.

Kvalitný spánok – polovica úspechu

Na záver možno trochu „zaznávaná“ téma. Po tých všetkých týždňoch som zistil, že nie je žiadny problém prejsť 40 km aj niekoľko dní po sebe. Problém nastáva, ak telo nedokáže cez noc dostatočne zregenerovať a spánok je príliš ľahký. V takýchto prípadoch sa zvyknem zobudiť „rozbitý“ ako čínska hračka“ a to veľa motivácie do dňa veru nepridá. Spánok dokáže ovplyvniť množstvo faktorov. Ak idete skôr cestou ľahšieho batoha a volíte jednoduchú, penovú karimatku, najhoršie, čo sa dá spraviť, je „hodiť si to“ na rovný, tvrdý povrch – je lepšie uprednostniť les.


Veľa dokáže ovplyvniť aj počasie, najmä jasné, chladné noci. Tu sa zas presúvame od karimatky aj ku kvalitnému spacáku a správnej voľbe oblečenia doň. Svoju rolu dokáže zohrať aj psychika. Ako ilustráciu viem uviesť moju druhú polovicu Rudnej magistrály. Na Poľane sa stretlo niekoľko nepríjemných faktorov – v noci sa okolo mňa „obšmietal“ medveď, ktorý v kombinácii s tvrdou podlahou kvalite spánku vôbec nepridal. Naopak, nocľah v útulni Burda znamenal ticho, teplo, mäkké podložie a najmä pocit bezpečia. Výsledok? 60-kilometrový pochod takmer bez únavy.

S nadnesením by sme mohli povedať, že najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť nebezpečenstvám na diaľkových trekoch, je skrátka na ne nejsť. Teraz vážne – tieto body nemajú nikoho vyplašiť. Je len potrebné mať na pamäti, že hory neodpúšťajú. I tak však zostávajú krásne a hodné objavovania. Stačí sa zbaliť a vyraziť. Ak máte ďalšie tipy, na čo si dať pri diaľkových trekoch pozor, podeľte sa v komentároch.