Komfort vs. ultralight alebo čo všetko si nosím na túru?

Prečo v dobe ultralightu nosím veľký batoh? Dôvodov je hneď viacero, poďme sa na to pozrieť.

Jedným z dôvodov je, že mám rada svoj „komfort“, a to nielen v oblečení a vybavení, ale aj čo sa týka pitia a jedla. To, že mi je vždy o dosť väčšia zima než ostatným, je ďalší nezanedbateľný faktor môjho väčšieho batoha. Najprv sa pozrieme na ľudí, ktorí dokážu zredukovať svoje veci na úplne minimálnu hmotnosť.

Balenie naľahko – áno či nie?

... pozor, ultralight balenie je vhodné pre skúsenejších turistov...

„Ultralight“ je vlastne balenie naľahko a zníženie hmotnosti nesených vecí na úplné minimum. Pochopiteľne, najmä ultrabežci a diaľkoví turisti si musia premyslieť každý gram, ktorý si chcú naložiť na chrbát. Behať s 15 – 20 kg batohom asi nie je ani možné, ani žiadúce. Ak však idem ja na jeden – dva dni, snažím sa zbaliť šetrne, ale každý gram neprepočítavam. O balení naľahko sa dočítate aj v 3. vydaní Hikemates magazínu, ktorý bol venovaný tejto téme.


Chodiť na hory „naľahko“ je určite skvelé, pretože nespotrebujete toľko energie vplyvom ťažkého batoha. Batoh vás „neubíja“ k zemi a celkovo sa vám kráča oveľa ľahšie. Dnes je možné zaobstarať si naozaj ľahučké spacáky, karimatky, oblečenie atď., ktoré vážia niekoľko desiatok – stoviek gramov. Samozrejme, najnovšie a ľahučké technológie sa odrazia aj na cene týchto vecí, ale ak si „stály“ a pravidelný turista, ktorý to myslí s pohybom v horách seriózne, oplatí sa pomaličky si takúto výbavu postupne zbierať.

Avšak pozor, ultralight balenie je vhodné pre skúsenejších turistov, ktorí už niečo v horách zažili a vedia lepšie a triezvejšie zhodnotiť svoje sily a možnosti. Môže sa totiž stať, že začiatočník niečo podcení, niečo nevezme, lebo si myslí, že to nepotrebuje a chce byť „in“, pretože ultralight je naozaj momentálne v kurze, no môže to preňho dopadnúť zle.

Takže pokiaľ začínate s turistikou a pohybom v horách a váhate nad nejakou vecou, radšej si ju vždy zoberte a „zbytočne“ neste, než by ste mali banovať, že ju pri sebe nemáte. Naopak, ak sa v horách vyskytnete iba občas, tak je zbytočné vrážať peniaze do najkvalitnejších vecí na trhu a uspokojíme sa aj s „obyčajnejšími“ kúskami. Na výber je obrovské množstvo sortimentu a myslím, že požiadavky každého budú naplnené.

Balenie nie úplne naľahko alias „komfortík“

Čo ale nesmie chýbať v mojom batohu, ktorý nie je až taký „ultralight“? Líši sa to, samozrejme, podľa ročného obdobia. Najdôležitejšie je u mňa tričko na prezlečenie... mať na sebe mokré, spotené tričko fakt nenávidím a pokiaľ ide o túru na vrchol, prvé čo na ňom spravím, prezlečiem sa do suchého trička... v lete je to príjemnejšie, v zime menej, haha. Niet nad pocit suchého a teplého oblečenia, a to najmä v zimnom období.


Okrem trička nesmie v batohu chýbať jedna hrubšia mikina (tenšiu mám väčšinou na sebe počas výstupu), zateplená páperová bunda a najnovšie v mojom batohu pribudla aj fukerka (neviem, ako som doteraz bez nej fungovala) a už aj zateplená sukňa. Do zálohy idú vždy ešte náhradné ponožky. Bavíme sa o zimnom období, kedy je tých vecí jednoducho viac a aj keď sú z ľahších kolekcií, hmotnosť a objem sa proste oproti letu nazbiera.

Vrstvenie? Jednoznačne áno!

... nejedna noc ma presvedčila o tom, že radšej si ponesiem trochu ťažší a hrubší spacák.

Pamätám si časy, keď som vo svojich začiatkoch šla na túru v lyžiarskych nohaviciach a lyžiarskej bunde... uf, hotová sauna, ale tak, ako sa vraví, „nejako začať treba“. Keď som už vlastnila pár turistických funkčných kúskov, krásne som porozumela princípu vrstvenia a funkčných materiálov. Najprv mi to prišlo veľmi zvláštne, mať na sebe napr. dve bundy (páperku a fukerku), vravela som si, načo dve bundy?

A ešte to aj vyzerá divne, hovorila som si v duchu, a tak som radšej chodila v jednej hrubej (chyba, haha). Ale teraz to už chápem, zvykla som si na to a neviem si vynachváliť vrstvenie oblečenia, ktoré si buď vyzliekate, alebo obliekate po jednotlivých vrstvách podľa poveternostných podmienok (a tie sa v horách niekedy menia zo sekundy na sekundu) a podľa toho, či stúpate nahor alebo zostupujete.


Ak idem na skialpy, pridáva sa k oblečeniu prilba, haršajzne, okuliare (slnečné alebo lyžiarske), pásy, lavínová výbava a ďalšie veci, takže hmotnosť opäť rýchlo stúpa. Na zimnú turistiku netreba zabúdať mačky, prípadne paličky. Čelovka u mňa nikdy nechýba najmä v zimnom období bez ohľadu na to, ako dlho plánujeme stráviť čas v horách.


Jednoduchšie je letné balenie, kedy postačí aj tretina oblečenia z toho, čo je potrebné v zime. Takisto nesmie chýbať tričko na prezlečenie, mikina, jedna tenšia bunda, pršiplášť a opäť ponožky. Kto už nejaký ten článok odo mňa čítal, možno zachytil, že som viackrát spomínala, že nie som zrovna najotužilejší človek na svete, takže aj to zohráva podstatnú úlohu vo veciach, ktoré si nesiem, keďže som väčší „zrmzľak“ oproti ostatným.

Balenie na viac ako jeden deň

To, že nie som otužilá sa prejaví aj pri viacdňovej turistike na hmotnosti môjho spacáku, ale nejedna noc ma presvedčila o tom, že radšej si ponesiem trochu ťažší a hrubší spacák. Niet nad ten úžasný pocit, keď ma v noci neklepe zimou a nemusím spať naobliekaná tak, že sa neviem ani pohnúť. Čo mi tiež zabezpečilo prevažne príjemné pocity zo stanovačiek a spania v prírode (čo nebolo vždy samozrejmosťou) je nafukovacia karimatka, ktorá tiež niečo váži oproti klasickým karimatkám, ktoré síce nevážia takmer nič, ale najkomfortnejšie sa mi na nich nespalo.

A keďže v úvode som spomínala, že nejaký ten komfort mám rada aj v horách, nafukovacia karimatka ho jednoznačne zaručuje a úroveň zážitku sa u mňa zvyšuje vďaka lepšiemu a kvalitnejšiemu spánku.

... aj tie najobľúbenejšie jedlá a nápoje chutia oveľa lepšie na horách a po výdatnom výkone...

Čo som si tiež obľúbila a čudujem sa, že mi to nenapadlo skôr, sú šľapky, ktoré si nosím vždy so sebou, keď idem čo i len na jednu a viac nocí... je to skvelý pocit dať si po celom dni dole pevné turistické topánky a nechať nohu dýchať. Kúpila som si úplne ľahučké šľapky, ktoré nosím zavesené hocikde z vonkajšej strany batoha, takže neberie to zbytočne miesto v batohu. Na viacdňovej turistike je u mňa samozrejmosťou aj kempingový riad.


Na každú turistiku nosím aj hrnček s karabínkou, ktorou ho pripnem zvonku na batoh. V zime slúži na čaj, v lete na pitie z prameňov atď. (zároveň mi to príde veľmi pekné a tematické). Keď ho pripnem zle a o niečo udiera, „cinká”, má teda aj druhotné využitie, a to ako zvonček na medvede, haha.


Perfektná vychytávka, ktorú nosím so sebou tiež všade v akomkoľvek ročnom období, je malý podsedáčik, asi 40x40 cm. Obzvlášť ženy dobre vedia, že na studenej zemi sa nesedí... teda pokiaľ si potom nechceme privodiť zdravotné problémy v podobe prechladnutia a zápalu. Podsedáčik so sebou nosím vždy a využívam ho dokonca aj v zimnom období, kedy si ho rozložím priamo do snehu a môžem si tak pohodlne oddýchnuť aj v zime, kedy je väčšina lavičiek pod snehom.


Ďalším perfektným vynálezom je fľaša s hadičkou. Kupovala som si to s pocitom, že vyskúšam… teraz na to nedám dopustiť. Princíp napiť sa kedykoľvek a kdekoľvek bez toho, aby som musela dať batoh dole (najmä ten ťažší pri viacdňovej turistike) je skvelý.

Doplnenie energie

Čo ďalej v mojom batohu nikdy nechýba? Lekárnička a termofólia (v zimnom období), proteínová tyčinka, hroznový cukor a magnéziový shot bez ohľadu na dĺžku túry. Proteínová tyčinka a cukor pomôžu v krízovej situácii, keď dochádza energia a magnéziový shot nosím v zálohe takisto na únavu/vyčerpanie a svalové kŕče. Aj keď väčšinou nie je potrebná tyčinka (najem sa niečoho iného) ani shot, vždy ich mám pri sebe, lebo človek nikdy nevie, kedy príde kríza (či už moja alebo niekoho iného).

Existujú aj ďalšie formy rýchleho dobitia „bateriek“ – energetické gély, energetické a kofeínové tyčinky, energetické nápoje atď. Zatiaľ som vyskúšala proteínové tyčinky a gély, ktoré som ale okamžite prehodnotila, že nie sú pre mňa, pretože mi vadí samotná konzistencia gélu, takže zatiaľ ostávam verná tyčinkám. Na trhu je v súčasnosti veľa možností, a tak si každý môže vybrať to, čo mu vyhovuje.

Zbytočná hmotnosť? Pre niekoho áno, pre niekoho nie

Toto boli väčšinou „nevyhnutné“ veci na turistiku/skialp. Teraz prichádzajú na rad nie nevyhnutné veci, ale skôr pre pôžitok. Či už sú to nejaké fajné sladké keksíky, pečivo, malinovka alebo „vrcholové“ pivko/radler. Všetci dobre vieme, že aj tie najobľúbenejšie jedlá a nápoje chutia oveľa lepšie na horách a po výdatnom výkone, tak prečo si ich nezobrať so sebou napriek trošku vyššej hmotnosti a nevychutnať si ich priamo v prírode počas túry a tým povýšiť a umocniť zážitok?

Toto bol môj pohľad na „klasické“ balenie a „ultralight“, kedy na jedno či dvojdňovky uprednostním komfort a možno aj niečo navyše. Avšak to, čo sa rozhodnete si zobrať so sebou do hôr vy, je len a len na vás. Pár zaujímavých tipov nájdete aj v tomto článku Čo si zobrať na túru . Ozvláštniť, prípadne spríjemniť si pobyt v horách si môže každý podľa svojho gusta a to je na tom to pekné.