Trail maratón v regióne Zamagurie

V tomto článku ťa prevediem dvomi pohoriami v dvoch krajinách, ktoré sa nám podarilo prebehnúť za jeden deň.

Zatiaľ čo Sadecké Beskydy sú pre mňa novým pojmom, Pieniny celkom dôverne poznám, a tak sa ujímam plánovania trasy. Cieľom je víkendový „long run“, teda niečo, čo by malo mať dĺžku 40 – 50 km.

Pre nebežcov to môže byť pekná a nenáročná prechádzka.

Pieniny sú malebné pohorie, na ktorého území sa nachádzajú dva národné parky, rozprestierajúce sa v dvoch krajinách. V Poľsku je to Pieninsky Park Narodowy a na Slovensku Pieninský národný park. Ten slovenský vznikol v roku 1967 a je u nás najmenším. V lete tu dominuje vodný turizmus a splavovanie Dunajca na drevených pltiach či rafting. Sú tu ale aj krásne lesy, hrebene s čarovnými výhľadmi a bohatými možnosťami na turistiku, cykloturistiku a beh.

Obec lietajúceho Cypriána

Sobotné slnečné ráno predposledného májového víkendu sa zdá ako ideálny termín, najmä z pohľadu počtu turistov, ktorých tu je v lete viac než dosť. Poliaci radi trávia dovolenky doma v horách a Pieniny patria medzi ich obľúbené destinácie. Vyhneme sa teda návalom turistov, ktorých tu je neúrekom najmä v letných mesiacoch a počas poľských sviatkov.

Trasu začíname a končíme na slovenskej strane v Červenom Kláštore, významnej turistickej obci, v ktorej sa nachádza kartuziánsky kláštor a kúpele. Do Poľska sa dostávame po lávke cez Dunajec, určenej len pre peších a cyklistov, autom tu neprejdete. Na oboch stranách rieky je niekoľko stánkov lákajúcich na suveníry či syry. Už tu sa kocháme pohľadom na dominantu Pienin – Tri Koruny. Tri Koruny sú najzaujímavejší vrch v Pieninách a tvorí ho päť skalných veží, ktoré majú podobu koruny.

Tri Koruny

Kúsok nad obcou Sromowce Niżne je prvá možnosť občerstvenia, Schronisko Trzy Korony, len 2,5 km z Červeného Kláštora. Pre nebežcov to môže byť pekná a nenáročná prechádzka.

Za chatou po žltej turistickej značke bežíme do kopca. Očakávame blato po dažďoch z posledných dní, ale prekvapivo to nie je až také zlé. Celý úsek je príjemne behateľný, i keď miestami je stúpanie dosť strmé. Stretávame len zopár turistov. Keď sa ich počet zvyšuje, je to znamenie, že sme dobehli k Trom Korunám. Na vrchole, ktorý má 982 m n. m. sa nachádza vyhliadka, ktorá je prístupná za poplatok. Bežíme ďalej, lebo sa nám nechce čakať na vstup a na podobné výhľady bude aj bezplatná príležitosť.

Sokolica

Modrou turistickou značkou pokračujeme ďalej na Sokolicu. Značka vedie po okraji hrebeňa a otvárajú sa nám výhľady na kľukatý Dunajec a ešte čiastočne zasnežené Vysoké Tatry. Chodník je veľmi hravý, jemne technický, nenudíme sa.


Sokolica je majestátna skala s rovnako peknými výhľadmi, ale tiež sa za vstup na ňu platí. Výstup na vrchol je veľmi strmý a zabezpečený oceľovými lanami. Aj tento vrchol podbiehame, nakoľko nemá pre nás význam sa zdržovať čakaním, pred sebou máme ešte väčšiu časť trasy. Iné spojenie so Sokolicou zo slovenskej strany je kompa cez Dunajec kúsok za hranicou z obce Lesnica.

Najvyšší bod trasy - Przysłop

Na vrchole je lavička s výhľadom do doliny, čistá romantika.

Spopod Sokolice zo sedla Przełęcz Sosnów zbiehame do obce Krościenko nad Dunajcem. Tu chceme preskúmať časť pohoria Sadecké Beskydy a vybehnúť na ďalšie vrcholy s výškou 800 – 900 m. Opäť premosťujeme Dunajec a popri domoch začíname stúpať šotolinovou cestou.


Sme mierne sklamaní, že najvyšší bod našej trasy Przysłop (991 m n. m.) je zalesnený a nie sú z neho výhľady. Celá pasáž tejto časti pohoria je lesnatá a výhľady sú skôr ojedinelé. Pôvodný plán, zastaviť sa na chate pod Berešnikom, prehodnocujeme, lebo len o kúsok nižšie nás láka sympatické kúpeľné mestečko Szczawnicza, kde je väčšia istota, že okrem dobrej kávy si k nej môžeme objednať aj sladkú „šmakocinku“. Zastavujeme teda v peknej kaviarni, kde v našom oblečení so soľnými škvrnami trochu vybočujeme zo štýlu ostatných hostí.

Pieninské hrebene

Popri kávičke a zmrzline zvažujeme ďalší plán prechodu na slovenskú stranu Pienin, možnosťou je vybehnúť na hrebeň červenou značkou a pokoriť aj vrchol Jarmota alebo strmým cikcakom na hraničnú Šafranovku. Vyberáme druhý variant a predlžujeme si beh po hraničnom hrebeni, zo Šafranovky až po Šľachovky (poľsky Wysoki wierch). Rozhodne sa to vypláca.


Tu je tá malebná časť Pienin s lúkami, pastvinami a krásnymi výhľadmi. Na Šľachovkách si konečne rozbalíme svoje „lepeňáky“, na obednú pauzu sme si nemohli vybrať lepšie miesto. Na vrchole je lavička s výhľadom do doliny, čistá romantika.


Po obede sa prehupneme na slovenskú stranu hrebeňa cez Lesnícke sedlo a pokračujeme červenou značkou cez vrchol Plašná a Sedlo Cerla. Opäť je trasa perfektne hravá, krátke stúpanie, trochu skál a výborne behateľný les. Keď v Kláštore dobehneme k autu, máme za sebou niečo viac ako 42 kilometrov a 2 200 výškových metrov. A to najpodstatnejšie – perfektne strávený deň pohybom v horách.

Zhrnutie

• Názov: Pieniny loop
• Lokalita: Pieniny, Beskydy
• Značenie: prehľadné (turistické značky)
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 5 - 7 hod.
• Parametre: 42,1 km/2 223 výškových metrov
• Typ: okruh, trailový beh
• Terén: les, lúka
• Možnosť parkovania/spoje: obec Červený Kláštor
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy