Západné Tatry - okruh cez Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé

Výživná celodenná túra, ktorá ti ukáže romantickú a pokojnú, ale aj divokú a akčnú stránku Roháčov.

Tento turistický okruh v Západných Tatrách je krásny a rozmanitý. V úvode prechod papraďami zarastenými lesmi, ktoré striedajú pestrofarebné lúky s výhľadmi na majestátne Roháče. Následne hrebeňová časť s panorámami na každú stranu. Pokračujúc adrenalínom na drsných skalných stenách rohatých končiarov. A na záver dlhý zostup dolinou v obklopení Roháčov. Asi takto by som zhrnula dnešnú túru do jedného odstavca. A asi takto by som to zhrnula do jedného verša:

„Divokosť v lese ukrytá, kvetmi lúka rozkvitá, drsná skala rohatá, túra to je bohatá.“

Z liptovskej alebo z oravskej strany?

Cieľom našej túry bola jedna z najadrenalínovejších častí hrebeňa Západných Tatier - prechod cez Ostrý Roháč a jeho dvoch susedov - Volovec a Plačlivé. Hoci trasa zo Žiarskej doliny by bola pre nás bližšia, tentokrát sme sa rozhodli pre túru z oravskej strany. Predsa len, je to pre nás menej obkukané a na mapách sme si vyhliadli taký okruh, ktorého úvodný turistický chodník sme ešte nikdy predtým nenavštívili. Túru si tak spestríme o nami nepoznanú časť, takže je rozhodnuté. Ide sa smer Zuberec a parkovisko Zverovka - Spálená.

Svojrázna Osobitá

...chodníčky sú tu úzke, príroda divoká a nedotknutá.

Po zaparkovaní sa trošku vrátime cestou naspäť a smerujeme k chate Zverovka, kde začína zeleno značený chodník. Táto trasa vedie až na slovensko-poľskú hranicu, vrch Lúčna. Vždy som plná očakávania, keď idem nejakú trasu, ktorú som nikdy predtým nešla. Pri prvotnom objavovaní niečoho nepoznaného, akoby sústredím všetky zmysli na každý strom, lístok, kvietok a pozorne vnímam trasu krok po kroku.

Dnes to začalo prekvapivo miernym klesaním, no to sa rýchlo zmenilo a o chvíľu už prudko stúpame Teplým Žľabom do Sedla pod Osobitou. Výškové metre tu naberamé poriadne rýchlo a dostávame sa priamo popod Osobitú (1 687 m n. m.). Turistický chodník na tento svojrázny kopec nevedie. Kedysi pokračovala značka až na vrchol, no z dôvodu ochrany prírody a vyhlásenia NPR Osobitá bola trasa na vrchol zrušená. Nám to nevadí, veď zdola sa nám Osobitá krásne vyníma a aj zo sedla už pozorujeme prvé „roháčiky“.

Divočinkou na Lúčnu

Pokračujeme hustými lesmi a obdivujeme obrovské paprade, ktoré tento les ovládli. Z lesa sa dostávame na pestrofarebné lúky s výhľadmi na naše dnešné Roháče. Takto sa to strieda až po vrchol Lúčna. Les - lúka - les - lúka. Veľa ľudí touto trasou zjavne nechodí, chodníčky sú tu úzke, príroda divoká a nedotknutá. Nikam sa neponáhľame a užívame si prírodu len a len pre seba.

Z divočinky na poľskú diaľnicu

Vrchol Lúčna (poľsky Grześ) nás hneď prenesie z oázy pokoja do centra diania. Ako to už býva, na poľskej strane prístupnej časti Tatier to vždy žije. Túto slnečnú nedeľu tomu nebolo inak a nasledovnú časť trasy len na naše „Ahoj“ počúvame „Cześć“, alebo „Ddzień dobry“, alebo „Może pani zrobić nam zdjęcie?“ A tak sa zdravíme, poľských susedov s radosťou fotíme a využívame to aj na spoločnú foto pre nás.

No nielen v tomto znamení sa nesie trasa po slovensko-poľskej hranici modrou značkou vedúca cez Rákoň až na Volovec. Zabudnúť nesmiem na výhľady, ktoré tu nejdem opisovať, lebo by som menovala štíty jeden po druhom. Jedným slovom, krása. A viac vo fotogalérii alebo v samotnom videu.

Drsnejšie podmienky to tu však vedia zmeniť na nepoznanie...

Na Rákoni si vychutnáme prvú dlhšiu pauzičku a dopĺňame energiu. Veď je už 12 hodín a pri spätnom pohľade zisťujeme, že sme už prešli poriadnu „štreku“. Ak si chceš túto túru skrátiť, rýchlejší je výstup na Rákoň priamo z Tatliakovej chaty. Po pauze sme nabudení a o chvíľu sme už aj na prvej dvojtisícovke dnešného dňa.

Kto preskáče Roháče?

Dostávame sa na hlavný hrebeň Západných Tatier a prechádzame cez vrch Volovec (2 064 m n. m.). Tešíme sa na akčnú časť dnešnej túry. Musíme „preskákať roháče“ až po Smutné sedlo, kde je najbližšia zostupová trasa na oravskú stranu. Počasie vyzerá dobre a hoci sa obloha trošku zaťahuje, nie sú to žiadne búrkové mraky. Na tomto skalnom hrebeni to počas búrky nie je sranda, a preto tu choď ozaj len v dobrom počasí.


Driapeme sa na Ostrý Roháč (2 088 m n. m.) cez reťaze a ostré skaly. Nám sa ide dobre, skala je suchá, slnko svieti a hravo to zvládame. Drsnejšie podmienky to tu však vedia zmeniť na nepoznanie a za dažďa alebo pri námraze sa náročnosť prechodu zvyšuje.


Z vrcholu sa kocháme na všetky strany. Na severnej strane sa vynímajú Jamnické plesá na južnej Roháčske plesá.


Opatrne zostupujeme cez ďalšie retiazky a pred nami sa už pýši najvyšší štít dnešného dňa - Plačlivé (2 125 m n. m.). Tak sa opäť štveráme hore a následne zas dole. Prechádzame ešte cez Nohavicu a dostávame sa až na Smutné sedlo. Najexponovanejšiu časť túry sme úspešne preskákali a čaká nás už len zostup dole. Túra sa dá aj predĺžiť a pokračovať by sme mohli ďalej cez Tri Kopy a Baníkov a zostúpiť dole z Baníkovskeho sedla.

Veselý záver Smutnou dolinou

Zo Smutného sedla zostupujeme Smutnou dolinou až na Ťatliakovu chatu a nasleduje už len zostup asfaltovou cestou naspäť na parkovisko. My ale smutní ani zďaleka nie sme. Práve naopak! Sme nabití pozitívnou energiou z krásneho dňa v prírode. Túra to bola výživná, dlhá a rôznorodá. Vychutnali sme si ju plnými dúškami. Ak chceš stráviť pekný deň v Západných Tatrách, na tomto okruhu zažiješ divoký les, romantický hrebeň aj exponovaný terén. To všetko v obklopení majestátnych Roháčov.

Zhrnutie

• Názov: Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé
• Lokalita: Západné Tatry, Roháče
• Značenie: prehľadné (zelená-modrá-červená-modrá-červená)
• Obmedzenie: uzávera od 1. 11. do 15. 6.
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: celodenná túra (cca 10 hod)
• Parametre: 24 km/1 735 m
• Typ: okruh, dolina, hrebeň, vrchol, sedlo
• Možnosť parkovania/spoje: platené parkovisko Zverovka-Spálená (5 eur)
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy