Najľahšia trojtisícovka Dolomitov

Kráčať po mesačnej krajine? Prečo nie?! Masív Sella ťa vtiahne do sveta ako z vesmíru, ale ponúkne i ľahko dostupnú túru na trojtisícovku Piz Boe.

Toľkú krásu som ešte pokope nevidela. Síce je to „len“ kameň, ale aký?

Toľkokrát skloňované slovo Dolomity počul už nejeden turista, čo len znásobuje aj moju túžbu, zažiť ich. Zistila som, že to vôbec nie je ťažké a túžby či sny sa dajú celkom ľahko zrealizovať. V horskom masíve som za 5 dní prešla desiatky kilometrov a jeden úsek ti v tomto článku opíšem.

S ľahkosťou do výšin

Začiatok výstupu začínam v priesmyku Passo Pordoi (2 239 m n. m.), odkiaľ vedie pešia turistika do sedla Forcella Pordoi (2 848 m n. m.). Ja si však vyberám možnosť zažiť lanovku, a tak idem na Sass Pordoi. Jednosmerný lístok stál 15 €, čo je super cena, keďže vystúpim cez 700 výškových metrov za 10 minút.


Na vrchole sa nachádza chata Rifugio Maria (2 950 m n. m.), nezdržiavam sa a hneď si idem pozrieť výhľad. Toľkú krásu som ešte pokope nevidela. Síce je to „len“ kameň, ale aký? Nie nadarmo sa táto lokalita volá mesačná krajina. Panoráma sa mi otvára na všetky strany a dovidieť až na švajčiarske a rakúske Alpy.


Mojím cieľom je výstup na vrchol Piz Boe, ktorý leží vo výške 3 152 m n. m. Cesta k nemu nie je náročná, a tak si tu do sýtosti vychutnávam panorámy na mohutný masív Sella. Za krátky čas zídem ku chate Rifugio Forcella Pordoi. Ak by som sa rozhodla ísť pešo z priesmyku, tak by som prišla presne na toto miesto.

Pohodová cesta k vrcholu

Vďaka lanovke sa to tu hemží celkom veľkým počtom turistov, prirovnala by som to k nášmu úseku Chopok – Ďumbier. Sedím si na lavičke a je mi dobre. Vrchol vyzerá, že je ďaleko, ale nie je to tak, za necelú hodinu a pol som na vrchole.


Aby som naň vystúpila, musím prekonať strmý a sutinový svah, ktorý je na niektorých úsekoch zabezpečený reťazami, či stúpačkami. Samotný vrchol je dosť veľký a široký. Nachádza sa tu malá horská chata Rifugio Capanna-Fassa, ktorá ponúka nocľah, ako aj chutné jedlo a mnoho iného.

Nekončiace panorámy

Vrchol ponúka výhľad na naozaj širokú a ďalekú panorámu mesačnej krajiny. Sedím na okraji skaly a hľadím na tento mesačný svet masívu Sella, rozbrázdený mohutnými údoliami. Oblačnosť dotvára dramatickosť, ale našťastie sa netvoria búrkové mraky, a tak si doprajem 2-hodinové vychutnávanie pohľadov na vrcholy, napríklad aj na najvyššiu horu Dolomitov – Marmoladu.


Ak by sa niekomu táto trasa na Piz Boe zdala veľmi ľahká, tak sa dá vystúpať aj cez jednu z najtechnickejších ferrát v Dolomitoch, a to via ferrata Cesare Piazzetta. Keďže sa späť dole nevraciam lanovkou, ako tisícka ľudí, čo sa strieda na vrchole, tak sa už musím pobrať, lebo ma čaká dlhý zostup cez 1 600 m.

1600 m dole

Zostup je takmer celý čas po sutine, čiže mám hlavu stále dole. Z tejto strany masívu sa naskytávajú úplne iné pohľady na masu skál, kde sa z bielej farby menia na červenú a pripomínajú mi tak americký Grand Canyon.


Dostávam sa na rázcestník Livinallongo del Col di Lana, odkiaľ ide najprudkejší zostup žľabom, zaistený oceľovým lanom. Sutina pod nohami sa len tak sype a nejaký čas trvá, kým sa dostanem dole. Za odmenu ma čakajú krásne pohľady na masívne steny a nové panorámy na okolie.


Chodník popri mohutných skalách je takmer po rovine a dovedie ma k Rifugio Franz Kostner al Vallon. Chata je osadená naozaj v krásnom prostredí, a tak si tu doprajem chvíľu na odpočinok.

Túra očarí nielen mohutnosťou masívu, ale i krehkosťou a rozkvitnutými lúkami.

Chaty, chaty a zas chaty

Celé Dolomity sú pretkané horskými chatami a sieťou lanoviek, čiže je veľmi ľahké si tu naplánovať turistiku, či už ťažšiu alebo ľahšiu. Aj takto môže vyzerať tvoj týždeň v Dolomitoch. Zásobovanie chát sa tu robí pomocou helikoptéry, a tak jediné, čo tu narúša kľud, je zvuk rotora.


Koniec dnešnej turistiky poznám a keďže viem, že je ešte stále ďaleko, beriem batoh a idem ďalej. Chodník sa už viac zazelenal a stále očakávam nejakú kosodrevinu, ktorá nakoniec aj prišla, pri skalnom meste pred chatou Rifugio Bec de Roces.

Dolomity vs. Slovensko

Skalné mesto mi pripomína naše Slovenské hory, konkrétne Sivý vrch. Horská chata je dokonalým posledným oddychom, kde ako spestrenie okolia nájdeš zmyslový chodník, preliezky, ležadlá, traverz… Dva dni dozadu som tu bola a naozaj som si tu neskutočne oddýchla, ako aj tento raz.


Omočila som si nohy, posedela s výhľadom na Marmoladu s nanukom v ruke. Čo viac si priať po 5 hodinách chôdze. Takéto prostredie pri chate by som uvítala aj u nás. Na záver už len zostup do mesta Arabba cez rozkvitnuté lúky, počas ktorého vstrebávam všetky zážitky z dnešného dňa.


Blízko srdca Dolomitov sa dá zažiť krásna a jednoduchá turistika po mesačnej krajine s najľahšie dostupnou 3-tisícovkou. Túra očarí nielen svojou mohutnosťou masívu, ale i krehkosťou a rozkvitnutými lúkami. Kombináciám sa žiadne medze nekladú a už zostáva len na tebe, čo všetko chceš zažiť na masíve Sella.

Zhrnutie

• Názov: Piz Boe
• Lokalita: Dolomity, Taliansko
• Značenie: len farba na kameňoch alebo vyšliapaný chodník
• Obmedzenie: žiadne
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 8 hodín, s 2-hodinovou prestávkou
• Parametre: dĺžka 12,8 km, stúpanie 378 m, klesanie 1 646 m
• Typ: lanovka, štít, výhľady, chata
• Možnosť parkovania/spoje: Passo Pordoi, bezplatné
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy