Najdlhšia ferrata v Rakúsku

Dlhý nástup, Déčkove úseky, lanové mosty či veľa rebríkov. Dážď a krúpy, ale aj snehové polia pri zostupe. Aj o tom bola najdlhšia ferrata Rakúska na Grosser Priel.

Počasie na víkend hlásia parádne a my sa už dlhšie pozeráme po Grosser Priel v Rakúskych mŕtvych horách. Táto výrazná hora s 8 metrovým červeným krížom na vrchole vo výške 2 515 m n. m. je nielen úplne dychberúca, ale zároveň prevyšuje neďaleké stredisko Hinterstoder o celých 1 900 metrov.

Okrem tohto všetkého je tam ešte jedna zaujímavosť a to je rovnomenná ferrata Priel. Tá začína vo výške 1 690 m n. m. a končí až pri samotnom kríži na vrchole vo výške 2 515 m n. m. Čo je ale na nej iné, ako na všetkých ostatných, je jej dĺžka. Samotná ferrata má 2 130 metrov čo ju robí najdlhšou ferratou v celom Rakúsku. Niektoré dĺžky ferraty sú obtiažnosti D. Poďme si teda prejsť celý víkend v rakúskych Mŕtvych horách aj s kempovaním v kempe a touto lukratívnou ferratou.

Od kempu po ferratu

V piatok po práci vyrážame z Bratislavy a smer je jasný. Rakúske Mŕtve hory – konkrétne dedina Sankt Pankraz a Camping Obermayr. V Rovinke berieme Kiku a v trojici vyrážame na víkend plný zážitkov. Po 3 a pol hodinách jazdy prichádzame do kempu. Vypisujem papiere a hľadáme kempové miesto, kde môžeme rozložiť nielen stany, ale aj sa napojiť na elektrinu. Kemp je pekný čistý a hlavne tichý. Rýchla a chutná večera v podobe dehydrovanej stravy od Adventure menu, pobaliť veci na ferratu a spať. Ráno budík o piatej, sadnúť do auta a presun na Parkplatz Polsterlucke (časť Hinterberg). Parkovanie na celý deň za 5 eur, platba v automate priamo na parkovisku hotovosťou alebo aj kartou.


Cesta ďalej pokračuje pár metrov po asfaltke, ktorá sa mení na štrkovú cestu. Tá vedie okolo hospodárskych budov po ľavej strane. Tu červená značka zatáča vpravo, my sa ale držíme cykloznačky R307, ktorá vedie cez most ponad rieku a následne po pravej strane vidíte reštauráciu Polsterstüberl. Pokračujeme ďalej cyklocestou, ktorá sa kúsok za Polsterstüberl spája s červenou značkou. Po nej pokračujeme celý čas, doslova až na vrchol.

Najbližšia zastávka Prielschutzhaus

Červenou pokračujeme príjemnou cestou, ktorá je štrková, ale stále je dosť široká aj pre autá. Je to z dôvodu toho, že cesta sa v jednom bode rozdvojuje. Vľavo sa dá dostať k zásobovacej lanovke, ktorá zásobuje Prielschutzhaus. Vpravo sa cestička zužuje na turistický chodník a pokračuje červenou značkou až na vyššie spomínaný Prielschutzhaus. Kto by mal záujem, dá sa dohodnúť na vynáške batožiny pomocou zásobovacej lanovky. Viac informácií nájdeš na webe chaty. My si batožinu ponesieme na svojich chrbtoch, odbáčame vpravo a stúpame lesom do prudko do kopca. Obchádzame Klinser vodopády a stále ideme hore.


Cesta vedia lesom a prechádza na okolité lúky. Pokiaľ stále vidíte lanovku, tak viete, že ste na dobrej ceste. Úprimne, tu sa ani nedá zle odbočiť, lebo žiadna iná turistická trasa tadiaľto nevedie. V niektorých miestach sa otvoria výhľady na Mŕtve hory a samotný Grosser Priel. My sme v to ráno počasie nemali ideálne a hora sa nám schovávala v oblakoch a hmle. Tak či tak výhľady do doliny a na okolitú prírodu naozaj stoja za to.


Po troch hodinách prichádzame na chatu Prielschutzhaus. Chata vyzerá veľmi pekne a je dostatočne veľká. Trošku aj ľutujeme, že sme sa sem nevybrali už včera a neprespali na chate, ušetrili by sme si 3 hodiny času a hlavne úvodné nastúpané metre a kilometre. Na terase už ráno počujeme okrem nemčiny aj veľa češtiny a postupne vychádzajúcich ľudí s prilbami v ruke a feratovým výstrojom na batohu. My si len odskočíme a pokračujeme ďalej smerom k nástupu.

Nástup na ferratu a úvodné rozohriatie

Kúsok za chatou je turistický smerovník. Podľa neho odbáčame vpravo hore smer Priel-Klettersteig s odhadovaným časom 40 minút. Kráčame pomedzi kosodrevinu a nižšie stromy a dostávame sa k ďalšiemu smerovníku. Cesta je tu naozaj prehľadná k nástupu na ferratu. Terén sa mení a dostávame sa na kamenný podklad, odkiaľ vidíme nástup aj s ľuďmi, ktorí sa už šplhajú po ferrate hore.

...od tohto miesta nie je možnosť únikovej trasy a ešte máte pred sebou 1 230 metrov lezenia po ferrate.

Ešte asi 20 minút kráčania kamenným terénom a už sa aj dostávame pod nástup. Ten rozoznáte jednoducho, je tam veľká tabuľa s popisom celej ferraty. Je tu taktiež dostatok miesta na oblečenie si výstroja a v našom prípade aj teplejšieho oblečenia, pretože začína fúkať a vonku sa poriadne ochladilo. Hneď v úvode ferraty je Déčkový úsek v previse. Ten sa ale dá obísť A/B úsekom, ktorý vedie vľavo a následne sa laná spájajú.

Lanové mosty a stále je tu možnosť úniku

Prvá polovica ferraty je naozaj rôznorodá. Nachádzajú sa tu úseky od A až po D. Niektoré Déčkové úseky sú naozaj šťavnaté a človek sa na nich miestami trápi ako rukami,tak aj nohami. V prvej polovici sú ale taktiež vzdušné lanové mosty. Čo je ale výhodou prvej polovice, že tie naozaj ťažké Déčkové úseky sa väčšinou dajú obísť ľahším A/B úsekom, ku ktorému vás aj naviguje smerová tabuľa. Taktiež sú v prvej polovici dve únikové cesty v prípade, že si to rozmyslíte s ferratou alebo príde zlé počasie. Úniková cesta vedie do chodeckého terénu, odkiaľ po vlastných prejdete smerom popod skaly až k chate a turistickým chodníkom späť na parkovisko.


Ak sa predsa len rozhodnete pokračovať ďalej, tak vás na to upozorní tabuľa, že od tohto miesta nie je možnosť únikovej trasy a pred sebou máte ešte 1 230 metrov lezenia po ferrate. Nás táto tabuľa neodradila, počasie síce nebolo najlepšie, ale nepršalo a tak sme sa rozhodli pokračovať v tejto víkendovej výzve. Pred nami bolo niekoľko rebríkov, dlhý traverz, ale aj vertikálne doliezanie kúsok od kríža či snehové pole, ktoré zakrylo ferratové lano.

Druhá polovica v znamení rebríkov

Druhá polovica začala dlhým traverzom. Ten bol príjemný a človek si na ňom oddýchol. V určitom momente sa obloha roztrhala a videli sme dokonca aj vrcholový kríž. Prichádzame pod prvé rebríky a s nimi prichádza aj dážď. Prvé rebríky sú len 4 za sebou, dážď zosilňuje a prichádzajú dokonca aj krúpy. Tie sú nepríjemne ostré a tak chvíľku čakáme, kým to najhoršie prejde.

Bolo to krásne, no miestami naozaj náročné, až by sme zhodnotili, že to bol „záhul“.

Prichádzame k miestu, ktoré sa volá Notfallbox. Od neho to je necelých 500 výškových metrov na vrchol. Od tohto miesta je presne 12 kolmých rebríkov a dokonca dva sú aj previsnuté v obtiažnosti C/D. Rebríky majú výhodu, že človek rýchlo nastúpa výškové metre. Nevýhoda je ale v precvakávaní počas dažďa, kedy sa všetko šmýka. My sme to dali a pred nami je už len záverečný úsek, ktorý je maximálne za B/C a pár úsekov, kde je lano pod snehom. Vyššie to už nejde. Víta nás 8 metrový vysoký červený kríž Grosser Priel vo výške 2 515 m n. m.

Strašidelne vyzerajúci zostup

Po vrcholových fotkách a oddychu pri kríži sa pozeráme na zostupovú cestu. Tá z ferraty vyzerala strašidelne, pretože sa zdalo, že preveje snehu sú na celom hrebeni, ale zdanie klamalo. Hrebeň bol suchý bez snehu a tak sme po kameňoch zostupovali po hrebeni a červenej značke Wanderweg 260, smerom k horskému sedlu s názvom Brotfallscharte.


Zo sedla vedie ferrata, ktorá je Áčkovej obtiažnosti smerom dole. Po pravej strane bolo lano ešte pod snehom, ale po ľavej strane bolo sekundárne lano, na ktoré sa dalo pripnúť a teda bezpečne zostupovať dole. Nepríjemný bol ale spodný úsek ferraty, ktorý bol celý pod veľkým nánosom snehu a teda tu pomohli už len paličky a pomalá, opatrná chôdza.


To najhoršie pri zostupe je za nami a my v diaľke vidíme chatu Prielschutzhaus, ktorá je náš čiastkový cieľ pri zostupe. Ešte máme pred sebou dve veľké snehové polia, tých sa ale nebojíme lebo končia na lúke, takže aj keby sme ich zišli po zadku je to pohoda. Užívame si výhľady na jednu, ako aj druhú stranu. Pohľad do údolia je magický, modré hory striedajú zelené lúky a lesy. Pohľad na opačnú stranu nám zase ukazuje celú ferratu a hrebeň, ktorý sme dnes vyliezli a zliezli. Pred nami je už len záverečný príjemný chodník k chate, dole na parkovisko, smer kemp a regenerácia.

Bol to „záhul“

Cestou v aute od parkoviska do kempu si rekapitulujeme celý deň. Bolo to krásne, no miestami naozaj náročné, až by sme zhodnotili, že to bol „záhul“. Počasie bolo divoké, slnko, dážď, potom krúpy a zase slnko. Nakoniec to ale stálo za to. Posunulo to naše limity zase o kúsok vyššie. Ferratu odporúčam len naozaj skúseným ferratistom, nielen z dôvodu ťažších úsekov, ale aj z dôvodu jej dĺžky.

Človek sa môže rýchlo vyčerpať, a ak to v správnu chvíľu neotočí, tak môže byť už neskoro. Taktiež nie len výstup, ale aj zostup je dosť dlhý a náročný. K chate 3 hodiny, ferrata 6 hodín, zostup k chate 3 hodiny a zostup od chaty ďalšie 3 hodiny. Kombinácia skoro 20 kilometrov s nastúpanými 2 000 metrami a naklesanými taktiež 2 000 metrami a ferratou, urobila celoživotný zážitok.

Čo si ale odnášame, sú nádherné výhľady, výborne strávený spoločný čas ako na ferrate, tak aj v kempe a kopec smiechu, ale aj psychickej podpory. Ďakujeme rakúske Mŕtve hory, ešte sa sem vrátime, je to tu krásne.

Zhrnutie

• Názov: Grosser Priel (2 515 m n. m.)
• Lokalita: Mŕtve hory, Rakúsko
• Turistické značenie: červená (dobre značené)
• Obmedzenie: ideálne jún – september
• Obtiažnosť: 5/5
• Trvanie: 15 hodín
• Parametre: 19 km/2 050 výškových metrov
• Typ: okruh, vrchol
• Možnosť parkovania/spoje: Parkplatz Polsterlucke (5 eur na deň)
• Trasa: sekcia Výjazdy