Povinné dobrodružstvo v nórskom kraji

More og Romsdal je nórsky kraj, ktorý vás očarí vysokými horami a výhľadmi vyrážajúcimi dych. Je dosť možné, že po ceste sem stretnete nejedného Trolla, alebo aspoň pôjdete po Trollej ceste, či popod ich vysokánsku skalnú stenu.

Trollia cesta alebo teda Trollstigen je akousi bránou do tohto kraja. My ju prechádzame v totálnej hmle, žiadne výhľady, ale na zážitku nám to neuberá. Touto cestou však nejdem prvýkrát, a tak v mojej hlave vidím jasné výhľady. Parkujeme až pod lezeckou oblasťou pod Romsdalhornom – Hornaksla, s nádherným výhľadom na Trolliu stenu. Ďalší deň hľadáme suchú skalu, na ktorú by sa dalo liezť, ale veľmi sa nám to nedarí. Hodinku cestujeme popri fjorde, zastavujeme pri lezeckej oblasti Hahammeren.

A keď zrazu... hrmot a rachot z kopca oproti – Troll Wall.

Bohužiaľ aj táto oblasť je mokrá, a tak ideme ďalej. Cestou prechádzame okolo ďalšej mokrej oblasti a až po 2 hodinách cesty konečne nachádzame suchú skalu – Stornosa. Konečne lezieme, sem-tam malé prehánky, ale na to sme si tu už zvykli. Lezieme až do tmy a následne hľadáme miesto na prespanie. Večer sa rozprávame o plánoch na zajtra.

Jasná voľba

Láka nás vrchol Romsdalhornu. Romsdalhorn je kopec, ktorý si všimnete na prvý pohľad, keď sa pozeráte z mesta Andalsnes. Nádherný skalnatý strmý kopec. Pre miestnych niečo ako náš Lomničák či Gerlach. Proste niečo, čo musíte zažiť, ak radi leziete v horách a ste v Nórsku v oblasti Romsdalu. Menej skúsený lezci môžu využiť služby horských vodcov.


Balíme lano, všetok lezecký materiál a ráno ideme na to. Počasie nám praje, je tak nádherne „mráčikovo“, čo dodáva už i tak nádherným scenériám ešte nádhernejšiu atmosféru. Dolinou sa platenou cestou dá vyviezť až na jej koniec, kde sa nastupuje na Romsdalhorn. Na jeho vrchol sa dá dostať viacerými cestami – Normalveien alebo Nordveggen. Našou voľbou je hrebeň cez Litlefjellet až pod stenu, kde začína 4 lezenie (Nordveggen). Hrebeň je príjemný, dobrá rozcvička pred lezením.

Hlavne nezobudiť Trollov

Stojíme pred lezeckou časťou tohto výstupu. Dávame si prestávku a desiatujeme. A keď zrazu... hrmot a rachot z kopca oproti – Troll Wall. Stenou sa rúti masívna skalná lavína. Nechcem si ani len predstaviť, čo by to s človekom spravilo. Stenou Troll Wall vedie viacero lezeckých ciest a miesto, kde padajú obrovské kamene, je nástup na túto stenu. Zdola na pohľad impozantná stena, ktorá lákala na lezenie v okamihu zmizla z mojej hlavy. Príroda je kúzelník a trollov netreba budiť.

Poďme na to!

Po prestávke a po riadnom predstavení sa naväzujeme na lano a chvíľu lezieme jednu traverzovú ľahkú dĺžku súčasne. Až keď je pred nami strmá mokrá stena štandujeme. Na štand používame vlastné istenie. Vpravo od nás vidíme zlaňovať dvoch chlapov. Sme tu správne. Ďalej nás čakajú už aj odistené štandy. Expozícia narastá.

Výhľadov nikdy nie je dosť

...poviete si, že ste pred pár hodinami stáli na jeho vrchole, možno tomu ani nebudete veriť.

Po dažďoch to nie je veľmi suché, ale napriek tomu si to užívame. Hľadáme najľahšiu možnú cestu v stene, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako bludisko. Mraky okolo nás plávajú oblohou a prechádzajú nami, splývame s nimi a v pokore pokračujeme až na vrchol hory. Pekné, ľahké lezenie a za odmenu výhľad ako z malieb, ktoré nájdeš niekde v galérii.

Vrcholové tešenie a zostup

Na vrchole sme sami, prítomnosť okamihu je nádherná a keby sa dala radosť v tomto momente jesť a nakrájať, tak by sa z nej najedol celý svet. 360° výhľady do nádherných dolín a na kopce vyrastajúce z nich.


Vrchol sú len skaly, obrovskí skalní mužíci a bivak postavaný zo skál, ale s poriadnou plechovou strechou. To by bola noc. Predstavujem si západ slnka, teplo v spacáku a následne pomalé ráno, také, kedy sa človek nikam nemusí ponáhľať.


My však musíme ísť dole, pretože zajtra treba ísť do práce. Cesta dole vedie tadiaľ, odkiaľ sme prišli. Odporúčam zobrať dvojičky, pretože medzi vŕtanými štandami sú cca 45-metrové vzdialenosti. Zlaňák po zlaňáku klesáme nižšie a nižšie, až kým nie sme nohami pevne na zemi. Cestou späť po hrebeni na nás vykuklo i slniečko.

Tešíme sa z teplých lúčov slnka a v doline zaostrujeme zrak na naše autíčko. Už iba pár minút a sme tam. Zbehávame dolu chodníkom a ako prvé z auta vyťahujeme uteráky a šup do ľadového potoka. Naozaj studená voda nás preberie z jemnej únavy, ktorá sa na nás začala lepiť. Pred nami je ešte 3-hodinová cesta späť do Nórskeho domova v dedinke Loen. Vôbec sa nám nechce z tejto rozprávky, ale musíme.

Navždy v pamäti

Špicatý kopec, ktorý sa vám vryje do srdca svojou nádherou. Keď zídete do údolia, či až nižšie do civilizácie, uvidíte toho obra a poviete si, že ste pred pár hodinami stáli na jeho vrchole, možno tomu ani nebudete veriť.

Zhrnutie

• Názov: Romsdalhorn
• Lokalita: Nórsko – More og Romsdal
• Dĺžka túry: cca 6 km
• Prevýšenie: cca 700 m
• Max. výška: 1 550 m n. m.
• Vhodné pre deti: Nie
• Sezóna: Leto/jeseň
• Sprievodca: odporúčaný