Trek popod Matterhorn – ikonickú pyramídu Švajčiarska
Roky som pozeral na všetky tie nádherné Alpské fotky a hovoril som si: „Musí to byť krásne, raz tam chcem ísť.“ Býval to len detský sen. A zo sna ma vytrhla kúpa letenky.
Raňajkovať Toblerone s pohľadom na Matterhorn? Prečo nie?!dokonale pyramídovému tvaru láka množstvo milovníkov hôr. Preslávený je tiež vďaka čokoláde Toblerone, ktorej tvar bol inšpirovaný práve týmto vrchom. Rozlieha sa na hranici Talianska a Švajčiarska, pričom tri zo štyroch stien patria Švajčiarsku. Vypína sa do výšky 4 478 m n. m. My sa naň pozrieme počas trojdňového treku z talianskej strany.
Cesta do dediny Cervinia
Našu cestu začíname na letisku Viedeň. Lietadlo nám odlieta do Milána, odkiaľ cestujeme autobusom až do dediny priamo pod Matterhornom. Je ňou známe lyžiarske stredisko Breuil-Cervinia, kde mnohokrát pretekala aj Petra Vlhová. Už počas cesty dolinou v autobuse si lámem krk počas toho, ako pozerám na tú výšinu nado mnou. Je to sto, ba tisíckrát väčšie a krajšie, ako na internete či v časopisoch. Autobus zastaví na parkovisku a s kamarátom sa vydávame na túru.Začíname vo výške okolo 2 000 m n. m. Máme v pláne len kratší pochod, keďže je už neskoré popoludnie. Kráčame po červenej značke číslo 15 s názvom Tour de Cervin. Monte Cervino je totiž taliansky názov Matterhornu. Po približne dvoch hodinách chôdze prichádzame k jazeru Lago Diga del Goillet. Otvára sa pred nami pohľad na Matterhorn v plnej kráse zapadajúceho slnka. Neviem sa vynadívať.
Kde budeme spať?
Už pri plánovaní sme počítali s prespávaním v stane. V talianskych Alpách je vo všeobecnosti zakázané kempovanie. Myslí sa tým však celodenne rozložený stan, varenie a podobne. Postaviť si stan dočasne ako útočisko, je možné zvyčajne od 20:00 do 8:00, teda od súmraku po východ slnka, avšak len na nocovanie. Využívame teda túto možnosť a zostáva nám len nájsť si rovinu a závetrie na pokojný spánok.Ráno bola obloha bez jediného oblaku. Postupne sme sledovali, ako sa slnko pomaly dvíha a osvetľuje všetky štvortisícovky navôkol. Raňajkovať Toblerone s pohľadom na Matterhorn? Prečo nie?
Druhý deň – na hranici krajín
Po rannej „kochačke“ skladáme stan a vyrážame ďalej. Pokračujeme stále vyššie a vyššie po čiernej značke číslo 16 a dostávame sa k Laghi delle Cime Bianche, čo v preklade znamená „Jazerá bielych vrchov“. Tam si dávame druhé raňajky a sušíme stan od rosy.Potom sa napájame na značku žltej farby s označením TMR. Prechádzame rôznym terénom. Začína sa vytrácať zeleň a všade navôkol sú bielosivé skaly. Veľmi nám to pripomína Pakistan, veď posúďte sami.
Nádhernú Alpskú scenériu dotvárajú horské lúky, kamenné polia či ľadovce.Po približne troch hodinách chôdze prichádzame na priesmyk Theodul Pass, ktorý je zároveň hranicou medzi Talianskom a Švajčiarskom. Výhľad na Matterhorn z výšky 3 350 m n. m. je už o niečom inom a jeho tvar začína viac pripomínať pyramídu. Z každej strany vyzerá úplne inak. Na druhej strane sa nám otvára výhľad na obrovský ľadovec. Vidíme najvyššie dostupnú lyžiarsku lanovku Európy – Klein Matterhorn (3 883 m n. m.) a tiež medzi horolezcami známy Breithorn (4 164 m n. m.)
Po výdatnom obede na chate v priesmyku začíname zostup dolu späť po žltej značke. Okolie postupne mení farby a opäť sa nám naskytá iný pohľad na Matterhorn. Odkláňame sa na čiernu značku číslo 15 a smerujeme na Plan Maison, medzistanicu lanovky, v okolí ktorej plánujeme postaviť stan. Cesta dolu nám trvala približne tri hodiny. Slnko pomaly zapadá, a tak rozkladáme stan. Urobím ešte zopár záberov.
Komentáre Zobraziť komentáre (3)