Okruh okolo Tre Cime di Lavaredo - vysokohorský zážitok plný histórie, výhľadov a adrenalínu
Táto hrebeňovka ťa prevedie krásami Dolomitov, spája prírodnú krásu, vojnovú históriu a poriadnu dávku horskej turistiky. Ideš do toho?
Rovnako ako aj minulý rok, tak aj tento sme sa rozhodli pre roadtrip s cieľom vycestovať do Talianska, konkrétne do Dolomitov. Ako si si už iste všimol, tento rok sa Dolomity stali doslova hitom sociálnych sietí. Množstvo článkov a príspevkov upozorňuje na preplnené chodníky a miesta, ktorým je lepšie sa radšej vyhnúť.Naším cieľom však bolo nájsť takú turistickú trasu, ideálne aj s ferratou (ale o tom nabudúce), kde si budeme môcť vychutnať hory v pokoji, bez davov a čakania v radoch. A práve tak sme sa dostali k jednej nádhernej hrebeňovke, počas ktorej sme prešli cez tri horské chaty, nastúpali 1 271 výškových metrov a prešli trasu dlhú približne 21 km. A čo je najlepšie, počas nej sme mali možnosť vidieť aj Tre Cime di Lavaredo ako na dlani.
Parkovanie a začiatok trasy
Túru začíname z parkoviska Fischleintalboden neďaleko obce nazývanej Sexten a vydávame sa na okruh, ktorý nás zavedie okolo známeho skalného masívu Tre Cime di Lavaredo. Celodenné parkovanie vychádzalo na 15 €. Alternatívne sa sem dá dostať aj autobusom, čo využívali viacerí turisti. Parkovisko nebolo vôbec preplnené ani v neskorších hodinách. My sme parkovali asi cca o 9-tej hodine.Už z parkoviska sa ti naskytne pohľad, ktorý ťa presvedčí, že si si vybral správne. Panoramatické výhľady ťa budú sprevádzať už od prvých minút. Trasu sme si naplánovali cez mapy.com, no hneď na začiatku ťa privíta aj prehľadná turistická tabuľa s viacerými možnosťami. Nás zaujala trasa číslo 102.
Dve možnosti trás - my sme si vybrali tú s miernejším začiatkom
Túto trasu je možné absolvovať dvoma spôsobmi. Prvý variant začína pozvoľným stúpaním a náročnejší úsek ťa čaká až na konci. Druhý variant naopak – prudšie stúpanie na úvod, no zvyšok cesty je už o niečo pohodlnejší. My sme sa rozhodli pre ľahší začiatok, a teda variant A.Trasa začína miernym, no súvislým stúpaním. Väčšina úseku vedie pod holým nebom, bez tieňa. Preto počas slnečných dní určite odporúčam nezabudnúť na opaľovací krém a pokrývku hlavy. Prvé kilometre nám svojím rázom a lesnými pasážami pripomenuli túru na Téryho chatu z Malej Studenej doliny – striedali sa krátke úseky cez lesík s výskytom borovíc, ktoré postupne prechádzali do typickej vysokohorskej krajiny.
Nenápadné miesto, ktoré však rozhodne stojí za návštevu.Počas niekoľkohodinového putovania si užijeme nielen dychberúce výhľady, ale aj menej frekventované horské chaty, historické vojenské úkryty z 1. svetovej vojny a technicky zaujímavé úseky, ktoré preveria fyzičku i istotu v nohách. Je to trasa, ktorá ťa bude striedavo nadchýnať výškou, upokojovať tichom dolín a zároveň nútiť zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa v týchto horách kedysi odohrávalo.
Výstup na Dreizinnenhutte
Po približne dvoch hodinách sa dostávame k chate Dreizinnenhutte (2 405 m n. m.), kde si ako prvé všimneš ikonické Tre Cime di Lavaredo. V tomto úseku je už citeľne viac turistov, keďže sem prichádzajú z viacerých smerov.Ak máš chuť na niečo teplé alebo potrebuješ využiť toalety, je potrebné obrniť sa trpezlivosťou. Rovnako sa dá na chate aj ubytovať, no my pokračujeme ďalej.

Trasa 101 smerom k Rifugio Pian di Cengia
Z chaty Dreizinnenhutte pokračujeme po trase 101, ktorá nás má doviesť k horskej chate Rifugio Pian di Cengia (2 528 m n. m.). Na prvý pohľad pôsobí trasa pomerne náročne. Chodník je úzky a miestami nepríjemný, no v skutočnosti je bez väčších problémov zvládnuteľný.Cestou mierne stúpame, čo nám umožňuje objaviť ukryté vojenské pozostatky z 1. svetovej vojny. Tieto skalné úkryty a bunkre sú pre nás silným zážitkom. Taktiež na tejto trase je možnosť odbočiť aj na ferraty, ktoré sa v okolí nachádzajú, no my sme ich tento rok vynechali.
Rifugio Pian di Cengia – menej ľudí, viac pokoja
Po krátkom čase prichádzame k chate Rifugio Pian di Cengia, kde je možné si opäť oddýchnuť alebo sa najesť.Rôznorodá a veľmi dobre prístupná turistická trasa.Počet turistov tu začína klesať, čo vytvára pokojnejšiu a príjemnejšiu atmosféru. Stále sa držíme trasy 101, pričom po ceste je možné urobiť krátku zachádzku k jednému zo skrytých bunkrov – ide o nenápadné miesto, ktoré však rozhodne stojí za návštevu.
Zostup k Zsigmondyhütte
Pokračujeme smerom k chate Zsigmondyhütte (2 224 m n. m.). Táto časť trasy je prevažne zostupová a zaberie nám približne 45 minút. Počas cesty prechádzame popri horskom sedle Oberbachernjoch, ktoré opäť ponúka krásne výhľady a kontrasty medzi skalnatým terénom a dolinami.Trasa 103 kamenistým údolím Altensteintal
Na Zsigmondyhütte si dávame pauzu na občerstvenie a odpočinok. Odtiaľ nás čaká zostup po trase 103, ktorá vedie cez kamenisté údolie Altensteintal. Tento úsek je menej príjemný, kamenistý terén je pomerne náročný na zostup, no s vhodnou obuvou a opatrnosťou sa dá zvládnuť bez väčších problémov.V tejto chvíli prehodnocujeme náš výber trasy – možno by bolo rozumnejšie ísť touto trasou hore a nie dole. Ale ako sa hovorí, každý má rád niečo iné, či radšej poriadny výšľap na začiatku alebo strmý zostup na konci.
Ukončenie turistickej trasy
Z Altensteintalu pokračujeme smerom k chate Talschlusshütte, kde sa končí vysokohorský terén a začína lesná cestička. Odtiaľ nás už čaká pohodlný a nenáročný úsek smerujúci priamo k parkovisku, kde naša túra začínala.Táto turistická trasa predčila všetky naše očakávania a určite by sme sa na ňu ešte raz vrátili. Je naozaj rôznorodá a veľmi dobre prístupná. Z chát vedú aj ďalšie turistické cesty, ktoré sú popísané hneď na úvodnej informačnej tabuli, v budúcnosti by sme ich radi preskúmali. Čo odporúčam je zobrať si so sebou turistické paličky, ktoré oceníš hlavne pri stúpaní.



















