Krásna hrebeňovka v kosovských horách

Ako som sa dostala na jednu z najkrajších hrebeňoviek, aké som kedy videla.

V júni tohto roka som cestovala z kosovskej Prištiny do macedónskeho Skopje, keď som zrazu v diaľke uvidela vrcholce vysokých hôr. Na tomto tripe som neplánovala navštíviť hory, ale keď som ich uvidela, musela som ísť. Chcela som ich aspoň vidieť zblízka (keď cestujem autom, tak si už turistické veci beriem automaticky – pre istotu). Odbočujem z hlavnej cesty a pomaly sa približujem. Hory však už nie je veľmi vidieť, skrývajú sa v hmle, a tak som si povedala, že by som tu – pod horami mohla aspoň prespať a možno ráno uvidím viac.

Kde teda prespím?

Zastavujem autom v dedine Štrpce, pomaly sa stmieva a ja rozmýšľam nad tým, že by som sa aspoň trochu poprechádzala po okolí. Pozerám si mapu, študujem, aké hory sa tu v okolí nachádzajú.

...aj napriek tomu, že mi mapy vravia, že sa nachádzam priamo na ňom, neviem kadiaľ pokračovať.

Zisťujem, že nad touto dedinou (približne 15 km od nej) sa nachádza celkom vysoko položená dedina Prevalla (1 500 m n. m.), a tak po dlhšom premýšľaní sadám do auta a pokračujem v ceste najskôr miernym, neskôr strmým stúpaním. Vidím tabule, ktoré informujú, že cesta býva cez zimu kvôli snehu niekedy uzavretá. Teraz je však polovica júna a sneh sa nachádza už len naozaj na úplne najvyšších vrcholcoch okolitých hôr. Keďže je tma a navyše stále celkom hmlisto, nemám možnosť vidieť, čo ma vlastne čaká.

Auto zastavujem trochu ďalej od cesty, na neupravenom parkovisku, chystám sa na spánok a o chvíľu na to aj zaspávam. Z driemot ma prebúdza štekot psov a ja len dúfam, že to čoskoro prestane.

Počasie si nevyberieš

Ráno sa s prvým budíkom zobúdzam do hustej hmly a mrholenia, moje nádeje na krásny východ slnka sa nenapĺňajú, posúvam budík a spím ďalej. Keď sa neskôr zobudím, hmla stále nezmizla, a tak sa po raňajkách rozhodnem aspoň poprechádzať po okolí. Kráčam cestou nad dedinu a hore zabočím doľava, kde prechádzam na pekný chodníček, ktorý pokračuje miernym stúpaním cez kosodrevinu a les.

Stretávam pani, s ktorou sa chytíme do reči a ona mi rozpráva o tom, že toto okolie vyhľadávajú mnohí ľudia, ktorí sa liečia z rôznych chorôb a prídu sem práve kvôli tomu, že je tu výborný vzduch. Míňame studničku a pani vraví, že táto voda je liečivá na oči, a tak si v nej opláchneme tváre a ideme ďalej. Po chvíli sa lúčime a ja pokračujem ešte trochu vyššie, kde sa mi na chvíľu ukáže celý hrebeň. Napriek tomu, že som sa plánovala len trochu prejsť, v tomto momente som vedela, že to dnes bude asi na dlhšie.

Na hrebeň a ďalej

Stúpam nahor a dostávam sa na hrebeň, ktorý je trávnatého charakteru, pokračujem doľava a napájam sa na červenú turistickú značku. Napriek tomu, že sa už nachádzam v nadmorskej výške 1 780 m n. m. a jemne mrholí, mám oblečené len tričko s krátkym rukávom a šortky. Je teplo, a tak dlhé oblečenie, ktoré mám v batohu, nemusím vyberať. Sem tam cez seba prehodím pršiplášť, keď začne pršať viac.

Vôbec sa týmto počasím nedajú odradiť a užívajú si prírodu a horský vzduch. Nečakaná idylka.

Hrebeň je však naozaj nádherný, i keď sa odkrýva len kde tu a prevaľuje sa cez neho hustá hmla. Niekto by povedal, že počasie je také, že ani psa von nevyženieš, ale keďže je teplo a občas vidím aj nejaké výhľady, vôbec mi to neprekáža. Chodníček je celkom úzky, miestami ani poriadne nepoznať kadiaľ vedie, no dalo by sa povedať, že je krásne behateľný.

Pomaly stúpam nahor a za chvíľu som už na vrchole Oshlak (2 212 m n. m.). Pokračujem ďalej, chcem vidieť ešte viac z hrebeňa, a tak pomaly kráčam nadol. Smerom dole je však chodníček čím ďalej, tým viac zarastený a okrem vyššej trávy je už kde tu aj kosodrevina. Keďže už aj čas pokročil, otáčam sa a kráčam naspäť hore. Fotím si hrebeň, na chvíľku sa ukáže aj vyššie pohorie alpského charakteru na juh od tohto hrebeňa a len s úžasom sledujem nádheru naokolo.

Rýchlo ešte na druhý vrchol

Kráčam naspäť tou istou cestou, ktorou som išla predtým, miestami bežím, je to naozaj behateľný terén a nemať batoh s foťákom v ňom, možno by som si to prebehla aj celé. Napĺňa ma to takou radosťou, že napriek tomu, že mrholí, si teraz už pršiplášť neobliekam.

Z pôvodnej trasy sa odpájam až približne v mieste, kde som sa napojila na hrebeň, a tak namiesto klesania pokračujem na východ, pomaly znova stúpam hore. Za chvíľu som už na najvýchodnejšom vrchole tohto hrebeňa – Maja e Arnenit (1 948 m n. m.), kde sa na chvíľu ukázala väčšia časť hrebeňa, a tak som aspoň mohla vidieť pekne zhora časť toho, čo som dnes prešla.

Fotím si okolie a potom pokračujem chodníčkom krížom nadol. Chodníček je chvíľu naozaj krásny, uzučký, miestami pomedzi vyššiu trávu, no potom mizne a aj napriek tomu, že mi mapy vravia, že sa nachádzam priamo na ňom, neviem kadiaľ pokračovať. Do dediny sa o chvíľu dostanem, tento zostup však vôbec nebol príjemný. Preto by som na zostup dole odporučila vrátiť sa radšej trasou, kadiaľ som prišla hore.

V dedine sa ešte zastavujem v reštaurácii, kde ma veľmi milo prekvapil prístup personálu a aj kvalita jedla, ktoré bolo to naozaj výborné! Keď sa už blížim k autu, vidím, ako na protiľahlom kopci sedí veľa ľudí na stoličkách, diskutujú a oddychujú pod dáždnikmi aj napriek tomu, že stále mrholí. Vôbec sa týmto počasím nedajú odradiť a užívajú si prírodu a horský vzduch. Nečakaná idylka.


Celkovo túto trasu hodnotím ako veľmi príjemnú a určite by som sa sem ešte vrátila a prebehla si to aj viac na západ, kde sa dá turistickou trasou pokračovať ďalej.

Zhrnutie

• Názov: Oshlak (2 212 m n. m.) a Maja e Arnenit (1 948 m n. m.)
• Lokalita: Prírodná rezervácia Oshlak, Národný park pohoria Sharr, Kosovo
• Trvanie: cca 6 hod.
• Parametre: 21 km/1 227 m
• Typ: väčšinovo je terén trávnatý, miestami kamenistý
• Možnosť parkovania: priamo v dedine pri ceste zadarmo
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy