Castor a Pollux - zdolám dve štvortisícovky v jeden deň?

Aké je pohybovať sa v nadmorskej výške 4 000 m n. m. po ľade, snehu a skalách?

Dvojičky Castor a Pollux na hranici Talianska a Švajčiarska sa stali naším cieľom počas letnej dovolenky. O tom, či bol výstup úspešný a ako prebiehal, sa dozvieš v tomto článku.

Cieľ Monte Rosa

Koncom júla sa balíme na ďalšie dobrodružstvo v horách. Začíname na horskej chate Clarahütte vo Vysokých Tauroch, ktorú prevádzkuje slovenská partička. Zľahka sa aklimatizujeme na nadmorskú výšku 3 000 metrov výstupom na Ahrner Kopf resp. Cima del Vento (3 051 m n. m.) a zažívame prvý očný kontakt s ľadovcom.
Ako hlavný dovolenkový cieľ sme si vyhliadli masív Monte Rosy, páči sa nám ponuka vrcholov a rôzne obtiažnosti.

Snažím sa koncentrovať ešte viac na isté kroky, zakopnutie či potknutie by mohlo mať fatálne následky.

Nielen z ekonomických, ale i jazykových, gastronomických a iných pohnútok nám sedí talianska strana. Pali navrhuje Castor a Pollux, jednou túrou pokryjeme dva vrcholy, a to je lákavé. Na výstup si vyberáme dolinu Val d"Ayas a parkujeme v malej dedinke Saint Jacques pri sympatickom baríku. Nikomu z personálu tam naše auto nebude vadiť ani viac dní a už vôbec nie to, že na nás nezarobia. Jediný príjem od nás majú za tradične skvelú a lacnú taliansku kávu.

Výstup na chatu

Výstup si rozložíme na 2 dni. Prvý deň od auta po chatu, druhý deň na vrcholy Castor a Pollux a zostup späť do Saint Jacques. V batohoch máme kompletnú výbavu na ľadovec – prilbu, mačky, cepín, lano, sedačku, ďalej paličky, nejaké tyčinky a oblečenie, ktoré použijeme kombinovane na spanie aj túru, zatepľovacie vrstvy, zimné doplnky.

Túra na chatu Rifugio Guide della Val d’Ayas (3 420 m n. m.) trvá približne 4,5 hodiny a pokoríme prvých 1 700 výškových metrov. S ťažkými batohmi a v tvrdých vibramoch to nejde úplne ľahko a rada si spravím prestávku pri fotogenickom kozorožcovi. V doline sa nám otvárajú výhľady na ľadovec Verra a tyrkysové jazerá.


Nižšie položenú chatu Mezzalama (3 036 m n. m.) len obídeme, naše ubytovanie týčiace sa na skalnom ostrohu je ešte o 400 metrov vyššie. V tejto časti sa výrazne mení charakter terénu z malebného na drsný, morény, skaly, miestami starý „snehoľad“. V chate nás víta podgurážený personál, ale postará sa o nás ukážkovo. Trojchodová večera, samostatná izba, bufetové raňajky o koľkej len chceme.

Zóna 4000

Okolo 4 ráno ma budí Pali. V chate je už rušno a my sa potrebujeme držať skupiniek s vodcami, od ktorých si sľubujeme, že nás bezpečne prevedú pomedzi ľadovcové trhliny. Po fajných raňajkách vyrážame do šera, nasadzujeme mačky a rovno sa aj naväzujeme podľa príkladu ostatných skupiniek.


Mám pocit, že som sa obliekla dobre, ale už pri obúvaní mačiek mi zbeleli prsty. Sneh je ešte veľmi tvrdý, a tak navigácia pomedzi trhliny nie je úplne jednoduchá, lebo stopy našich predchodcov sa nezarezávajú. Pri prekračovaní prvých trhlín sa mi zrýchľuje tep. Už od včera mám miernu nervozitu, výstup v zimných podmienkach vo mne vyvoláva trému, sneh a ľad mám menej pod kontrolou než suchú skalu.

Prvý vrchol - Castor

Z chaty stúpame na veľké plató, kde sa nám otvoril pohľad na štíty. Pred nami sa týči Castor, vľavo od nás Pollux. Zhodneme sa skúsiť ako prvý útok na Castor (4 228 m n. m.). Je vyšší, bude to väčší úlovok. Vedie naň jasný cikcakový chodník, po ktorom už kráčajú prví alpinisti. Výstup západnou stenou sa javí ako jednoduchý, až kým sa nezvýšia nárazy vetra, ktoré ma takmer zhadzujú.

Je preto lepšie priobliecť sa hneď ráno viac a radšej vrstvy zhadzovať, lebo opačne to nemusí byť vždy možné...

Keď v strmom teréne zapichnem cepín, uvedomím si, že okrem uzučkého chodníka je všetko ostatné čistý ľad. Snažím sa koncentrovať ešte viac na isté kroky, zakopnutie či potknutie by mohlo mať fatálne následky. Najkritickejší moment prichádza pod sedlom so sklonom 45 – 50°, treba vystúpať na hrotoch mačiek a cepín mi párkrát odskakuje. V sedle pod vrcholom nás takmer odfúkne, vzájomne sa podopierame.


Už som si obliekla všetky vrstvy vrátane páperovej bundy, na hlave mám čelenku, čiapku, 2 kapucne, no i tak mrznem. Vystihli sme niekoľkodňové prudké ochladenie a pocitovo je - 10 °C. Na posledných 20 výškových metrov ostrým a zľadovateným úzkym hrebienkom na hlavný vrchol si netrúfnu ani vodcovia. Vyliezame vľavo na severný vrcholec (4 205 m n. m.), je tam viac skalnato aj závetrie. Zostupujeme tou istou trasou, v najstrmšej pasáži ma Pali priistí, neskôr sú už stopy v strmine výraznejšie a aj chodník mierne zmäkol pod nohami ďalších skupiniek.

Druhý vrchol - Pollux

Keď zostúpime späť na plató, osvieti nás konečne slnko. Studený vietor mu ale nedovolí, aby nás zahrialo. Po krátkom občerstvení sa teda pohneme zdolať Pollux. Chodník začína nepríjemným traverzom, kde sa miešajú malé kamienky s ľadom, snehu je tu málo. Výstup na Pollux je diametrálne odlišný od výstupu na Castor a takmer celý vedie po skalách.


Preto po pár metroch vyzúvame mačky. Srdce mi poskočí od radosti zo suchej skaly, to ešte neviem, že ma čakajú výživné lezecké úseky až do obtiažnosti III. UIAA. Hladké dosky sú zaistené fixným lanom. Komín s reťazami nás vyšvihne na terasu so soškou Madony a na záver nás ešte čaká vysnežený vrchol vo výške 4 092 metrov.


Deň je krásny slnečný, výhľady sú parádne. Emócie nadšenia zatiaľ držím na uzde, ešte nás čaká náročný zostup po skalách a na ľadovci stále číhajú už trochu odmäknuté trhliny. Hoci strach sa značne otupil, stále si dávame záležať na každom kroku.

Byť súčasťou tých veľkých hôr je nezabudnuteľné.

Až kým si nesadneme do toho baríku, pri ktorom parkujeme, na tú úžasnú a lacnú kávu. Tu už môžeme popustiť emócie z dobrodružného zážitkového alpinizmu. V nohách dnes máme ďalších 1 500 výškových a pri zostupe sme naklesali viac ako 3 000 metrov, čo nebolo fyzicky ani psychicky jednoduché.

Pocity a dojmy, tipy a triky

Vysokohorská turistika na ľadovci obsahuje riziká aj pôžitky. Podmienky totiž môžu byť také rozdielne, že jeden deň si to človek užíva a iný bojuje. Hoci sme túru absolvovali v jednom z najteplejších období roka, zasiahlo nás prudké ochladenie, kedy sme v priebehu dvoch dní zažili horúce leto aj krutú zimu. Je preto lepšie priobliecť sa hneď ráno viac a radšej vrstvy zhadzovať, lebo opačne to nemusí byť vždy možné, a aj vytiahnutie dlane z rukavice predstavuje isté riziko. To v konečnom dôsledku ovplyvnilo aj moje fotozáznamy. Mali sme ale šťastie na slnkom zaliaty deň a vďaka tomu jednoduchú orientáciu.


Napriek nadmorskej výške sme nepociťovali žiadne závažné príznaky výškovej choroby, iba jemné zadýchavanie. Nebol to ale náš prvý výstup do tejto zóny a telo si pamätalo, nováčikom odporúčam lepšiu aklimatizáciu. Pohyb vo vyšších výškach je náročnejší a aj fyzicky zdatní turisti môžu cítiť zníženú kondíciu.

Nutnosťou je skúsenosť s prechodom po ľadovci, používaním ľadovcového výstroja, výber partnera na lane. Paličky sme na ľadovci nepoužili, ale bez cepínov a mačiek si túru neviem predstaviť (na retiazkové mačky určite zabudnite!). Veľmi dôležitý je aj správny výber obuvi, neotestovaná či nepohodlná topánka môže celý zážitok pokaziť až zničiť. Nabudúce by som sa snažila znížiť hmotnosť batoha, zbaliť sa viac efektívne a zobrať len nutné minimum.


Aké je teda pohybovať sa v nadmorskej výške 4 000 metrov po ľade, snehu a skalách? Je to veľký zážitok, zmiešaný terén ho posúva na úplne iný level, než je čisto letná alebo čisto zimná turistika. Je to zmes emócií nadšenia a strachu, striedania komfortu na slnku a diskomfortu v tieni či pod mrakom.

Byť súčasťou tých veľkých hôr je nezabudnuteľné. Takí sú aj Castor a Pollux, dvaja mytologickí bratia, dve výrazné hviezdy v súhvezdí Blížencov a tiež dva vrcholy, ktoré z určitého pohľadu vyzerajú identicky, no pritom sú tak rozdielne.