Kempovanie v Keni - najlepšia forma ubytovania

Keď som si balil kufor do Kene na niekoľko mesiacov, chvíľu som váhal, či si so sebou vôbec brať stan. Nakoniec sa to ukázalo ako to najlepšie rozhodnutie.

Možností kempovania v Keni, resp. v Afrike je neúrekom. Kempy sú takmer na každom rohu. Keňa má navyše tú výhodu, že veľká časť krajiny sa nachádza v nadmorskej výške nad 1 500 metrov nad morom, kde je komárov menej, a preto ani tento dotieravý hmyz nekazí príjemný zážitok zo spánku pod africkými hviezdami.

Proste ako z reklamy.

V Keni som strávil 7 mesiacov ako dobrovoľník a keď som sa niekam vybral na víkendový výlet, vždy som si so sebou bral stan. Kemping si ma tam získal hneď od začiatku a bola to jedna z najlepších skúseností celého môjho pobytu.

Na úvod trochu reálií

Rovno na úvod však spomeniem, že ani raz nešlo o tzv. „wild camping” ako to bežne robíme u nás doma. Vybrať sa do lesa, zložiť sa niekde na čistinke, najlepšie blízko nejakej vody a užívať si pokoj, ktorý príroda ponúka. V Afrike to na vlastnú päsť až také ľahké nie je, aj keď sa určite nájdu také oblasti, kde sa to teoreticky dá. A zároveň som ani raz neprespával v drahých kempoch v národných parkoch, kde jedna noc vyjde aj toľko, ako luxusný hotel.


Ľudia sú tu takmer všade a každý meter štvorcový pôdy niekomu patrí. Buď je to súkromné alebo komunitné, prípadne kmeňové vlastníctvo, alebo je to národný park pod vlastníctvom štátu a treba tam zaplatiť nemalé vstupné a ísť so sprievodcom. A v prípade, ak by to aj nebola nikoho pôda a nejakým zázrakom zostala nezastavaná, tak je tu potom bezpečnostné riziko. Beloch sám, bez sprievodu niekoho miestneho príliš púta pozornosť úplne všetkých. A príliš chudobných a príliš zúfalých ľudí je tu neúrekom, taká je realita. Preto je dobré ísť niekam, kde sa môžete hlavne cítiť v bezpečí, aj keď to nemusí byť práve uprostred divokej savany.

Kempingová kultúra

Keňania milujú kempingy nie len kvôli nocovaniu. Chodia sem aj relaxovať, či už rodiny alebo skupiny kamarátov. Spraviť si piknik alebo camping party. Preto majú kempingy bežne v cenníku malý piknik poplatok, pre tých, ktorí chcú len pokojné miesto na relax a prinesú si svoje jedlo. Väčšinou si do kempu prídu pripraviť ich národné jedlo „nyama choma”, čo v preklade znamená pečené mäso. Preto tam často nájdete vystavané grily.

Prvý kemping sa hneď osvedčil

Moja prvá návšteva kempu bola pri jazere Elementaita, kde som mal stan na skalnom útese s výhľadom na jazero a okolitú savanu. Proste ako z reklamy. Okrem mňa tu bola len jedna skupinka mladých Keňanov, ktorí prišli navštíviť kemp práve len na jedno popoludnie.

Popíjali sme spolu whiskey do západu slnka a vďaka nim som sa nakoniec dostal do miestnej Whatsapp skupiny, kde sa organizovali víkendové skupinové túry do Keňských hôr. S touto skupinou sa mi podarilo vyraziť trikrát na turistiku, z toho dvakrát do národného parku Aberdare, vďaka čomu som ušetril dosť peňazí za drahé vstupné pre zahraničného turistu. Resp, asi by som sa tam inak ani nevybral. Všetko vďaka známostiam z prvej návštevy kempu.

Bezpečnosť na prvom mieste

Tu človek nie je pánom sveta, ale ľahko sa môže stať súčasťou potravinového reťazca.

Kempy sú väčšinou obohnané plotom a už pri vstupe stojí strážnik, takže okrem hostí by sa dnu nemal nikto dostať. Napriek tomu so sebou nosievam malú zámku na kód, ktorou zamknem zipsy na vnútornej časti stanu, aby sa do neho nedalo len tak ľahko vniknúť prípadnému okoloidúcemu špekulantovi. Avšak, v žiadnom kempe som nemal pocit, že by veci v mojom stane neboli v bezpečí, kým som bol preč. Samozrejme som tam ale nič hodnotné nenechával.


Keď stanujem v prírode u nás doma, zvieratá sú tá posledná vec, ktorej sa obávam. V Afrike je to však iné a bol som v 2 kempoch pri jazerách, kde hrochy boli seriózne život ohrozujúce nebezpečenstvo. Splašený hroch môže totiž človeka ľahko udupať pri úniku do vody.

V kempe na brehu Viktóriinho jazera v Kisumu mi kamarátka rozprávala príhodu, ako si tam jedného večera sedeli, keď sa z vody vynorili 2 obrovské samce hrocha v ruji a začali zápasiť nedbajúc na bar plný ľudí. Nastala všeobecná panika a ľudia utekali, kade len mohli.


Na brehu jazera Naivasha bola zase kempingová časť obohnaná plotom pre ochranu pred hrochmi, ktoré sa tam každú noc pásli. Reštauračná časť bola však cca 50 metrov od tohto plotu a po zotmení bolo zakázané opúšťať oplotenú časť. Ak som sa chcel navečerať v reštike, musel som sa tam dostať ešte za denného svetla a po zotmení ma tých 50 metrov naspäť k stanom odviezli autom. S hrochmi nie je sranda, aj keď sú to vtipné zvieratká a je zážitok ich pozorovať.


V iných častiach Kene môžu byť zároveň nebezpečenstvom aj iné zvieratá ako napr. slony, byvoly, hyeny či ďalšie šelmy - hlavne v noci. Tu človek nie je pánom sveta, ale ľahko sa môže stať súčasťou potravinového reťazca. Ak ste si nie istí, čo je bezpečné, opýtajte sa radšej personálu kempu. Na druhej strane mnohé kempy v národných parkoch ani nie sú oplotené a zvieratá sa tam voľne pohybujú bez toho, aby útočili na ľudí. Tam je však prítomný aj sprievodca a ostraha s puškami, takže je to trochu iná situácia.

Ceny kempov, vybavenie, poloha

Ako som už spomenul, navštevoval som lokálne kempy mimo národných parkov a tie sú naozaj lacné. Ak máte vlastné vybavenie, tak zaplatíte 5-10 € za osobu. Samozrejme sa zvyčajne dá požičať aj stan, ktorý vám postavia. Väčšinou ide o nejaký plátený vojenský stan a v závislosti od veľkosti môže stáť od cca 5 do 20 €.

Čo som ja často využíval, bola možnosť požičať si matrac. V prepočte za 1 € som si užil noc v stane akoby som spal v posteli. Naozaj, výborná investícia. V niektorých kempoch mi ho dokonca dali aj zadarmo. Na druhej strane sa mi zároveň stalo, že žiadne matrace nemali a musel som sa uspokojiť so svojou provizórnou karimatkou.

Nevedomky som si rozložil svoj stan vedľa miestnej legendy Reggeeho...

Záchody a sprcha neboli nikdy problém (ale nemusí to byť pravidlo), ale hlavne v obdobiach sucha môže byť problém s tlakom vody. Netreba však rátať s teplou vodou a ani toaletným papierom. Nie že by sa nepoužíval, ale s najväčšou pravdepodobnosťou na záchode proste nebude. Mimochodom, toaleťák je asi prvá vec, čo si zvyknem kúpiť po prílete do hocijakej krajiny mimo Európy. Vždy je dobre mať jeden so sebou v zálohe.

Stravovanie

Nejaké jedlo je takmer vždy k dispozícii, ale pokiaľ nie ste na frekventovanom mieste, treba rátať s obmedzenou ponukou. Zároveň aj s dlhým časom prípravy jedla, keďže od momentu objednania začína celý proces varenia. Najmä v menej rušných kempoch žiadna predpríprava väčšinou neexistuje a je bežné si počkať na zeleninové kari aj hodinu. Ak si dáte mäsitý pokrm, tak aj dlhšie. Niekedy možno budú musieť ešte aj zabiť a ošklbať sliepku. Nezažil som, ale nečudoval by som sa.

Ale stalo sa mi, že bolo potrebné si jedlo objednať dopredu. Bez ohlásenia som sa raz v nedeľu vybral na výlet na blízku farmu, ktorá mala ubytovanie, reštauráciu a kemping. Chcel som sa len prísť najesť a oddýchnuť si v pokojnom prostredí. Keďže však nemali žiadnych ubytovaných hostí, neboli na nikoho pripravení. Ale spravili mi aspoň bagetu. V každom prípade, v Afrike sa neoplatí načasovať si návštevu reštiky v kempe, až kým budete úplne vyhladnutí.

Aj v meste sa dá kempovať

Kempy, ktoré som v Afrike navštívil, boli v rôznych lokalitách. Spomenul som breh jazera, kde sa v noci premávali hrochy. Bol som na pláži južne od mesta Mombasa, kde niektorí ľudia na dôchodku bývali celé mesiace len v aute a stane. Nevedomky som si rozložil svoj stan vedľa miestnej legendy Reggeeho pôvodom z JAR, ktorému po prehýrenom živote nakoniec pobyt na pláži a morský vzduch zachránil život. Býval tam už 5 rokov, myslím. Živil sa tým, že koncertoval po baroch. Do noci sme sa rozprávali o cestovaní, hudbe a v podstate o všetkom a ráno som si u neho robil kávu a mohli sme pokračovať.


Ďalší z kempov bol uprostred čajovníkových plantáží pri meste Kericho, kde sme mali v kempe aj rybník s loďkou. Večer sme si mohli dať peknú prechádzku po okolitých kopcoch a pozorovať západ slnka nad zelenými poliami čajovníkov. A po prebdenej noci pri ohni sme vegetovali na loďke.

Alebo v meste Nakuru som zvykol prespávať uprostred obytnej štvrte na záhrade pri rodinnom dome, kde mala jedna rodinka postavený armádny poľný stan a vnútri pohodlnú posteľ, a to prenajímali ako ubytovanie.


V Afrike treba byť so svojimi očakávaniami naozaj flexibilný a nefixovať sa na nejakú presnú predstavu, lebo realita bude na 99 % iná a vždy vás niečo prekvapí. A keď si to tak spätne premietnem, tak na kempoch, ktoré som navštívil nebolo najlepšie to, kde boli a aká bola okolitá príroda, tak ako som to čakal. Ako už asi tušíte a z tohto článku to úplne srší, to najlepšie na tom boli ľudia, ktorých som tam stretol. A skvelí ľudia sú asi to jediné, čo môžete v africkom kempe očakávať na 100 %.