Prechod piatimi hoľami - rozprávkové oravské backcountry

Malebné prostredie plné krásnych výhľadov a prudkých výstupov i zjazdov. Oravská príroda v objatí bielej periny, ponúkajúca backcountry v tej najčistejšej podobe.

Lyžiarske prechody majú na Orave dlhú tradíciu. V prípade priaznivých snehových podmienok jednotlivé obce regiónu každý víkend po Novom Roku organizujú rôzne bežkárske podujatia po okolitých horách. Z akciami nabitého kalendára som si na skúšku vybral ten pravdepodobne najdlhší a najnáročnejší. A tak som sa v sobotu 11. februára 2023 ocitol v Hruštíne na 43. ročníku lyžiarskeho prechodu piatimi hoľami.

Lúčne rozohriatie

Pri registrácii v kultúrnom dome dostal každý účastník akcie za symbolický poplatok lokálnu špecialitu v podobe hruštínskych korbáčikov, tyčinku a v prípade záujmu aj prípitok na zdravie. Miestna pohostinnosť sa však naplno prejavila až o pár hodín neskôr.

Na štart plánovaný o 8:30 stredoeurópskeho času sa postavilo takmer 250 rekreačných bežkárov bažiacich po snežnom dobrodružstve. Úvodný zahrievací pol kilometer dedinou absolvujem s bežkami v rukách. Hneď za obcou ale nasadzujem náčinie a pripravenou prechodenou stopou sa vydávam smerom na Nižný Grúň.

Bohatá snehová nádielka zaručuje dokonalé lyžiarske podmienky po celý čas prechodu. Keby ešte vyšlo slnko, zimná idylka by bola dokonalá. Avšak ani zamračené ranné počasie nám nebráni si vychutnať zaujímavé výhľady na obec východziu i susednú počas mierneho dvojkilometrového lúčneho výšľapu.

Zoznamovanie sa so strmými stúpaniami

Príchod do lesa začína načrtávať, ako asi bude dnešný prechod vyzerať. Krásne, pod kopami snehu sa ohýbajúce stromy a úzke úseky do prudších kopcov, kde stromčekovanie bude príliš široký spôsob výšľapu. Človek sa tu priučí rôznym technikám bežeckého lyžovania. A to je ešte len začiatok.

Cesta na Hrdoš, kde to vyzeralo ako na neoficiálnej občerstvovacej stanici, sa niesla najmä v znamení stúpaní. Následná stopa na prvú dnešnú hoľu, Hruštínsku, už viedla terénom s miernejším sklonom. V kombinácii s nádherným okolitým prostredím sa mi tento ideálne bežkovateľný úsek osobitne vryl do pamäti.

Zoznamovanie sa so strmými klesaniami

Ako medzi stromami prevládala poveternostná idylka, tak s príchodom na Hruštínsku hoľu sa podmienky rapídne zmenili. Vietor tu nabral citeľne na sile a na moju smolu sa v okolí ani nenachádzala žiadna skupinka bežkárov. Hoci bolo tento prírodný živel cítiť až v kostiach, pohľad do okolitej rozprávkovej krajiny zahrieval dušu.

A keď už aj vizuálny doping prestal účinkovať, prišiel na pomoc strmák vedúci k Bzinskej holi. Stúpanie splnilo svoj účel, zahriaty som dostatočne. A pohľad na prvý zjazd dňa nedovolil vychladnúť. Aj s trochou šťastia som ho ustál, ešte naivne dúfajúc, že takéto divokejšie úseky budú ojedinelá záležitosť. V tejto mylnej predstave som dlho nevydržal. Prudký zjazd k Vasiľovskej holi už bola tá pravá oravská zjazdárska skúška. Na to, aký relatívne dlhý bol tento zošup, tak len jeden pád považujem za úspech. Výrazne k tomu dopomohla aj skutočnosť, že bol ešte nerozbitý od ostatných účastníkov akcie.

Rozbité zjazdy od pádov už vyžadovali vysokú školu zjazdovania. A tej som ešte nebol absolventom.

Strach v očiach vystriedala na Vasiľovskej holi radosť. Z krásnych výhľadov. A pri pohľade na oficiálnu občerstvovačku zaplesal aj žalúdok. Chutná klobáska s horúcim čajom dodali energiu do ďalšieho putovania. Tretia navštívená hoľa bola aj miestom možného opustenia dlhej trasy dolu zjazdovkou do strediska Ski Zábava. Predstava zjazdovania na bežkách po zjazdovke v tú chvíľu ani len nepripadala do úvahy.

Drsnosť oravskej prírody smerom nahor

Strategickú polohu pohostenia som ocenil ihneď po nástupe do lesa. Doterajšie stúpania boli len slabým odvarom tu prítomného súrodenca. Bez bežiek sa človek prepadával v aspoň meter a pol hlbokom snehu, s bežkami to podklzávalo hociakým stúpacím štýlom. Inšpiráciou do budúcna sa mi stali spolusúputníci, naťahujúci na bežky stúpacie pásy. Po zočení ich pohodlného postupu príkrym kopcom zaraďujem túto stúpaciu pomôcku do povinnej výbavy oravských lyžiarskych prechodov.


Urputný niekoľkominútový boj s kopcom sme nakoniec všetci zvládli a omnoho príjemnejším stúpaním sme sa mohli aspoň chvíľkovo tešiť z čarovného lesa, kde nám spoločnosť okrem háld snehu robili i miestami sa vyskytujúci skialpinisti. Romanca žiaľ nemala dlhého trvania. Odbočka na Minčol bola pokračovaním neľútostného boja človeka s prírodou.

Sklon pomaly naberal grády, na otvorenejších priestranstvách sa nezabúdal pripomínať vietor a zlatým klincom programu bola vyskytujúca sa hmla. Ako človek tajne dúfal v odmenu v podobe nádherných výhľadov zo štvrtej prechodovej hole, Kubínskej, musel byť nakoniec vďačný za to, že vôbec videl, kadiaľ má ísť.

Drsnosť oravskej prírody smerom nadol

Zjazd do sedla Kubínskej hole bol príjemným tréningom stability na bežkách. Vediac, ako vysoko sa nachádzame a koľko výškových metrov bude treba klesnúť, začínam sa s obavami pomaly spúšťať smerom k poslednej, Lehotskej, holi. Dvojkilometrový úsek zvlneným terénom, hustejším i redším lesom, príjemne prekvapil svojou nenáročnosťou. Žeby moje obavy boli neopodstatnené?

Vytriezvenie prišlo krátko pred príchodom na hoľu, kde sa strmosť lesa začala prejavovať v plnej kráse. Rozbité zjazdy od pádov už vyžadovali vysokú školu zjazdovania. A tej som ešte nebol absolventom. Počet pádov som prestal po chvíli počítať. Pomaly začínalo byť únavné aj vyhrabávanie sa z metrových nánosov snehu. Skúsenejší účastníci akcie sa už asi nedokázali na môj neohrabaný zostupový štýl pozerať, a tak som priamo v teréne absolvoval aspoň bakalárske štúdium zjazdárskej školy. Vďaka páni, vaša snaha nevyšla navnivoč.


Výhľady z Lehotskej hole som si mokrý veľmi neužíval, zato následný lesný zjazd už bol po absolvovaní výcviku iná káva. Ustál som ho, samozrejme, i s nemalou dávkou šťastia, ale radosť z prvého bezpádového náročného zjazdu by sa dala krájať. Takto posmelený stretám posledných bežkárov hruštínskej akcie, zisťujúc, čo zaujímavého ma ešte na zvyšku trasy čaká. A správy to neboli potešujúce. Pred nami bol ževraj najnáročnejší a najdlhší zjazd.

Ako čerstvý bakalár som sa v jeho ústrety vrhol s veľkým oduševnením. Po chvíľke mi však bolo jasné, že na jeho bezpádové absolvovanie mi už prvostupňové zjazdárske vzdelanie nebude stačiť. Cieľ bol hlavne nespadnúť, pretože rezervoár síl na vyťahovanie sa zo snehu už bol prázdny. Víťaznou technikou na zostup sa stalo párcentimetrové „odťapkávanie” kolmo na kopec. Technika spoľahlivá, ale zároveň aj neskutočne pomalá. Kým som sa dostal na miernu zvážnicu, svetlo si už pomaly začínalo v lese baliť kufre. Bol to skvelý stimul na nasadenie sviežejšieho tempa na nastávajúcom zvážnicovom dva a pol kilometri.

Pohostinnosť na oravský spôsob

Prechodom hlavnej cesty v sedle Príslop som sa dostal do záverečného úseku podujatia, vedúceho po lúkach až do dediny. Posledný kilometer sa niesol v znamení pešieho pochodu obcou s bežkami v rukách do priestorov cieľa.

Organizátori v kultúrnom dome každého účastníka odmenili pamätnou vlajočkou a nálepkou s logom podujatia i praktickým turistickým pohárom. A to nebolo zďaleka všetko. Káva alebo čaj, guláš, pirôžky i šišky a v neposlednom rade aj sprievod hudobného telesa dotvorili už i tak výbornú atmosféru celej akcie.


Prechod piatimi hoľami je akcia nádherná a náročná zároveň. Kto sa však nebojí výziev, ten bude odmenený neskutočne krásnou oravskou prírodou a milými ľuďmi všade navôkol. Organizátorom patrí obrovská vďaka za prípravu krásnej trasy i štedré pohostenie, ktoré dalo za celým podujatím zlatú bodku.

Zhrnutie

• Názov: zimný lyžiarsky prechod piatimi hoľami
• Lokalita: Hruštín, Oravská Magura, Slovenská republika
• Značenie: pripravené organizátorom
• Obmedzenie: podľa snehových podmienok
• Obtiažnosť: 4/5
• Parametre: 27,3 km/905 výškových metrov
• Trasa: Hruštín - Hruštínska hoľa - Bzinská hoľa - Vasiľovská hoľa - Kubínska hoľa - Lehotská hoľa - Hruštín
• Typ: lesné cesty/chodníky, hole, lúky
• GPX: sekcia Výjazdy