Veľký a Malý Rozsutec - zimná edícia

Päť hodín ráno, na ruke „vrčia“ Gamin-y, čaká nás dlhý deň. Potichu sa vykrádam z domu s jasným cieľom...

Autom sa presuniem z Bratislavy do Bernolákova, kde ma čaká Drahoš, autor myšlienky a trasy. Veľký a Malý Rozsutec dáme na otočku a počasie musí byť úchvatné, ba priam veľkolepé. Ideálne hlboko pod nulou, inak sa nikam nejde. To bol jeho niekoľkotýždňový sen pre našu akciu s „plávajúcim“ termínom konania. Ako sa nakoniec podarila, sa dozviete v tomto článku, ktorý som pôvodne nemal v pláne, no ostal mi silný pretlak myšlienok a podarili sa aj fotky, veď posúďte sami.


Cestou sme v Trnave vyzdvihli Drahošovho kamoša Martina a vyrazili sme do našej destinácie, Hotel Diery v Terchovej. Počasie sa postupne horšilo a pri vystupovaní z auta dokonca mierne pršalo. Presne pre tento pohľad sme sem išli, ach jaj. Dážď našťastie ustál, možno to bol len poprašok z hmly. Teplota bola mierne nad nulou a všade, kam oko dovidí, prítomný opar. V sobotu, deň pred naším výstupom, na horách panoval orkán a napadalo veľa snehu. Balil som sa s miernou neistotou a v podstate som si vzal všetko, čo mám. No či to bude stačiť, som netušil.

Jánošíkove diery na úvod

Medzi základnú výbavu na zimnú turistiku patria topánky nad členok, retiazkové mačky (nesmeky) a návleky proti snehu. Ja k tomu pridávam ešte paličky, tie nosím celoročne. Vymením len nadstavce na sneh. Od auta vyrážame niečo málo pred deviatou hodinou ráno. Podmienky sú zatiaľ podstatne lepšie, ako som očakával. Deň pred naším výšľapom by som tu byť nechcel. Trasa je prekvapujúco prešliapaná, žiaden ľad ani haldy snehu. Výborne, to ma teší a som plný očakávania, aké to bude ďalej.

Prerážať naviaty sneh v priemernej výške nad kolená bolo naozaj slušné kardio.

Prostredie sa postupne mení na technickejšie, ak ste ešte neboli v Jánošíkových dierach, tak neváhajte. Diery sú nádherné aj počas letnej sezóny. Viac si môžete prečítať na stránke obce Terchová. Na trase stretávame aj iných turistov, fotia sa pri ľadoch, rebríkoch. My sa veľmi zdržiavať nechceme, no zopár fotiek sme, samozrejme, spravili.


Po približne 2,5 hodine „kochačiek” pod oblakmi sa naša trasa odkloní od vyšliapanej cestičky, ktorá smeruje na vrchol. Naša trasa vedie okľukou. Na smerovníku Medzirozsutce sme sa vybrali tam, kam ešte dnes nik nevstúpil. Panenský sneh bol po včerajšej nádielke nádherný.


Prvá trhlina mojej zimnej výbavy je na svete, nemám snežnice. Aj keď som naturálny „bigfoot“, nepomohli mi ani topánky vo veľkosti 49. Prerážať naviaty sneh v priemernej výške nad kolená bolo naozaj slušné kardio. Trasa podľa smerovníka päťdesiat minút, naša realita bezmála dve hodiny hovorí za všetko. Aby toho nebolo málo, značenie nebolo na každom strome a miestami bolo problematické trafiť zasypaný chodník. Našťastie nám pomohla technika a trasa v hodinkách udávala smer. Aj napriek tomu, že sme sa s Drahošom striedali na špici, nebolo to vôbec zadarmo.


Martin po príchode ku smerovníku Medziholie vyhodnotil, že na dnes by asi aj stačilo a zvolil zostup do obce Štefanová. Jeho rozhodnutie je mi sympatické, netreba to siliť za každú cenu. Od sedla na vrchol je trasa riadny „zverák”. Po úseku v hlbokom snehu to bol druhý úsek, z ktorého som mal obavu už pred štartom. Počasie sa postupne umúdrilo a na vrcholkoch presvitali spoza mrakov slnečné lúče. Budeme mať hore nebeské divadlo?

Dobitie vrcholu Veľkého Rozsutca

V lese sa terén pri našom brodení javil stabilný. Na vyfúkanom kopci to bolo ale podstatne iné. Podklad bol tvrdý ľad a na ňom sneh. Toho, našťastie, nebolo mnoho, a tak sa zdal svah bezpečný. Samozrejme, nezabúdajte pred túrou sledovať prognózy na stránke laviny.sk. V rozboroch sú uvedené aj odporúčania ako sa na horách správať s ohľadom na aktuálny stupeň nebezpečenstva.


Trasa bola opäť príjemne prešliapaná a doviedla nás až pod úpätie steny.


Veľký Rozsutec sa týči vo výške 1 610 m n. m., no výstup naň je považovaný za vysokohorskú turistiku. V lete je zabezpečený reťazami a inými pomôckami, sklon skalného masívu tu prekračuje 40 % na mnohých miestach.

Počasie od dobitia vrcholu bolo čisté vysokohorské porno...

Postupne sme sa dostali nad pásmo oblačnosti a začalo predstavenie z prvého radu. Upoteného. Smerom nahor by bolo podstatne pohodlnejšie postupovať v mačkách a s cepínom. Trhlina v zimnej výbave číslo dva, alebo tri? Po dnešnej výprave zimnou krajinou som si istý, že na ďalšie dobrodružstvo pribalím aj klasické mačky. Na retiazkových mačkách som nemal potrebnú istotu, a tak som si pomáhal skrátenými paličkami.

Pri výstupe sme mali šťastie, že napadol čerstvý sneh. Postupne som si vykopával do snehu stupienky, ak by podklad tvoril iba ľad, tak máme smolu a vrchol nezdoláme. Takto to síce možné bolo, no niekoľkokrát sa mi stupienok prepadol pod nohou a musel som ho robiť inde. Postup hore bol extrémne pomalý a namáhavý pre celé telo. Moje prsty v topánkach to našťastie rozdýchali, no počas „dierkovania“ ma poriadne boleli. S veľkosťou topánok to mám na doraz, väčšie som nevedel zohnať.


Bol to urputný boj, no vidina super výhľadov nás hnala vpred. Ešte niekoľko vertikálnych metrov a sme hore. Na vrchole sa týči kríž. Tesne pred hlavným hrebeňom sme zazreli aj turistické značenie a reťaze, v lete to môže byť rovnako slušná zaberačka. Letmo som pozrel na hodinky a už mi bolo jasné, že dnes to bez čelovky nebude.

Prídavok na Malý Rozsutec

Po výdatnom výstupe nasledoval nie až tak ostrý zjazd dolu, zväčša sme šli slušné tempo. Sem-tam „fotečka“ a stena na zlezenie. Počasie od dobitia vrcholu bolo čisté vysokohorské porno, ťažko si predstaviť lepšie podmienky. Po celý deň bolo v podstate bezvetrie, okrem samotného vrcholu.


A potom to prišlo, zlatá hodinka! Pane bože, kebyže mám Instagram, tak určite horí dodnes. No ale nemám, tak sa pochválim v tomto článku. Zrazu som nevedel, čo od radosti fotiť. Ku sedlu, kde sme začali prerážanie snežného chodníka, sme prišli v dobrej nálade, aj keď Drahoša už chytali kŕče, držal sa.


Výstup na Malý Rozsutec bol v podstate bez zaváhania, všade trčali reťaze, a tak sa dalo pohodlne vytiahnuť až na vrchol. Ak sa necítite na Veľký, aj Malý Rozsutec je super turistika. V kombinácii s dierami tento výlet už dávnejšie spracoval Lukáš. Magické výhľady vôbec nezaostávajú.


Vrchol sme zdolali presne pri západe slnka, epické načasovanie. Sklon smerom dole bol riadny a nejedenkrát som mal pocit, že sa aj s retiazkami lyžujem, ale pocitovo bol zostup pod kontrolou.


Posledné štyri kilometre sme šli v tme, bol som tak plný pozitívnej emócie, že mi ani neostával čas báť sa medveďov. Deň v horách, ako sa patrí. Na jednotku s hviezdičkou.

Zhodnotenie

Celkový čas aktivity bol deväť hodín, už len z tohto ohľadu ide o náročnú turistiku. Treba mať dobrú kondíciu, silnú myseľ a k tomu aj výbavu na hory. Pri tom poslednom vidím svoje rezervy a verím, že ich časom vyriešim. S mačkami by som mal stabilnejší krok a nemusel by som strácať zbytočne silu pri vykopávaní dier na stupienky. Hroty na retiazkových mačkách sú príliš krátke a nemali sa o čo zaprieť.


Okrem v podstate celého dňa vonku je potrebné zdolať vyše 1 400 výškových metrov na približne 18 kilometroch, to tiež nie je rozhodne zadarmo. V podstate ide o parametrovo náročnejšiu trasu, ako bol môj výstup na Gerlachovský štít z jesene minulého roka. Ak si budete plánovať svoj výlet, tak myslite na časovú náročnosť. Našu trasu nájdete na nasledujúcom odkaze. V zime sa držte vyšliapaných chodníčkov, aj keď nejdú priamo po značke.


Ako ste na tom vy? Láka vás zimná turistika? Ak ste už boli na Rozsutcoch v zime, aké to bolo? Ak ešte len plánujete, tak myslite na sezónnu uzáveru v období od 1. marca do 15. júna a pred výstupom určite okrem lavínového stupňa sledujte aj výstrahy horskej záchrannej služby. Veľa zdaru prajem.