Reportáž: Sliezsky dom v zime a pretekovo

V tejto reportáži vás vezmem na zaujímavý zimný bežecký projekt, ktorého súčasťou sú aj zimné bežecké preteky na Sliezsky dom.

Vysoké Tatry v zime žijú nielen zimnými športami, ale aj behom. Vďaka zimnej bežeckej sérii, ktorá sa koná od novembra do februára, si bežci môžu zasúťažiť v 4 rôznych lokalitách Tatier.

Na štart posledného kola tejto série, ktorým je beh z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, som sa postavila aj ja. Trasou behu je asfaltová cesta k horskému hotelu, ktorú dôverne poznám. Je to moje obľúbené miesto na tréningy či „vyvenčenie sa“, je univerzálna na beh, bicykel aj skialp.

Počasie mieša karty

Po týždni mimo domu nás v Smokovci víta tráva, hoci, keď sme odchádzali, bolo všetko biele. Netušíme, v akej nadmorskej výške sa sneh udržal, ale keď organizátor ruší kategóriu skialp, ktorá štandardne býva súčasťou posledného kola, je jasné, že podmienky budú veľmi rôznorodé.


Počasie v druhú februárovú sobotu je skôr jarno-jesenné a od rána prší. Pohľad na plne vyťažené stierače v aute v nás vyvoláva pochybnosti o správnosti rozhodnutia ísť pretekať. Mrholí aj počas prezentácie na parkovisku, no okolo nás je zvláštne príjemný „vibe“. Ľudia sa vítajú a vzájomne povzbudzujú. Dáme si s Palim krátky rozklus a odovzdáme veci na vývoz, aby sme sa v cieli mohli prezliecť a zatepliť.

Na štartovej čiare

Teplota je nad nulou, na štart sa staviam len v dlhom termo tričku a vo fukerke, ktorú tesne pred štartom vyzliekam a omotám okolo pása, ak by vo vyšších polohách viac fúkalo alebo pršalo. Dlhé legíny, rukavice, čelenku, bežecký opasok s mobilom a vreckovkami. Nič viac nepotrebujem, chcem to zabehnúť pod hodinu.
Pred štartom sa dozvedáme o podmienkach na trati – asfalt, „snehoľad“, ľad, kaša, sneh. Dnes bude záležať aj od dobrej taktiky výberu obuvi. Veľa pretekárov má pripravené retiazkové mačky. Ja som ich nechala doma, takže polemika odpadá.


Štartujeme presne o 10:00 od rampy. Cesta je dosť široká, netvorí sa žiadna kolóna a osemdesiatka bežcov sa plynulo rozbieha. Prvé dva kilometre je cesta bez snehu a bežíme len po asfalte. Trať s dĺžkou 6,6 km a prevýšením 640 m je celá behateľná, striedajú sa strmšie a menej strmé úseky, kde sa dá pekne meniť tempo.

Pod Velickým mostom sa podmienky začínajú zhoršovať a pribúda starý sneh až ľad. V tejto časti ešte stále prekukuje asfalt v koľajach, ktoré tu každú zimu vyjazdia autá a spôsobujú frustráciu skialpinistom. Dnes som tu ale za bežkyňu a vnímam ich skôr pozitívne.

Druhá polovica trate

Postupne asfalt mizne a pridáva sa vietor. Nad Velickým mostom už je súvislá vrstva ľadu. Niektorých podšmykuje, iní sa priisťujú retiazkovými mačkami. Ja som sa dnes rozhodla otestovať nové trailové tenisky a bol to dobrý výber, s ľadom si celkom rozumejú. Prispôsobujem kroky povrchu, aby som čo najmenej strácala energiu a tempo. Zbeh bude viac adrenalínový, no keďže preteky sú vertikálne, dolu môžeme aj odkráčať.

Je len málo behov, pri ktorých sa nespotím, a toto bol jeden z nich.

Dôverne poznám každú zákrutu tejto cesty a dokážem odhadnúť, čo ma ešte čaká a koľko mi približne zostáva do cieľa. Keď prebieham okolo Batizovskej zákruty, ešte sa nemôžem tešiť na finiš, lebo do cieľa sú to stále takmer 2 km. Sneh je v tejto časti viac kašovitý a nohy v ňom už tak dobre nedržia. Poteší fakt, že 2/3 trasy mám za sebou.

Viem aj to, že keď sa ukáže budova Sliezskeho domu, reálna vzdialenosť je stále takmer kilometer. Dnes v hmle ten Sliezsky dom ani nevidím, respektíve v mrholení a vetre hľadím pod nohy a snažím sa vyberať čo najtvrdší povrch. Budova hotela sa mi zjavuje až za posledným esíčkom so snehovým mantinelom. Vždy tadiaľ idem s rešpektom, no teraz ho vnímam okrajovo. Rovnako obrovské hrudy snehu, ktoré z neho vypadli na cestu.

Finiš

Záver pred cieľom je kombinácia asfaltu, snehovej kaše a vetra. A povzbudzovania, ktoré ma namotivuje trochu pridať. Keď prebehnem cieľovou čiarou, časomiera ukazuje 52 minút. Pre predstavu, čas najrýchlejšieho muža bol 39 a najrýchlejšej ženy 46 minút.


Zázemie pretekov je v turistickej časti hotela, kde sa môžeme prezliecť. Kvôli počasiu sa aj vyhlasovanie výsledkov koná vnútri. Vo výbornej atmosfére sa oceňujú víťazi tohto kola. Nám sa ušli prvé miesta vo vekovej kategórii. Nasleduje vyhlasovanie celého 10. ročníka série. A vonku sa zatiaľ udeje zmena ako za odmenu. Dopršalo a obloha postupne odhalila okolité štíty.

Resumé

Je len málo behov, pri ktorých sa nespotím, a toto bol jeden z nich. Vraj to je znak, že som šla pod svoje limity. Snažila som sa neprepáliť začiatok, no miestami boli krízy. Pri behu som nepociťovala teplotný diskomfort, voda z oblohy padala v malých kvapkách, a tak som fukerku neobliekla. Bola som skôr výnimkou a ostatní bežci ju použili.


Prihlásila by som sa na tento beh znovu? Určite áno. Celá séria má niečo do seba, vzdialenosti od 4,5 km do 8 km sú zvládnuteľné pre širokú skupinu bežcov. Štyri kolá rozvrhnuté na štyri mesiace umožňujú dostatočne natrénovať a zároveň motivujú k pravidelnému behaniu.

Atmosféra je komunitná, kamarátska. Páči sa mi aj fakt, že sa preteká v rôznych vekových kategóriách a staršie ročníky nemusia súperiť s mladšími. A to naj je prostredie. Poznáte iné bežecké preteky v zime, vďaka ktorým sa ocitnete medzi tatranskými štítmi? Ja nie.