Reportáž: Liptov Ride v ženskom MTHIKER nasadení

Legenda hovorí, že Liptov Ride treba zažiť. Poďte sa s nami pozrieť, čo všetko čaká na pretekárov počas tejto kráľovnej v pestrosti disciplín.

Myslím, že túto legendárnu akciu na Liptove netreba špeciálne predstavovať. Už minulý rok si túto štafetu piatich športov (bike, beh, skialp, freeride, kajak) vychutnal náš MTHIKER tím a nielen samotní pretekári, ale my všetci, ktorí sme sa aj nepretekovo zúčastnili, sme si celý víkend nesmierne užili. Navnadilo nás to natoľko, že tento rok sme vyskladali rovno 2 tímy - mužský MTBIKER tím a ženský MTHIKER tím.


V tomto článku sa my - ženy, pokúsime sprostredkovať naše oduševnené výkony, nezabudnuteľné zážitky, rôznorodé emócie a aspoň trochu na vás preniesť „vibe“ Liptov Ride. A ak sa chcete preniesť do diania ešte viac, kuk na video na konci článku v podaní mužského MTBIKER tímu.

Beh ako súčasť každej disciplíny?

Celé to začalo v piatok večer na riders meeting - oficiálnom otvorení pretekov, kedy sme dostali všetky potrebné info k pretekom a trasám. Už vtedy nám bolo jasné, že to nebude „len tak“, že to nebude len taký obyčajný skialp ani freeride, ani… vlastne celá štafeta bude celkom zaujímavá. Prečo? Organizátori nám oznámili, že v každej disciplíne sa bude behať. Ako nám vedúci disciplín postupne odhalili nástrahy jednotlivých tratí, bolo nám jasné, že to zajtra bude poriadna jazda.


Štafeta začína bicyklom a nová trasa povedie vcelku divokým terénom, kde si Lenka sem-tam s bicyklom zrejme pobehne. Pokračuje skialp na Chopok alebo skôr beh v lyžiarkach + výšľap na Chopok. Aj toto čaká tento rok našu Aďku. Nasleduje freeride, ktorý je z môjho pohľadu najkrkolomnejší - Miška zdolá nielen žľab, ale aj kosodrevinu, a, samozrejme, beh v lyžiarkach a to s celou skialp výbavou. Pokračujem ja, disciplínou beh, takže prekvapivo, tiež si pobežím. A na záver aj kajakárku Veroniku čaká hneď v úvode beh s kajakom. A možno aj na konci bez neho? Dozviete sa v ďalších riadkoch.


Takže áno, behať sa bude, u niekoho menej, u niekoho viac. Myslím, že tento ročník Liptov Ride by sa mal nazývať skôr Liptov Run. Pozrime sa na dojmy a popretekové zhodnotenie každej z nás.

Ako sa behalo a bicyklovalo Lenke?

Na Liptov sme sa presunuli v skoré piatkové popoludnie, aby sme si s Maťom stihli prejsť aspoň časť trate v lesíku nad Iľanovom. Hovoríme si, že ten asfalt na Bielu Púť nám stačí absolvovať až v sobotu. Ako veľmi sme sa mýlili. Našťastie sme v závere naozaj hravého lesného okruhu stretli chalanov, ktorí finalizovali značenie bikovej trate a vyviedli nás z omylu, že záver tvorí rozhodne zaujímavá trasa smerom k Vrbickému plesu. Keby to nevidím na vlastné oči, tak by som v sobotu bola veľmi prekvapená a moje nohy tiež.

Bike je prvou disciplínou, čo znamená skorý budík. Tesne pred štartom, ktorý bol časovaný na 8:30, využijem možnosť a vďaka náramku pre pretekárov hodím do seba chutné espresso na prebratie. Radím sa v závere balíka, nie som zvyknutá na takéto hromadné štarty. Prvé asfaltové stúpanie pretrpím takmer na chvoste a v duchu si hovorím, že sme to včera s tými 1 000 výškovými prehnali. Okruh v lese si už ale naozaj užívam. Na cca 10. km posielam babám do spoločnej skupiny fotku.


Pri kolibe Bystrina, kde nás to „vypľuje” na hlavnú cestu v Demänovskej doline, si podľa rady môjho manžela na asi 3 km asfaltovom úseku dávam svoj prvý gél v živote. Zrejme zaúčinkoval presne, ako som potrebovala. Spomínanú novú časť trate smerom k Vrbickému plesu cez Repiská s parádnym výhľadom na Chopok sa mi ide naozaj veľmi dobre. V najstrmšej časti zosadám a aplikujem spomínaný „beh”.


Pri studničke, kde bol padnutý strom, už vidím, že mi ide oproti Maťo aj s Jančim Halíkom. Takáto podpora v najstrmšej časti mi skutočne dodala sily a dotiahli sme to spolu až do cieľa. Rýchle povzbudenie Aďke, ktorá hneď vyrazila smer Chopok.

Ako sa behalo a skialpovalo Aďke?

Tak ako minulý rok, som mala daný víkend dve akcie na Chopku. Takže som si na Liptov Ride iba doslova „odbehla" a bohužiaľ nevychutnala celkovú atmosféru. Moje ráno začínalo na juhu Chopku, vyviezla som sa lanovkou hore, kde bol sadnutý mrak a strašne fúkalo. Trošku ma to vystrašilo, lebo som plánovala šliapať v krátkom tričku. Nahodila som pérovku a lyžovala dole smer Funitel, kde som sa zviezla na Bielu púť. Tam už bolo krásne slniečko a bezvetrie a ponáhľala som sa na štart - Otupné. Po ceste som si od Mišky vyzdvihla štartovacie číslo.

Rýchlo som si nalepila pásy a nahodila lyže na batoh. Na štarte hrala super muzika a ani som nestihla pozdraviť všetkých, už hlásili, že Lenka sa blíži. Vyzliekam sa do krátkeho trička a už preberám čip od Lenky. Začínam behať po rovinke s miernym stúpaním, cítim na sebe, že nohy mám „použité" z dvoch dní lyžovania, ale ide sa mi dobre. Predbieham pár pretekárov a začína prvé stúpanie. Podklad je celkom fajn, zjazdovka nie je premočená a po mäkkej tráve sa mi pohodlne beží aj v lyžiarkach.


Vidím sneh! Rýchlo obúvam lyže, pijem a už cik-cakujem hore. Pred sebou vidím pretekárov, ktorí šliapu direkt. Ja volím cik-caky celý výstup. Postupne sa mi darí dostať pred pár pretekárov. Prichádzam pod posledné stúpanie a stále sa mi ide dobre. Ani sa nenazdám a už vidím cieľ, kde ma čaká Miška. Prajem veľa šťastia, lebo freerideri to mali tento rok asi najzložitejšie. Lapám po dychu, obliekam sa a musím frčať dole.

Ako sa behalo a lyžovalo Miške?

Keď mi Lenka pred pár týždňami písala, nech sa pridám do tímu, váhala som. Predsa len, nie som pretekársky typ. Avšak slovami: „Ideme si to užiť” ma rýchlo presvedčila. Zhodnotila som, že lyžujem veľa a nebojím sa púšťať lyže, a to by mohlo stačiť. Večer pred pretekmi nám predstavili trať a vynechali fotky z kosodreviny, lebo vraj by nikto neprišiel. Mali pravdu.

Čakám na štarte, no nie dlho, Aďka je ozaj rýchla. Zapínam čip a púšťam to. Vo freeride zóne sa mi darí obehnúť pretekára. Po prudkej otočke vľavo do Dievčenského žľabu sa mi darí obehnúť ešte jedného. V poslednej tretine žľabu prestávam otáčať lyže a snažím sa nabrať rýchlosť do traverzu, ktorý končí výšľapom nahor. Ak niečo neznášam, tak je to stromčekovanie s lyžami. A tu sa končí moje predbiehanie, začínam byť predbiehaná. Po kopčeku prichádza ešte kúsok rýchleho zjazdu, ktorý náhle končí pri šutrovisku. Odvážlivci si to po ňom zvesela prešli, ja mám, žiaľ, nové lyže.


Ďalšie úseky ťažko opísať slovami. Ide o kombináciu lyžovania na jednej nohe, lezenia rukami po skalách a s lyžami vo vzduchu, zabáranie sa po pás v kosodrevine s lyžami na chrbte. Dostávam sa k hornej stanici zjazdovky a hovorím si, že už musí byť len lepšie. A veru aj bolo!

Lyžovanie po snehu a tráve na striedačku je vždy príjemnejšie, než to, čo mám za sebou. Kde už končí posledný kúsok snehu, začínam mať súcit s lyžami a prezúvam. Strmákom bežím a lyže, ktoré som si zle pripla o batoh, ma režú do zadku. Ale vydržím, veď už iba poslednú minútu. Prechádzam bránou a som šťastná ako už dlho nie. Už teraz viem, že urobím všetko pre to, aby som sa zúčastnila aj budúci rok. Dievčatá, vďaka!

Ako sa behalo mne?

Odovzdávka s Miškou bola vtipná, keďže číslo jej pri zjazde kosodrevina trochu „zožula“ a zakuklenú som ju v cieli ani nespoznala. Ale uhrali sme to, úspešne si predali čip a už som uháňala do areálu vodného slalomu. Asi ako jediná z tímu som sa z behu v mojej disciplíne tešila.

Takisto som sa tešila trase, ktorá sa oproti minulému roku zmenila. Bola dlhšia - 17 km, takmer vôbec nešla po asfalte, viedla cez 2 krásne kopčeky - Ostredok v Demänovskej doline a Rohačka pri Ploštíne, a tým pádom sa nazbierali aj nejaké tie výškové metre. Za mňa super! A aj sa mi super celý čas behalo. Celý beh bol pre mňa jeden veľký zážitok, ale myslím, že opis tohto príjemného behu nebude pre nikoho zaujímavý, tak poďme rovno do vody.

Ako sa behalo a kajakovalo Veronike?

Tento ročník Liptov Ridu bol pre mňa celkovo prvým, na ktorom som sa mohla ako pretekárka zúčastniť a dúfam, že určite nie posledným. Chcela by som sa poďakovať Lenke, ktorej vďačím za oslovenie a celému tímu úžasných báb z MTHIKER, že ma takto medzi seba prijali aj ako menej skúsenú kajakárku, nakoľko na divokej vode jazdím len necelú jednu sezónu.


Najprv teda beh k úložisku kajakov, potom pádlovanie na tichej vode a následne aj v kanáli som si naozaj veľmi užila. Napriek nejakým vydareným eskimákom sa mi nepodarilo prejsť celým kanálom do cieľa a pár desiatok metrov za Oravským skokom som z kajaku vyplávala a následne už len do cieľa dobehla. Tam ma čakali naše baby.



Náš cieľ bol jasný - dôjsť celé, živé a zdravé do cieľa a užiť si to! A to sa nám jednoznačne podarilo. Atmosféru ťažko preniesť, treba to proste zažiť! No video v podaní chalanov vás atmosférou aspoň trochu určite pohltí.


A je to za nami. Ďalší ročník nezabudnuteľnej akcie - Liptov Ride. Akcie, ktorá nie je len o jednom športe, ale rovno o piatich, akcie, ktorá zďaleka nie je len o samotných pretekoch, ale o celom akčnom víkende, ktorý je naplnený nielen výkonmi, ale hlavne úžasnou atmosférou, skvelými ľuďmi a nespútanou zábavou. To všetko je Liptov Ride. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.