Prestavba dodávky na plnohodnotný domov na kolesách

Každý má tie svoje...sny, najtajnejšie túžby, vízie, ktoré čakajú len na to, kedy ich začnete plniť. Mám takých ešte mnoho! No jeden sa mi pred rokom splnil.

S priateľom Marekom sme boli obaja v poslednom ročníku druhého stupňa na vysokej škole. Pred nami pár posledných študentských mesiacov a povinností hromada. No kedy, keď nie teraz, povedali sme si. Kedy, keď nie teraz, budeme mať čas a energiu zrealizovať to, nad čím už dlho uvažujeme. Kedy vypadnúť do sveta, keď nie po vysokej škole? Za rok? Za dva? Radšej hneď!

Na začiatku bol sen

Náš sen bolo mať svoj VAN – obytné auto, ktorému nič nechýba na to, aby sme v ňom mohli dlhodobejšie žiť. Tento sen som mala od strednej školy, keď som začala sledovať na Instagrame pár s podobnou víziou. Odvtedy som tento nápad mala v hlave, a tak nejak čakala a dúfala v správny moment, človeka a možnosť. Nechcela som klasické obytné auto, ktoré si kúpiš za 70 000 € už hotové a tisícky ľudí má rovnaké ako ty. Chcela som auto, ktoré budeme nazývať domovom. Chcela som dať doň kúsok NÁS, našej práce, nášho štýlu a prispôsobiť ho tak, aby vyhovoval nám.

Najdôležitejší je prvý krok

Rozhodli sme sa, že si kúpime väčšiu dodávku, aby sme sa v nej vedeli postaviť a pohodlne dennodenne fungovať. Desiatky hodín som strávila pozeraním rôznych autobazárov zo Slovenska i zo zahraničia. Hľadala som to pravé - novšie auto s málo kilometrami v top stave a zároveň, aby nestálo majland. Dlho som nič nevedela nájsť, až jedného dňa sa to podarilo. Dohadovačky a za mesiac máme auto pred domom. Holá plechová krabica, dnu iba skrinka s vodárenskými potrebami, ktoré ostali po firme, ktorá auto predtým využívala. Tak poďme do toho!


Je marec 2023 a my máme pár mesiacov na dokončenie diplomovej práce, štátnic a nášho veľkého projektu – BIELY ŠÍP. Ideme do všetkého naplno. Po štátniciach chceme hneď vyraziť. Máme na premenu z prázdnej plechovej krabice na domov 3 mesiace. Začíname čistením vnútorných priestorov, nech je všetko pekne vyleštené, bez hrdze a špiny.

V hlave máme predstavu o tom, ako by sme chceli, aby to vyzeralo. Ale do reality ešte ďaleko. Sme iba dvaja mladí ľudia, čo nič podobné nikdy nerobili. Po večeroch pozeráme videá, návody na YouTube od ostatných „Vanliferov“. Plánujeme a objednávame, čo na najbližšie týždne budeme potrebovať. K dispozícii máme garáž od mojej sestry, ktorá nás v celom projekte podporovala. Týmto by som sa jej chcela veľmi poďakovať. Bez nej a mnohých iných našich kamarátov a rodiny by to nešlo! Ďakujeme!

Diery v dodávke a podlaha

Za mňa - najnepríjemnejšie práce si odbíjame na začiatku. Režeme si do našej dodávky diery v jemnom strese. Do strechy dve diery na strešné okná a ďalšie dve na bočné steny auta, nech máme dostatok svetla. Sme však na Orave a von sneží, na ďalšie kroky by sme potrebovali trochu teplejšie počasie.


Čakáme pár dní, aby sme okná mohli nalepiť a poriadne zatesniť. Na steny dodávky lepíme odhlučňovacie panely, nakupujeme veci na podlahu (drevo na ukotvenie podlahy, izolačný materiál, veľké preglejky a PVC podlahu). V ďalšom kroku realizujeme podlahu (po ročných skúsenostiach by sme možno zateplili hrubšou vrstvou, keďže auto využívame i v zimných mesiacoch). Všetko ide ako má.

Izolácia - základ úspechu

Pokračujeme zateplením a izoláciou celého priestoru. V tomto momente treba mať premyslené celé rozloženie auta, kde budeme mať chladničku, kde treba zástrčku, kde vypínač, kde svetlá, kde kúrenie. Nasleduje totiž ťahanie elektrických káblov. Elektrika bola pre mňa španielska dedina, veeeľa videí na YouTube, veeeľa telefonátov s priateľmi elektrikármi. Káble ťaháme cez konštrukciu auta tam, kde ich potrebujeme a pokračujeme pridaním parozábrany na zateplenú vrstvu.

Mať všetko premyslené a učiť sa nové veci

Pri týchto činnostiach sme však nemohli zabudnúť na framing – nosné laty na ukotvenie stropu, kuchyne, postele a proste všetkého, čo sme chceli v aute mať pevne ukotvené. Všetko sme kotvili pomocou nitovacích matíc priamo do konštrukcie auta. Nechceli sme to „na drzáka“ vŕtať do konštukcie. Robota pre fajnšmekrov. Predtým ako namontujeme strop, inštalujeme na strechu 2 solárne panely (spolu 400 W).

Zimu trávime v našom bielom šípe v Dolomitoch, Rakúsku, Francúzskom Chamonix a, samozrejme, doma v Tatrách.

Stropom pre nás začína tá príjemnejšia práca. Ťaháme nočné šichty, ale pocit, že sa to hýbe, je na nezaplatenie a ťahá nás dopredu. Každú prácu si užívame a učíme sa nové veci. Obkladáme i ďalšie steny, pracujeme na elektronickom systéme celého auta. Do auta si dávame namontovať nezávislé naftové kúrenie – jediná vec, ktorú sme v aute nerobili my. A prvýkrát svietime, elektrika funguje. Naučila som sa zapojiť zástrčku, svetlo, vypínač a pochopila súvislosti.


Makáme ďalej - nábytok, posteľ, kuchyňa, všetko je v procese. Začíname riešiť vodovodný systém. Do auta dávame 112-litrovú nádrž na pitnú vodu, čerpadlo, expanznú nádobu a boiler na ohrev vody. Montujeme odpadovú nádrž na podvozok auta.


Všetko spolu dávame dokopy. Začína to vyzerať reálne, štátnice sa blížia. Kuchyňa stojí, posteľ je pripravená na ukotvenie a ja sa už teraz teším, ako si v kuchyni upečieme svoju prvú pizzu a ako si do postele ľahneme s pocitom, že to všetko je reálne a už nie iba SEN.


Auto už nevyzerá ako plechová krabica, ale začína sa to podobať na domov. Na tieto dokončovacie práce som sa tešila najviac, maľovanie, detaily, zariaďovanie. Do štátnic máme týždeň a auto je takmer pripravené.

Ideme do finále!

Nakupujeme posledné drobnosti a všetko finalizujeme. Štátnice sú tu! Obaja ich máme v jeden deň. Obliekame sa do gala a ideme sa rozlúčiť so spolužiakmi a vysokou školou. Obaja úspešne. Po tomto dni zo mňa opadol všetok stres a všetky povinnosti, čo som mala. Úžasný pocit slobody. Tak hurá do sveta.


Balíme saky paky a smerujeme na našu prvú zastávku – Labské Pieskovce, kde pár dní lezieme a potom sa presúvame (opäť za lezením) do Švajčiarska. Testujeme, čo sme si sami urobili. Všetko frčí, a tak nám nič nebráni odísť na ďaleký sever – Nórsko. V Nórsku trávime celé leto a začiatok jesene. Rodine je už za nami smutno... a nám tiež, tak smerujeme na pár týždňov domov.


Neskôr naše cesty pokračujú bez auta na Tenerife a do Maroka. Zimu trávime v našom bielom šípe v Dolomitoch, Rakúsku, Francúzskom Chamonix a, samozrejme, doma v Tatrách. Aktuálne máme za sebou cestu na Sardíniu a späť do Talianskych Álp. Pred nami ďalšia cesta na sever Nórska a ja vám poviem... NIKDY SOM NEBOLA SPOKOJNEJŠIA SO SVOJÍM ŽIVOTOM.

Asi to tak býva, keď uveríte, že svoje sny, malé či veľké, si dokážete splniť! Tak poďte do toho aj vy.