Na lane medzi Európou a Áziou

Gruzínsko – krajina vína, syrov a raj pre milovníkov divokej prírody. Tento malý štátik ležiaci na hranici Európy a Ázie dokáže svojim návštevníkom ponúknuť nesmierne veľa.

Gruzínsko leží pri východnom pobreží Čierneho mora a hraničí s Ruskom, Arménskom, Azerbajdžanom a Tureckom. Nachádza sa priamo na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie, a práve preto je občas nazývané balkónom Európy. História krajiny siaha až do tretieho storočia a jeho hlavným mestom, Tbilisi, prechádzala aj hodvábna cesta.

Celý región je plný historických pamiatok, malinkých dediniek a autentického jedla. Gruzínci sú veľmi pohostinný národ a to platí najmä v prípade, ak zavítate do menej turisticky známych oblastí.

Lezecký roadtrip kaukazskou divočinou

Taktiež je to rodiaca sa perla športového lezenia, ktorá je väčšine ľudí pomerne neznáma. Veď pár mesiacov dozadu som ani len ja netušila, čo všetko môže Gruzínsko ponúknuť športovému lezcovi. Táto krajina rozprestierajúca sa pod Kaukazskými horami skrýva kvalitne vyborhákované lezecké oblasti s perfektnou infraštruktúrou, zaujímavými cestami a lokálnymi staviteľmi, ktorí každoročne zdvíhajú štandard gruzínskeho športového lezenia.

Objavte so mnou čaro gruzínskej prírody a rôznorodých lokalít, kam sa oplatí zabehnúť s lankom. Pozrieme sa spolu do lezeckej oblasti Arsha, ktorá leží pod majestátnymi Kazbetskými horami, do malinkej dedinky Sveri v srdci Gruzínska či do Katshi - lezeckej oblasti, kde sa lezie mníchom za chrbtom. A spomenúť si zaslúžia aj umelo vydlabané cesty v Tbiliskej botanickej záhrade či lezenie v podivuhodnom čiernom prachu na úpätí mesta Chiatury.

Krajina vína, syru a priamych letov

Kde bolo, tam bolo, vznikol nápad ísť si športovo zaliezť do Gruzínska. Takýto nápad neskrsne v hlave len tak. Napríklad mne bola kaukazská lezecká scéna pomerne neznáma, a to som v Gruzínsku žila vyše pol roka počas vysokoškolských štúdií. Avšak toto leto som zistila, že som kedysi „premárnila“ príležitosť zaliezť si na gruzínskej pevnej vápencovej skale. Bol najvyšší čas to napraviť.

S kamarátom Tomášom sme mali pôvodne v pláne výstup na horu Tetnuldi, no pre zdravotné problémy sme nakoniec museli tento zámer opustiť. Keď sa mi kamoš ozval s tým, že Tetmuldi tento rok veru nevyjde, nebola som dvakrát nadšená. Letenky boli zabookované, samozrejme, najlacnejší, nenávratný variant, dovolenka nahlásená, a na Slovensku sa mi nechcelo ostávať.

A tak sme rýchlo vymysleli alternatívu. V čase telefonátu som akurát liezla v českých Žďárských vrchoch, a tak mi napadlo, čo tak si ísť zaliezť aj do Gruzínska. Veď dačo tam hádam bude... Kamoš nadšene súhlasil a začal sa rodiť náš roadtrip po kaukazských cragoch.


Z Viedne a z Budapešti lietajú priame spoje do hlavného mesta Tbilisi a do Kutaisi, ktoré leží v strede krajiny. V závislosti od toho, kam chcete ísť a čo vidieť, si treba rozmyslieť, kam sa vám viac oplatí priletieť. Avšak letenky do Kutaisi bývajú väčšinou aj o polovicu lacnejšie ako tie do hlavného mesta. Vzhľadom na to, že priamo z kutaiského letiska sa dá pohodlne autobusom premiestniť do Tbilisi (cca 4 hodiny, priamy spoj), my sme zvolili tento variant.

Letisko v Kutaisi je maličké, napriek tomu vás však vybavia rýchlo a ako občanom Európskej únie vám bude stačiť občiansky preukaz (info z 10. 10. 2024).

Ani sme sa nenazdali a bol čas odletieť na Kaukaz. Do Kutaisi sme prileteli okolo štvrtej ráno. Rozlámaní sme sa prepotácali letiskovou kontrolou a vybrali sa čakať na zapísanú batožinu. Mali sme so sebou dva veľké ruksaky, ktoré sme zviazali dokopy za pomoci upínacej gumy, strečovej fólie a modlitieb.

Čo znelo ako perfektný nápad pri odbavovaní batožiny na letisku v Budapešti, nám teraz spôsobilo vrásky na čele, keďže sa naše zlepené tašky nie a nie objaviť na páse. Keď som si už začínala myslieť, že ruksak s mojimi obľúbenými expreskami si užíva svoj najlepší život kdesi v tramtárii, tašky sa konečne objavili.


Ešte nás však čakala 4-hodinová cesta do Tbilisi. Tam sme sa mali v pláne dať trochu dokopy, nakúpiť potrebné zásoby na kempovanie a vyzdvihnúť si auto. Obvešaní batožinou sme sa vybrali pred letisko, kde nás vítali potulné psy. Podarilo sa nám zajedať dve miesta v autobuse, ktorý zakrátko vyrazil do hlavného mesta.
Za oknom autobusu sa pomaly rozjasňovalo a nás čakal prvý deň v Gruzínsku.

Serpentínami do dedinky Arsha

V Gruzínsku sa nachádza viacero výborných lezeckých oblastí, ktoré sú zdokumentované na lokálne spravovanej webstránke. Topo v knižnej podobe zatiaľ neexistuje (4. 11. 2024). Vzhľadom na to, že sme s kamarátom mali k dispozícii len 8 dní, museli sme si vybrať, do ktorých oblastí zamierime a ktoré si necháme nabudúce.

Moja neustála potreba byť obklopená horami nás zaviedla do nádherného národného parku Kazbegi, ktorý leží na severovýchode Gruzínska. Oblasť ponúka aj nespočetné možnosti vysokohorskej turistiky a mountaneeringu. Samotný lezecký crag sa nachádza v nadmorskej výške 1 750 m n. m. a počas lezenia mate nádherné výhľady na hory a doliny rozprestierajúce sa priam na dosah ruky rovno pod vami.


Po dni plnom pobehovania po Tbilisi a kupovania zásob sme sa večer vybrali do Arshe. Z hlavného mesta to je 150 km, ktoré spočiatku vedú po diaľnici, ale asi po 30 km sa dostanete na výdatne používanú cestu 1. triedy, ktorá sa nespočetnými serpentínami pomaly dvíha k majestátnym kazbegským horám. Odporúčam užívať si výhľady za svetla a dávať riadne bacha, ak cestujete za tmy. Cesta je ale v pomerne dobrom stave a do Arshe vás nakoniec zavedie.

Tridsaťmetrové steny sa týčia za starobylým chrámom, ktorý stojí na vrchole kamenného piliera.

My sme dorazili do dediny za úplnej tmy. Namiesto hotela či miestnych penziónov sme sa rozhodli kempovať nadivoko, čo by za svetla nebol žiadny problém. Na spomínanej webstránke nájdete mapky s GPS, ktorá vás spoľahlivo dovedie do kempu. Avšak vzhľadom na to, že sme dorazili za úplnej tmy, čakala nás dobrodružná cesta cez rozbahnené políčka za dedinkou Arsha.

Naveľa-naveľa sme objavili kemp, ktorý bol už plný stanov a áut. Nie s lezcami, ale s turistami, ktorí boli klientmi akejsi cestovateľskej kancelárie. Chvíľu som sa dokonca bála, či sa dakde zmestíme. Nakoniec sme zaparkovali rovno pri nich a vytiahli si stavbársku plachtu, ktorú sme používali ako provizórny bivak. Ďalší deň sme si veru preň vyslúžili pár začudovaných pohľadov...


Lezecká stena pri dedine Arsha je orientovaná juhozápadne a zbadáte ju rovno z kempu. Nachádza sa tu 30 vyborhákovaných športových ciest a 7 tradičných viacdĺžok, kde je potrebné zakladať vlastné istenie. Obťažnosť ciest je od 5b do 7a francúzskej stupnice. Zalezú si tu najmä začínajúci a stredne pokročilí lezci. Ideálne obdobie na lezenie je začiatkom jesene a koncom jari, ale aj v lete si tu plnohodnotne zaleziete.

Časovo naozaj odporúčam liezť doobeda, a potom sa radšej ísť niekam dobre napapať. Poobede sa už totižto na skalu zakráda slnko a ak nechcete skončiť ako opražená paradajka, ako ja, minimálne sa poctivo natrite opaľovacím krémom.

Cesty sú tu vyborhákované naozaj poctivo a aj rozumne a orientácia na skale je vďaka topo z climbing.ge veľmi jednoduchá. Niektoré cesty sú dokonca aj označené číslom priamo na skale. Zaliezli sme si tu naozaj parádne a určite to stálo za trochu zoškvarenej kože.

Celkovo je crag veľmi pohodlný. Nákupy potravín vybavíte bez problémov v najbližšom väčšom mestečku Stepantsminda. Z tohto mesta začína aj populárny výstup na horu Kazbegi, po ktorej je pomenovaný celý región. Alebo ak sa po celodennom lezení necítite na výšľap na päťtisícovku, stačí vybehnúť na kostolík Najväčšej Trojice. Kostol sa týči nad mestečkom a ponúka úchvatný výhľad na skalnaté steny hôr Khuto a Angelozis. Táto scenéria patrí medzi prvé fotografie, ktoré uvidíte pri hľadaní Gruzínska na internete.

Lezecká perla Sveri

Nasledujúce dni sa Kazbegi ponorilo do oblakov. Búrky a neustály dážď nás donútili stiahnuť sa do údolí. Rozhodli sme sa preskúmať ďalšiu lezeckú „pecku“. Sveri s viac ako 50 lezeckými cestami obtiažnosti od 5a po 7c francúzskej stupnice.

Sveri leží 170 km od Tbilisi. Ak prichádzate z kazbegských hôr ako my, napojíte sa na diaľnicu už 30 km pred hlavným mestom. Kvalita ciest vedúcich k Sveri je veľmi dobrá, na záver vás už tradične bude čakať pár serpentín.

Väčšina stien je orientovaná severne, čo z lokality činí výbornú destináciu na letné lezenie. Kvalita skaly je taktiež skvelá. Názvy ciest sú často napísané priamo na skale a za pomoci climbing.ge je orientácia jednoduchá.


Pre socializácie chtivých lezcov je 50 metrov od skál umiestnený spravovaný kemp, kde si môžete postaviť stan za 5 € na osobu. Luxusné WC (rozumej splachovacie a čisté) a sprcha stoja za zamyslenie, či nezložiť unavenú a špinavú hlavu rovno do kempu. My sme si opäť zvolili divoký kemping, na ktorý je v okolí kopec miest. Odporúčam staré známe mapy.cz, za pomoci ktorých sme našli rovinky a plošinky, kde sa dalo prebivakovať, prípadne rozložiť stan.

Treba počítať s tým, že sa ráno zobudíte a pri hlave sa vám bude pásť krava.

Keď budete šoférovať ku kempu a teda aj k skale, dávajte si pozor, aby ste autom nezašli príliš ďaleko. Úzka cesta pri kempe končí, a tak budete musieť cúvať späť na najbližšie možné parkovacie miesto. My sme veruže cúvali sprevádzaní opovrhujúcimi pohľadmi lokálnych sliepok a kráv. Parkovacie miesto je dokonca vyznačené na mapke climbing.ge.


Samotná lezecká lokalita je absolútny top na športové lezenie a plne ju odporúčam pri potulkách Gruzínskom. V blízkosti sa nachádza prvá gruzínska ferrata, ideálne miesto na rest day. Výstroj na ferratu si môžete požičať priamo v kempe. Horšie je to s potravinami, ktoré odporúčam nakúpiť v meste Chiatura, ktoré leží pod kopcami obkolesujúcimi Sveri. Tam sa nachádza mnoho supermarketov a obchodíkov. Niet nad čím váhať. Sveri je jedna z top možností, kde stráviť dni na skale.

Na lane vedľa mníchov

Neďaleko Sveri sa nachádza ďalšia lezecká perla Gruzínska – Katskhi. Jej tridsaťmetrové steny sa týčia za starobylým pravoslávnym chrámom, ktorý stojí na vrchole kamenného piliera. Pilier menom Katskhi, po ktorom dostala názov aj tunajšia lezecká lokalita, má výšku 40 metrov a pripomína obrovskú palicu.

Ešte pred príchodom kresťanstva do Gruzínska pilier slúžil ako posvätné pohanské miesto. Približne v 7. storočí postavili pravoslávni mnísi na vrchole malý kostolík, do ktorého sa dodnes dá dostať len za pomoci lešenia a železného rebríka. Na vrch piliera majú povolený vstup iba muži a, samozrejme, po skale piliera nie je povolené liezť.


Ak sa vyberiete preskúmať lokálne lezecké sektory, často budete mať pri lezení výhľad na spomínaný pilier, čo rozhodne pridáva lokalite na kúzle. Okrem tajomného kostolíka crag ponúka osem sektorov s cestami od 5a do 8b+ francúzskej stupnice. Lezenie je tu veľmi pekné a pomerne rôznorodé.

Osobitne by som odporučila sektor Canyon, kde, ako našepkáva názov, leziete vnútri kaňonu. V kaňone je aj malý bufet, ktorý bol otvorený len dva roky dozadu. Ďalšie výborné sektory sú aj Office či Tsunami. Každý si skrátka vyberie.

Lezecké cesty sú vyznačené na climbing.ge spolu s malým kempom, ktorý sa nachádza nad lezeckými stenami. Tento kemp je spoplatnený, s toaletami a podobnými modernými vymoženosťami. Dostanete sa cez rozheganú hlinitú cestu, ktorá začína z dedinky Katskhi. Prípadne sa dá ku kempu vybehnúť cez malý chodníček, ktorý je taktiež zaznačený na climbing.ge.

Ak dostanete chuť na divoký kemping, na mapách.cz nájdete lúku so symbolom stanu hneď pod stenami. Len treba počítať s tým, že sa ráno zobudíte a pri hlave sa vám bude pásť krava. Základné potraviny sa dajú nakúpiť v dedinke Katskhi a väčší nákup vybavíte v meste Chiatura.


Oblasť jednoznačne odporúčam. Už dnes tu nájdete mnoho zaujímavých ciest a tunajšie skaly majú ešte veľký potenciál do budúcna. A ako rest day môžete vybehnúť ponad steny a vychutnať si priamy výhľad na kostolík.

Vydlabané chyty a podivuhodný prášok

Samozrejme, keďže ja a môj kamarát sme stvorenia, ktoré neobsedia, podarilo sa nám do našej krátkej návštevy Gruzínska zahrnúť aj niekoľko ďalších lezeckých oblastí. Tie na mňa až tak nezapôsobili, preto ich spomeniem krátko, v nádeji, že vás možno oslovia viac.

Začneme s malým lezeckým sektorom v Botanickej záhrade Tbilisi. Tento crag mi pocitovo veľmi pripomínal Platňu v Bratislave. Malá stienka, kde vyrastali generácie lokálnych lezcov. Sektor ponúka 16 ciest od 5a po 6b+ francúzskej stupnice. Šesť ciest je s borhákmi a ostatné sa dajú liezť cez top rope. Pri top rope si lano prevlečiete cez dlhú železnú rúru na vrchu skaly, kam sa dá dokráčať tenkým chodníčkom. Musím povedať, že nie všetky borháky na mňa pôsobili dôveryhodne.

Ešte väčšie sklamanie u mňa nastalo, keď som si všimla, že veľa chytov je vytvorených umelo. Sú skrátka vydlabané v skale. Oblasť však ponúka množstvo bouldrovacích ciest a dlhý, 80-metrový boulder travers, ktorý prechádza z jednej strany cragu na druhú. Skrátka, zabaviť sa tu dá, avšak určite by som stenu neoznačila za jednu z najzaujímavejších v Gruzínsku.


To sa nedá povedať o lezení v Chiature. Chiatura je banícke mesto ležiace 185 km od Tbilisi a v jeho blízkosti sa nachádzajú už spomínané lezecké oblasti Sveri a Katskhi. Samotné mestečko je mimoriadne zaujímavé. Leží uprostred hlbokých roklín a strmých údolí a už roky slúži ako zdroj mangánu a železa. Ťažba sa naplno rozbehla v 19. storočí a vtedy sa zistilo, že každodenné premiestňovanie baníkov do baní roztrúsených po kopcoch a roklinách je veľmi časovo náročné.

Postupne sa preto vybudovala sieť visutých lanoviek, ktoré slúžili obyvateľom ako mestská hromadná doprava. Po rozpade ZSSR mnohé bane zatvorili, no lanovky zostali v prevádzke. Neskôr ich však museli kvôli nedostatočnej údržbe odstaviť, no niektoré kabínky stále visia nad mestom ako pripomienka ich slávnych čias. Dnes v Chiature fungujú štyri zrekonštruované lanovkové dráhy, ktoré prevážajú obyvateľov za každodennými povinnosťami. Skrátka, Chiatura je mestečko, ktoré stojí za návštevu.


A ak ste lezuchtivý jedinec, rozhodne sa vyberte k stenám, ktoré sa týčia nad mestom. V tomto prípade mi lokalita vôbec nepripomínala malú lokálnu skalku. Chiatura v 70. a 80. rokoch dokonca hostila sovietske majstrovstvá v lezení na skalách.

Dnes tu nájdete tri sektory s cestami obtiažnosti od 5b do 8a+ podľa francúzskej stupnice. Cesty sú kvalitne zaistené a nádherné. Určite odporúčam hlavne na lezenie počas zimy, keďže steny sú väčšinu dňa na priamom slnku a tak si budete liezť v príjemnom teplúčku. V lete, keď sme sem dorazili my, sa oplatí liezť až navečer, po štvrtej hodine, keď slnko konečne zájde. My sme do večera nepočkali a verte mi, v tých cestách som sa doslova varila.


Ako bonus sme po lezení zistili, že sme pokrytí akýmsi neidentifikovateľným čiernym práškom. Najprv som tomu nevenovala veľkú pozornosť, no kamarát pesimisticky poznamenal, že sme predsa v starom baníckom meste, a kto vie, čo všetko tu máme vo vzduchu a teraz aj na sebe. Po lezení sme sa teda urýchlene presunuli do plavárne a podarilo sa nám za 30 centov vyžobrať sprchu.

Všade dobre, v Gruzínsku najlepšie

Gruzínsko je plné nádherných miest, pevnej skaly a prívetivých ľudí. Na týždeň, ktorý som strávila cestovaním hore-dole po krajine, spomínam s veľkou radosťou. Určite sa sem ešte nejeden raz vrátim.


Lezenie na Kaukaze má nesmierny šarm. Krajina má ešte taký ten záchvev divokosti, ktorý v okolitých krajinách Slovenska tak ľahko nájsť nedokážem. Stanovať sa dá takmer všade, ľudia ochotne poradia a často sa naobedujete rovno u domácich. A pri predieraní sa ku skale na vás bude pravdepodobne zazerať krava, ktorých je tu naozaj požehnane. Skrátka všetko, čo potrebujete k nezabudnuteľnému výletu.

Zhrnutie

• Názov: Katskhi, Chiatura, Sveri, Arsha
• Lokalita: Gruzínsko
• Značenie: prehľadné – ku lezeckým oblastiam vedú vychodené chodníčky a nástup je popísaný na lokálnej webstránke, niektoré lezecké cesty sú napísané na skale
• Obmedzenie: časové a iné obmedzenia sú uvedené pri jednotlivých lokalitách na webstránke lezenia v Gruzínsku
• Obtiažnosť: 5a - 8b+ športovej francúzskej škály
• Trvanie: celodenná aktivita
• Typ: skalné lezenie
• Možnosť parkovania/spoje: možnosť parkovať pri skale alebo usadlostiach, ktoré sa nachádzajú pri skalkách, niektoré lokality sú dostupné autobusmi