Lezecká pohoda pre každého v blízkosti Viedne - Roter Ofen

Malý opustený vápencový lom, ktorý ponúka veľkú príležitosť na dobré lezenie počas chladnejších mesiacov. O tom je Roter Ofen v blízkosti Viedne.

Je piatok večer a víkend pred nami a ja už rozmýšľam, ako budem behať po Malých Karpatoch, pretože je obdobie magickej jesene a všade pestré farby. Už plánujem trasu z Plaveckého Mikuláša na hrebeň a vtom mi pípne správa od Kiki, že má „opušťáka“ na celý deň a či nepodnikneme niečo lezecké. A tak mením plány a ide sa liezť.

Prvou možnosťou sú skalky záhorské pre ich relatívne rýchlu dostupnosť. Avšak naposledy keď sme s Elenou plánovali liezť, tak som trochu študoval možnosti lezenia v okolí Viedne. Práve kúsok za hranicami rakúskeho hlavného mesta Viedeň sa nachádza pomerne nová lezecká oblasť s názvom „Červená pec”, teda Roter Ofen a je vhodná na lezenie počas jarných a jesenných mesiacov, tak prečo to neskúsiť. Oblasť zvolená, poďme liezť!

Krásna dedinka Hinterbrühl

Cesta z Bratislavy mimo diaľnice až do samotnej lezeckej oblasti trvala 1,5 hodiny. Záver cesty vedie krásnymi dedinami v okolí Viedne a keďže Kika šoférovala, ja som mal možnosť kochať sa výhľadmi na malebné a upratané Rakúsko. Prechádzame dedinou Hinterbrühl až na úplný koniec a tam zastavujeme na bezplatnom parkovisku pri cintoríne.

Odtiaľ vedie cesta hore kopcom (cca 5 minút), ktorá vás dovedie priamo do bývalého vápencového lomu zmeneného na výbornú lezeckú oblasť pre každého. Stena je južne orientovaná, a teda je vhodná počas chladnejších mesiacov, počas leta by som sem určite nechodil.

Oblasť pre všetkých

Kráčame od parkoviska ku samotnej skalke. Tá leží vo výške 300 m n. m. vo Viedenskom lese. Je veľmi dobre chránená pred vetrom, a to vďaka okolitému lesu. Prejdeme okolo posledného rodinného domu a objavíme sa na veľkej lúke a vidíme už samotnú skalu.

Po pravej ruke veľké detské ihrisko s vodou a toaletami a keď prejdeme kúsok vyššie, už sme priamo pod stenou. Priamo pod stenou sa nachádza lavica na sedenie a odpadkový kôš a ja som práve odpadol, lebo „presne takto sa to robí, do psej matere!” Výborné zázemie s veľkou lúkou, miestom na sedenie či piknikovanie a naozaj oblasť pre všetkých.

Jedna oblasť – tri sektory

Celý tento 100 metrov dlhý skalný pás sa delí na 3 lezecké sektory, a to SW Pfeiler s ôsmimi cestami, Zwergeneck so šiestimi cestami a Hauptwand, kde môžete nájsť 20 ciest. Avšak treba podotknúť, že všetky tri sektory sa nachádzajú len v polovici celého lomu, teda na jeho 50-tich metroch, tých vpravo. Dĺžka ciest je od 10 do 28 metrov a s jednoduchým 60-metrovým lanom si tu bez problémov vystačíte.

Lezenie je výborné, miestami veľké madlá, ktoré strieda hladká, jemne položená platňa a v závere aj previs.

Celkový počet ciest, ktorý môžete nájsť v oblasti, je 34, a to od obtiažnosti 2 UIAA až po 9- UIAA. Podľa sprievodcu som napočítal 17 ciest do obtiažnosti 6 UIAA. Okrem jednodĺžok je tu aj jedna dvojdĺžka rajbasového charakteru s názvom Plattentanz. Má 55 metrov a je obtiažnosti 4 UIAA. Treba však spomenúť, že je niekoľko sprievodcov a každý sa v niečom trochu líši.


Celá oblasť je bez nápisov/názvov ciest na skale, a teda je dôležité mať so sebou sprievodcu a vedieť ho čítať. Kto by ho ale doma zabudol, tak na stole, ktorý sa nachádza na lúke, je QR kód, cez ktorý sa dostanete na web Alpenverein klubu Mödling a nájdete tam sprievodcu. Napriek tomu, že je oblasť relatívne nová, z dôvodu jednoduchého a rýchleho prístupu je už teraz dosť vyšmýkaná, hlavne pri ľahších cestách (tých do 5 UIAA).

Všetky cesty sú športovo odistené nitmi alebo borhákmi a zlaňáky sú tvorené „prasiatkami” a uchytené v dvoch istiacich bodoch spojenými reťazou.

Dosť bolo úvodu, poďme liezť!

Obliekame sedáky, pripíname expresky a nahadzujeme prilby. Je naozaj dôležité v tejto oblasti liezť s prilbou, pretože istý čas v roku 2023 bola aj kvôli padajúcim kameňom uzatvorená. Ja si pripínam 7 expresiek na prvú cestu na rozlezenie, však je krátka a bude mi to stačiť. Nestačilo. Začíname vľavo cestou „Steinerdiagonale” za 4 UIAA. Tá sa nachádza najviac vpravo a križuje cesty 15, 16, 17, 18.

Oblasť je naozaj odnitová výborne a nity sú vzdialené od seba tak 2 až 3 metre. Keďže som si cestu nepozrel a začal som hneď liezť, tak som začal cestou 19, následne odliezol kúsok cesty 18 a cez 17-tku sa vrátil späť na 19-tku. Keďže som si zobral málo expresiek, tak som časť cesty zliezal, aby som si zobral nejaké ku sebe a nakoniec som cvakal až každú druhú. Na úvod pekné, chaotické a poučné.

Zvyšujeme na 5 UIAA

Po vylezení pokračujeme hneď cestami vedľa, a to Gemeindeweg a Alpenvereinssteig, obe za 5 UIAA. Cesta Alpenvereinssteig (v sprievodcovi č. 17) končí na najvyššom mieste a je z nej krásny výhľad. Lezenie je naozaj výborné, miestami veľké madlá, ktoré strieda hladká, jemne položená platňa a v závere aj previs, ktorý je možné ale obliezť zľava pre toho, kto sa necíti ísť na priamo.

Po dolezení pozeráme na vedľajšie cesty Sprengmeister za 7+ a Murbteig za 7, ale úvodná časť vyzerá naozaj náročne, a teda sa presúvame do vedľajšieho sektora a toto prenechávame Nemcom, ktorí akurát prišli.

Obliehanie stromčeka a inej zelene

Presúvame sa na ľavú stranu skaly, kde lezie aj iná trojica. Prehodíme s nimi reč, sú to Rakúšania a sú tu tiež prvýkrát - jeden z nich úplný začiatočník.

Počujem hlasné dýchanie a pri každom cvaknutí spokojné odfúknutie.

V ľavej časti kúsok od smetného koša je na spodnej strane skaly asi vo výške 1,5 metra umiestnené cvičné zlaňovanie, ako aj cvičná karabína a nit na nácvik cvakania a tréning začiatočníkov. Veľmi užitočné pre začínajúcich lezcov, aby sa naučili používať železo v stene správne a natrénovať si to v bezpečnej výške.


My pokračujeme ďalej v lezení a nástup je rovno vedľa stromčeka. Už pri nástupe tuším, že pri zlaňovaní mi bude „lehce lechtat záda”, a tak sa aj stalo. Tento stromček ma jemne obťažoval nielen v ceste Sonderzug za 5 UIAA, ale aj ceste Variante (5 UIAA), no kúsok vedľa rástol ďalší a v ceste Gecko Zwerg (6+ UIAA) som bol v kontakte s ďalšou zeleňou. Cesty za 5 boli naozaj veľmi vyšmýkané, za to cesta za 6+ bola minimálne lezená.

To najlepšie na koniec

Ja som na dnes už doliezol, ale Kika chce ísť ešte niečo. Povedzme si, že to najlepšie na koniec, a tak sa presúvame do sektora SW Pfeiler. Rakúšania tam už lezú a my volíme cestu rovno vedľa. Cesta s názvom Alte Verschneidnung v obtiažnosti 6+ UIAA. Kika lezie vyššie a vyššie a postupne spomaľuje, lebo cesta je dosť na morál.

Počujem hlasné dýchanie a pri každom cvaknutí spokojné odfúknutie. Už len dva expresy a je hore pri zlaňáku. To najlepšie a najťažšie bolo naozaj na koniec a Kika to dala. Po zlanení so slovami - „tak a už môžeme ísť domov, už som spokojná” balíme materiál a lúčime sa s Rakúšanmi a Nemcami, ktorí liezli v oblasti a kráčame k autu.

Oblasť naozaj pre každého

V aute rekapitulujeme deň a hodnotíme ho naozaj ako výborný. Jesenné lezenie má svoje čaro, a to hlavne v takomto krásnom prostredí, aké jednoznačne Rote Ofen je. Zaliezli sme si rôzne cesty rôzneho charakteru od položených cez kolmé, platne aj previsy.

Každý si tu nájde svoje, začiatočník aj veľmi pokročilý. Oblasť je vhodná aj pre rodiny, kde môžu spolu stráviť spoločný čas príjemným piknikom v spojení so športovým lezením vhodným aj pre deti, a to pre blízkosť ihriska. Tak do skorého videnia Rote Ofen!