Tri dni vo farebnej eufórii na hrebeni Malej Fatry

Najlepší pohľad na hory je počas krásne vyfarbenej jesene. Zoberiem ťa na jesenný prechod hrebeňom Malej Fatry.

To, čo sme si koncom augusta na Morskom Oku počas výstupu na Rysy vymysleli, sme v polovici októbra absolvovali. Hrebeňovka Krivánskej časti Malej Fatry s prespaním na dvoch chatách predtým, než opadne lístie zo stromov, bol fakt top nápad. Atmosféru predĺženého víkendu dotváralo počasie, ktoré sa prejavilo všetkými možnými tvárami meniacimi sa každú chvíľu.


Jediné, čo pri túrach z bodu A do bodu B treba vyriešiť, je spôsob dopravy na začiatok, respektíve na koniec. Autá sme teda v piatok zaparkovali pri Hoteli Diery v Terchovej (v Bielom Potoku) a objednaným autobusom sa presunuli do Strečna.

Hrebeňovka predsa po červenej

Po vystúpení z autobusu sme prešli hneď mostom na druhú stranu Váhu do Nezbudskej Lúčky, kde nás čakali parťáci, ktorí prišli vlakom z Vrútok. Dali sme si pár rýchlych inštrukcií a vyrazili v ústrety trojdňovému dobrodružstvu. Chvíľku sme sa držali ešte pravého brehu našej najdlhšej rieky s výhľadom na hrad Strečno, aby sme následne odbočili už na červeno značený turistický chodník do doliny Hradského potoka.


Nad studničkou sa turistické chodníky rozdeľujú - naša trasa pokračuje smerom k Starhradu a modrá pokračuje rovno. Stúpanie od hradu hore je celkom výživné, takže kto by sa potreboval zahriať aj v zime, tu má jedinečnú príležitosť. S pribúdajúcimi výškovými metrami sme sa pomaly, ale isto blížili k Chate pod Suchým. Niekedy vo februári tu vznikla myšlienka založenia oddielu KST Horsalky a my sme si tu teraz užili okrem celkom pekného západu slnka aj super večernú atmosféru s gitarou a prespali.

Instantne spálené raňajky

Po prebudení sme ešte dočerpali energiu jedlom z ponuky, ale nabudúce odporúčam niečo ľahké. Kto sa cítil ešte trošku ospalý, napil sa zo studničky pred chatou a tá ho určite prebrala. V polovici októbra už je celkom svieža. Hovorí sa, že najlepšie na koniec a my sme si dali najhoršie na začiatku. Síce vlek na Javorinu už hodnú dobu nefunguje, no kopec zostal.


Bod Príslop pod Suchým ponúka alternatívu traverzovať prvý z vrcholov hrebeňa, ale väčšina sa rozhodla vyšťaviť sa úplne výstupom na Suchý. Vrchol nás privítal síce slušným vetrom, ale aj prvými výhľadmi na naše ďalšie putovanie. Videli sme od Bielych skál cez Stratenec až po Malý Fatranský Kriváň. Prechádzať v lese pomedzi stromy má svoje čaro, ale vidieť toľko odtieňov žltej, oranžovej a červenej zhora je priam ako nabíjačka na baterky. Človek hneď hodí za hlavu únavu a užíva si prítomný moment.

Ale je tých Kriváňov

Tak ako sme sa k Malému Kriváňu približovali, tak sa on pomaly zahaľoval do hmly. Obelisk sme zbadali ozaj na poslednú chvíľu. Nakoľko sme sa ráno dohodli, že sa na tomto mieste počkáme, tak prví na seba hodili nejaké zatepľovacie vrstvy a všetci sme v bivaku doplnili spálené kalórie rôznymi baštami. To, že sa nájde v nejakom batohu klobása, by nebolo až tak zvláštne, ale nájsť aj plný pohár horčice k tomu, to je už menej tradičné.


Poslední dorazili a my už slušne prefúkaní sme pokračovali ďalej popod Koniarky na Pekelník a Veľký Fatranský Kriváň. Pred Bublenom sme dobehli rodičov s dvomi deťmi. Na otázku o veku detí sme dostali odpoveď, že deti majú päť a dva roky. Chlapci na svoj vek šliapali ako draci naším svižným tempom až po Hranu Veľkého Kriváňa. Bodaj by im to vydržalo čo najdlhšie. Z najvyššieho vrcholu Malej Fatry už len cez Snilovské sedlo na Chatu pod Chlebom, kde sme sa zložili na druhý nocľah.

Držíme sa pokope

Nedeľa ráno nás privítala hustou (typicky anglickou) hmlou. Už večer sme sledovali predpovede počasia a neveštili veru nič priaznivé. Pripravili sme si teda viacero variantov v prípade potreby zostupu z hrebeňa. Niektorí členovia dokonca zišli do Turian, nakoľko sa vyjadrili, že majú rešpekt pred takýmito podmienkami. Nevracali sme sa naspäť do sedla, z ktorého sme deň predtým prišli, ale na opačnú stranu. Po žltej značke do Sedla za Hromovým. Čakali sme sa každú chvíľku, lebo pomaly nebolo vidieť palicové značenie.


Pokračovali sme cez dva vrcholy Stien až na Poludňový grúň. Prvú možnosť tu zísť sme zavrhli a pokračovali tak pod Stoh. Naša odvaha bola odmenená a sem-tam sa nám ukázala aj ikona pohoria - Veľký Rozsutec. Doslova bahenné podmienky nás ale odradili stúpať na Stoh, tak sme ho radšej po žltej traverzovali do Sedla Medziholie. Tu padlo rozhodnutie, že dážď riskovať nebudeme a zbehli sme do Štefanovej.

Netradičné diery

No ale ako potom naspäť k autám do Bieleho Potoka? Núkali sa viaceré možnosti - autobus s prestupom v centre Terchovej, zložiť sa na taxík alebo prejsť cez Dolné diery. Zvážili sme všetky možné riziká, kedy autobus môže ísť úplne v inom čase, ako partia zostúpi. Ďalším mohla byť neochota taxikárov zobrať silne zašpinených turistov. Štyria odvážlivci sme sa podujali „kopnúť do vrtule” a ak by zvyšok ľudí nestihol autobus, prebehli sme cez Podžiar a ponad Hlboký potok k Ostrvnému.


V horúcich letných dňoch sa do týchto úžin chodia schladiť tisíce turistov. Sychravý záver víkendu mal zrejme na svedomí to, že sme tu stretli dokopy desať ľudí. Najužšou časťou legendárnych zbojníckych skrýš sme prešli ešte k Hotelu Diery po autá a po chvíľke prišiel aj zvyšok partie autobusom. Dopriali sme si tak spoločný obed ako zavŕšenie nášho výletu v jedno z najkrajších pohorí na Slovensku.

Zhrnutie

• Názov: jesenná hrebeňovka Malej Fatry
• Lokalita: Malá Fatra
• Značenie: prehľadné, významné
• Obmedzenie: NP Malá Fatra
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 2,5 dňa
• Parametre: 36 km/2 606 výškových metrov
• Typ: prechod; hrebeňovka; vrcholy
• Možnosť parkovania/spoje: Hotel Diery; Strečno; prímestská doprava
• Mapa a GPX: 1. deň; 2. deň; 3. deň