Kláštor pod Znievom nie je len o dejinách - turistika na hrad Zniev

Spomenul si si pri nadpise na základnú školu a prebehol ti mráz po chrbte? Neboj sa, na mráz nie je priestor, ideme sa zapotiť do kopca, nie na jedno z prvých gymnázií.

Kláštor pod Znievom je nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry. Mimo všetkých hlavných cestných ťahov. Napriek tomu má čo ponúknuť a nie je to len história (jedno z prvých slovenských gymnázií v Kláštore pod Znievom). Krásnu prírodu aj výhľad z kopca, po ktorom nesie názov. Poď s nami na náš ďalší rodinný výlet, tentokrát na vrch a hrad Zniev.

Náhradný plán - skvelý plán

Bohužiaľ, nám na poslednú chvíľu padajú víkendové plány, a tak narýchlo dumáme, kam sa vydať. Je už pokročilá hodina, a tak ako hlava rodiny velím výlet na Zniev, to by sme mali v pohode stihnúť. Pubertiakovi sa však nikam nechce a pes má boľavé labky po včerajšej túre na Rozsutec, no vonku je krásny jesenný deň, a tak námietky nemajú šancu. Všetkých ženiem do auta a vyrážame. Zo smeru od Žiliny nás čaká prejazd Strečnom, našťastie tentokrát bez zdržania.


Po necelej hodine jazdy parkujeme na parkovisku pri cintoríne v dedinke Kláštor pod Znievom. História nás dnes až tak nezaujíma, preto dedinou len prefrčíme. Zato máme už dlho vytešené pohľady, keď vrch Zniev obdivujeme z diaľky. Naposledy som tu bol zo 10 rokov dozadu, a tak si trasu pamätám len nahrubo. Ale parkovanie pri cintoríne si pamätám úplne presne. Aj vtedy aj dnes sa mi toto miesto veľmi páči.

Lovecká sezóna?

Hneď za lúkou začíname stredne nakloneným stúpaním. Teplota v tieni na lúke a aj v lese je len tesne nad nulou. Zahrievací úvod nám príde vhod. Po zhruba 200 - 300 metroch sa dostávame na prvú ostrú pravotočivú zákrutu, ktorá nás popod malý hrebienok vedie lesom do sedielka. Tu sa pripája druhý chodník z lúky.

Vtom sa začala ozývať ohlušujúca streľba. Pamätám si, že tu bola strelnica, tak skupinku upokojujem, že na nás nikto nepoľuje. Pocit to ale nebol príjemný. Havúšik je našťastie ako vždy na vodítku a štandardne vo svojej krikľavej vestičke. Hneď sa mi vynára spomienka na animák Lovecká sezóna. Streľba sa v rôznej intenzite ozývala počas celého výletu. Rozhodne sa ňou však nenechaj odradiť, ak aj ty budeš mať „šťastie“ na strelecký tréning.


Ďalší úsek sa vlní lesom najskôr miernym stúpaním, no po pár sto metroch prichádza poriadna stojka. Zhadzujeme vrstvy, potím sa a fučím ako lokomotíva. Zniev je síce krátky výlet, ale intenzívny.

Zhruba po dvoch kilometroch a 200 výškových metroch sa dostaneš na prvú vyhliadku. Keďže som celkom zadýchaný a dopotený, vítam možnosť posadiť sa na lavičku a vyhrievať sa na obednom slniečku. Vo výhľade mám časť hrebeňa Veľkej Fatry a Turčianskej kotliny, užívam si to. A hlavne potrebujem počkať štrajkujúceho teenagera, takže to do seba všetko zapadá.


Po pár minútach sa spoza stromu vynára znudená hlava s kapucňou a neochotne pohybujúcim sa telom v závese. Vidím teda, že všetko je v poriadku a púšťam sa do druhej polovice stúpania. Táto nie je o nič miernejšia.

Intenzívne stúpania

Terén pokračuje strmo nahor. Tri ostré zákruty a znova sa dostávam na miesto, kde sa chodník kríži s jednou zo zvážnic. Pozerám mapu a hodnotím, že aj na biku by sa tu dalo dobre pošliapať. Znova chvíľu čakám, kým ma dobehne junior a rezkým krokom pokračujem.

Konečne sa chodník o pár stupňov položí a cez opadané stromy presvitá slniečko. Darí sa mi obehnúť dvojicu čiperných dôchodcov a po ďalších pár sto metroch a ostrej pravotočivej zákrute sa ocitám pri pietnom mieste venovanom Sv. Margite Uhorskej. Opriem sa o strom a rozjímam. Takýto „chrám“ sa mi páči.


Teenager je už zase na dohľad, a tak sa púšťam ďalej. Zopár oblúčikov slnkom prežiareným lesom a prichádzam pod krásne skalné bralá. Hneď sa snažím ich obzrieť lepšie, či neuvidím možnosti na športové lezenie.

Okolo skalného masívu vedie chodník z pravej strany krátkym strmým výšvihom a znova sa ocitám v malom sedielku, odkiaľ už mám pocit vrcholu na dohľad. Krátke esíčko lesom a chodník ma privádza na Kláštorskú vyhliadku. Po 3,3 km a cca 360 výškových metroch konečne predzvesť výhľadov z vrcholu. Pozerám na zápästie a zisťujem, že už ideme hodinu. A to som si myslel, že už budeme dávno hore.

Zo Znievu bol krásny výhľad, ale tento z hradu je grandiózny.

Na vrchol to už skutočne nie je ďaleko. O to výživnejšie stúpanie ťa ale bude čakať. Na nasledujúcich 500 metroch sa priprav nastúpať cca 100 výškových. Jazyk na brade, ale snažím sa dupať hore čo to dá. Posledná zákruta s malou jaskyňou, pár desiatok metrov a vybieham na lúčku pod malou hradnou zrúcaninou.

Sme hore – pomasírujme si ego

Lenka s havúšikom nás už hodnú chvíľu čakajú, a tak im rovno vybaľujem tekutiny. Kým príde pubertiak, stíham si všimnúť nenápadnú ceduľku s nápisom „Vynes kameň – zachrániš hrad!“. Myšlienka sa mi veľmi páči. Obzerám si teda kopu šutrov a neskromne si vyberám jeden z najväčších. Nebudem predsa trocháriť. Lenka s juniorom sa len pousmejú a zoberú si kamienky akurát do dlane.

Dvíham teda ten svoj, prehltnem znova raňajky, ktoré sa chceli tiež pozrieť, kde to sme a vydávam sa popod zrúcaninu smerom do lesa. Ako tak kráčam a fučím, dochádza mi, že tú skalu nesiem úplne blbým smerom. Moje ego dostáva facku, a tak balvan hádžem na zem. Havúšik neváha, pribieha, dvíha nohu a spŕškou na kameň mi dáva najavo, čo si o mojom výkone myslí. Tak mi treba.


Pozerám teda do mapy a zisťujem, že chodník na hrade nekončí. Ešte zhruba 400 metrov pokračuje mierne nakloneným terénom, lesom a privádza nás na vrchol Zniev. Tu stretávame prvú väčšiu partiu. A tak sa chceme hneď otočiť nazad. Našťastie partia práve odchádza, a tak máme vrchol pre seba. Poviem ti, úchvatné miesto.

Nakoniec tu na slniečku sedíme asi polhodinu, robíme si malý piknik, ale hlavne hltáme výhľady. Malá aj Veľká Fatra, Strážovské vrchy. V kombinácii s dnešným počasím a viditeľnosťou, mmmm. Obieham vrcholovú plošinku dookola a robím asi milión fotiek. Nakoniec však Lenka zavelí, a tak sa vydávame na spiatočnú cestu. Samozrejme, s medzizastávkou na hrade.


Svoj kameň nachádzam tam, kde som ho nechal, už stihol aj obschnúť. Tak ho znova beriem do náručia a nesiem, snáď už správnym smerom. Znova sa ocitáme na lúčke pod hradom a z opačnej strany vychádzame aj na vrch zrúcaniny. Tu, na celkom slušnú kopu, odhodím svoj balvan a pridávam sa do skupiny „kochačov“. Zo Znievu bol krásny výhľad, ale tento z hradu je grandiózny. Obe Fatry, Chočské vrchy, Roháče, Vysoké Tatry. Neviem, či sa tu dá nájsť lepšie miesto na takéto výhľady.

Turčianska záhradka toho ponúka ďaleko viac

Tajne dúfam, že ešte vybehneme aj na ďalší podobný kopec na druhej strane kotliny. Ale pokročilý čas, skoré stmievanie a hlavne pohľady rodinných príslušníkov mi dali jasne najavo, že nad tým nemám ani rozmýšľať. Sľúbil som im ľahkú prechádzku, a 500 výškových metrov im na dnes bohato stačilo. Áno, aj keď sa to nezdá, na Zniev nastúpaš skoro 500 metrov. Pri odchode z hradu stretávame partičku e-cyklistov, ktorí nás cestou dole obiehajú po lokálnych singláčoch.


Dole sa vydávame pohodovým tempom, už sa nemusíme hnať. Po vrcholovom pikniku sa aj teenagerovi zlepšila nálada, a tak konečne vedieme naše od veci debaty. Cesta dole ubieha rýchlo, ideme rovnakou trasou ako smerom hore. Zvládame to za cca 30 min. Až na posledný úsek sa odpájame a na lúku pri cintoríne vybiehame zo sedla, kde sme cestou hore prvýkrát počuli streľbu.

Prechádzame okolo bannerov s informáciami o historických faktoch. Na chvíľu sa pristavujeme a študujeme. Posledné desiatky metrov po osrienenej lúčke a sme znova pri aute. Parkovisko sa medzičasom vyprázdnilo, nie je mi jasné, kde všetci tí ľudia boli, cestou sme ich veľa nestretli.


Kto by si chcel výlet o kúsok predĺžiť, môže ešte z lúky pri cintoríne vybehnúť kalváriou ku Kostolu sv. Kríža. Je to taký nízky brdok, avšak miesto s veľmi dobrou atmosférou.

Zhrnutie

• Názov: Kláštor pod Znievom, vrch Zniev, hrad Zniev
• Lokalita: Lúčanská Malá Fatra – príjazd možný od Martina, Turčianskych Teplíc alebo Prievidze
• Značenie: veľmi dobré, na vrch vedie iba jedna, dobre vyšliapaná trasa
• Obmedzenie: bez obmedzenia
• Obtiažnosť: 2,5/5, nenáročná túra pekným lesom, strmšie pasáže
• Trvanie: čistý čas vrátane pikniku 2:10 h, cesta hore 1:15 h
• Parametre: 8 km/510 výškových metrov
• Typ trasy: obojsmerná, hore aj dole po rovnakej trase, vhodné aj pre rodiny s deťmi
• Parkovanie: lúka pri cintoríne alebo v centre dediny Kláštor pod Znievom
• Mapka/GPX: sekcia Výjazdy