Objavujeme krásy Slovenského krasu – Silická planina

Neprebádaná lokalita a nevšedné územie len pre nás. Poď s nami za výhľadom do Slovenského krasu.

Do Slovenského krasu sa veľmi rada vraciam každý rok najmä na jar. Tento rok z rôznych objektívnych dôvodov sme to na jar nestihli, tak sme sa sem prišli pozrieť na začiatku júna. Stratilo tým pádom pre mňa čaro? Prekvapil ma niečím Slovenský kras? Alebo to tu už dobre poznám?

Navštívenie Zádielskej tiesňavy, planiny a jej okolia asi 3-krát a prechod Plešiveckou planinou mi poskytli reprezentatívny obraz o tom, ako vyzerá územie Slovenského krasu. Charakteristické pre Slovenský kras sú zarovnané planiny so strmými okrajmi, lúčky s osamotenými stromami, ktoré sa striedajú s lesom. Na jar v čase kvitnutia stromov majú naozaj jedinečné čaro.


Ak sa k tomu pridá pozorovanie krasových útvarov, ktorých je na planinách naozaj veľa, o zaujímavú turistiku je postarané. Je to úplne odlišný typ územia ako naše najväčšie horstvá, napriek tomu má pre mňa špecifické čaro a aj preto sa sem vraciam každý rok.

Túra ako cez kopírku?

Tentokrát sme navštívili Silickú planinu, na ktorej som ešte nebola. Očakávam podobný charakter ako doteraz – výstup hustým lesom, hore na planine lúčky a pekné vyhliadky. No ako to vyzeralo v skutočnosti? Naozaj to bolo ako cez kopírku v porovnaní s minuloročným výletom?

Absolútne nie! Naším cieľom sú skalné vyhliadky nachádzajúce sa na okraji Silickej planiny orientované na sever, podobne ako pred rokom Gerlašská skala na severnom okraji Plešiveckej planiny. No tu podobnosť miest končí a naša trasa planinou sa ukázala ako cieľ.

Dusno a vlhko kondícii nepomáha

Slovenský kras nás víta nádherným pohľadom už hneď z auta. Pozostatok rannej hmly sa krásne rozplýva popod planinu, bohužiaľ, kým prichádzame na východiskový bod, hmla sa stihla rozplynúť... škoda, pohľad to bol naozaj čarovný.

Cítime sa ako v džungli – nielen vegetáciou, ale aj prítomnosťou hmyzu.

Spomínaná hmla vytvorila pomerne vysokú vlhkosť a s vysokou teplotou, ktorá rýchlo stúpala už zrána, vytvorila poriadne dusné podmienky. Strmák, ktorý nás čakal v úvode, nás vytrápil nielen svojím prudkým stúpaním, ale aj dusným a horúcim vzduchom. Do pár minút sme totálne mokrí a pot nám steká čelom.

Namiesto lúky hustý les

Na moje prekvapenie hore na planine neprichádzame na lúku, ale pokračujeme lesom – a to poriadne divokým a hustým, v ktorom je bohatý porast nielen drevín, ale všetkých vyšších aj nižších rastlín. Spolu s množstvom machu a hustého podkladu vytvára zaujímavú scenériu.


Ako kráčame, tak si všímam, že vedľa nás je okraj akejsi jamy, no jasné – závrt. A poriadne veľký. V lese pôsobí ešte mystickejšie ako na lúke, kde ho vidno hneď na prvý pohľad. Nikdy však do závrtu nevstupuj! Môžu mať prepadnuté alebo otvorené dno, pod ktorým sa môže nachádzať priepasť alebo jaskyňa. Na dnešnej trase narážame ešte na ďalšie závrty, niektoré sú menšie, niektoré väčšie a poriadne hlboké.

Štípance ako suvenír

Miestami sa cítime ako v džungli – nielen vegetáciou, ale aj prítomnosťou hmyzu. Rýchlo zisťujeme, že dnes to bez repelentu nepôjde. Vkuse sa oháňame a dávame zo seba dole hmyz. Nakoniec nestačí ani repelent a domov prichádzame s poriadnymi štípancami od komárov a rôznych ďalších mušiek, ktorých tu bolo neúrekom.


Nakoniec si neodnášam len štípance od komárov, ale aj kliešte. Stačila hodina a mám ich hneď tri! Dva si vyberám hneď počas túry, jeden zostáva na zle dostupnom mieste, takže ho vyberám až doma. Kondične nenáročná túra nás nakoniec potrápila týmto spôsobom.

Tak predsa som sa dočkala

Som prekvapená, že celý čas kráčame lesom, po lúke ani stopy. Popravde som z toho trošku sklamaná, lebo Slovenský kras sa mi spája práve s typickými lúčkami, ktoré vyzerajú čarovne. Cestou na Brzotínsku skalu žiadna lúka, smerom na Dievčenskú skalu tiež.


Až tesne pred rázcestím Pod Dievčenskou skalou vychádzame z lesa na nádhernú lúku, konečne. Teraz je to tak ako má byť. Užívame si krásne, už letné počasie a zvuk cvrčkov.

Ako vyzeral výhľad zo skalných vyhliadok? Pozri si vo videu.


Musím povedať, že tentokrát ma Slovenský kras totálne prekvapil! Vôbec som neočakávala takýto charakter túry ani hustý les. Už teraz sa teším, aké prekvapenie ma čaká pri spoznávaní ďalších planín Slovenského krasu.

Pokiaľ túžiš vypadnúť niekam, kde budeš sám a chceš sa vyhnúť davom a veľkým skupinám, tu sa ti to určite podarí. Počas celého dňa sme stretli asi len päť ľudí, z toho traja boli ako skupinka.

Slovensko nie je len o Tatrách a Fatrách (i keď patria k tým najkrajším), no slovenská príroda ponúka nádherné miesta naprieč celou krajinou a my ti radi ukážeme aj ostatné národné parky a pohoria, ktoré nepatria k až tak často navštevovaným.

Verím, že sa ti takto na diaľku v Slovenskom krase páčilo. Podeľ sa s nami, či si už v Slovenskom krase bol a či sa ti páči obsah aj z menej známych lokalít.