Skryté poklady sopečného pohoria Vtáčnik

Ak si chceš užiť pokojnú prírodu s množstvom prírodných krás a zaujímavostí, Vtáčnik je skvelá voľba.

Leto je v plnom prúde, celé Tatry sú preplnené turistami, a tak hľadáme miesto, v ktorom nájdeme pokoj, ticho a zároveň si prejdeme kraj, ktorý máme preskúmaný len veľmi málo. Po dôkladnom hľadaní máme vybraté. Zavítame do pohoria Vtáčnik.

Sopečné pohorie Vtáčnik

Sopečná aktivita dokáže vytvoriť veľmi zaujímavé miesta a Vtáčnik je ich živým príkladom, pretože v sebe spája fascinujúcu stopu dávnej sopečnej činnosti s bohatstvom živej prírody, v ktorej môže človek obdivovať rozsiahle bukové a dubové lesy.

Ráno sa presúvame do obce Kamenec pod Vtáčnikom, čo je super východiskový bod na náš dnešný výlet. Auto parkujeme v Gepňárovej doline na parkovisku Píly poniže chaty pod Končitou. Je tu rozsiahle bezplatné parkovisko a okamžite sa vydávame na trasu, pretože pred sebou máme dlhý deň. Trasa, ktorú sme si naplánovali, má 24 km a skoro 1 300 výškových metrov, takže rozhodne to bude celodňovka, ktorá ponúkne mnoho zaujímavostí.


Keďže hlásia horúci letný deň, nabaľujeme sa dostatočným množstvom vody a jedla. Na oblečenie volím priedušné kraťasy a merino tričko od Karposu. Toto oblečenie som si na letné aktivity veľmi obľúbil a o kraťasoch aj letných nohaviciach si môžeš prečítať aj podrobný test. Ak by náhodou prišla búrka, v zálohe mám ľahkú a nepremokavú bundu. Ide o novinku od Karposu, ktorú som tiež testoval.

Lezecká oblasť Hrádok

Od rázcestníka Píly vyrážame po žltej značke, ktorá je zároveň aj náučným chodníkom, ktorý vedie až priamo na Vtáčnik. My však po chvíli odbočujeme na modrú značku, ktorá nás dovedie do lezeckej lokality z názvom Hrádok. Táto oblasť je pre lezcov dobre známa, pretože ponúka cesty rôznej obtiažnosti. Celkovo by ich tam malo byť okolo 100. Pod skalami sa nachádza táborisko, v ktorom je možné aj nocovať. Značená trasa je prístupná aj pre bežných smrteľníkov.


Po chvíli kráčania sa dostávame pod skalné bralá, cez ktoré vedie „mini ferrata”, avšak ferratou by som to nenazval. Je to skôr cestička cez skaly, ktorá je zaistená rebríkmi, podobne ako niekde v Slovenskom raji. Po ich zdolaní sa dostávame na vrchol skalných brál, z ktorých sa naskytne krásny pohľad na hrebeň Vtáčnika a jeho okolia.

Samotný masív sa nachádza vo výške 662 m n. m. a jeho výška dosahuje cca 100 m, dĺžku má asi 400 m. Tu si dávame prestávku a obdivujeme husté bukové lesy a skalné bralá okolia.


Táto oblasť je známa aj historicky, pretože na vrchole sa kedysi nachádzalo hradisko, na ktorom sa našli rôzne archeologické nálezy. Na vrchole v 13. st. stála strážno-obytná veža, ktorá mala dohliadať na dôležité obchodné cesty. Našimi očami sme tam však žiadne pozostatky po hradisku nevideli, avšak v lese sa pravdepodobne nejaké skrývajú. Bolo by fajn, keby to bolo nejako označené a dalo sa k hradisku ísť aj reálne pozrieť.

Z vrcholu sa nám naskytne pohľad na lano, ktoré je natiahnuté popod skaly. Až s odstupom času som sa dopátral k informácii, že to lano je natiahnuté kvôli Traverz Hrádok, čo je akcia, v ktorej sa dá zažiť adrenalínový zážitok v podobe zipline. Celkovo má lano dĺžku 250 metrov a vedie ponad 100 metrov vysoké skalné steny.

Na vrchol Vtáčnika vedie cyklotrasa, ktorá ponúkne krásne XC jazdenie.

Konštatujeme, že táto zachádzka je veľmi príjemné spestrenie celej trasy a rozhodne ju netreba vynechať. „Mini ferrata” nie je vôbec ťažká, avšak pri zlom počasí je dobré dbať na zvýšenú opatrnosť, pretože niektoré časti nie sú zaistené a dá sa tam ľahko pošmyknúť.

Vtáčnik - najvyšší vrch pohoria

Z lezeckej oblasti sa veľmi rýchlo dostávame späť na žlto značený chodník smerujúci na vrchol. Trasa vedie nádherným lesom, v ktorom sa striedajú mohutné buky a takisto ihličnaté stromy. Okrem toho je trasa spestrená rôznymi informačnými tabuľami o faune a flóre, ktorá v tomto pohorí panuje.

Zaujímavosťou je tiež pomník z čias Slovenského národného povstania, ktorý hovorí o tom, že aj v tejto oblasti prebiehali boje.


Po 2 hodinách kráčania sa dostávame na hrebeň, v ktorom si všímame zmenu lesa. Mohutné bukové lesy sa zmenšujú do tzv. listnatej kosodreviny. Ide o prírodný úkaz - stromy na hrebeni nedosahujú veľké výšky, kvôli extrémnejším klimatickým podmienkam, ktoré na hrebeni panujú (vietor, sneh). Sú nižšieho vzrastu a rozvetvené do šírky.

Z listnatej kosodreviny vychádzame priamo na najvyšší vrchol pohoria - Vtáčnik s výškou 1 346 m n. m. Na vrchole sa nachádza kríž, a tak isto je v blízkosti aj lavička na posedenie. Z vrcholu sa dajú obdivovať pekné výhľady na mohutné lesy, avšak od kríža nie je až tak dobrý výhľad.

Pár metrov ďalej sa nachádza ďalšia vyhliadka, z ktorej sa naskytnú lepšie výhľady na Strážovské vrchy, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a takisto Tribeč. Za dobrej viditeľnosti je vidno Malú a Veľkú Fatru aj Nízke Tatry.

Obedná prestávka a vychutnávanie výhľadov

Na vyhliadke si dávame obednú pauzu a obdivujeme pekné výhľady do okolia. Na Vtáčnik sa dá dostať z rôznych smerov, či už od Novák, Žarnovice alebo Handlovej. Cez Vtáčnik zároveň prechádza Ponitrianska magistrála, čo je diaľková trasa, ktorá vedie z Handlovej až do Nitry a vedie pohoriami Vtáčnik, Tribeč či Veľký Inovec. Jej celková dĺžka je 106 km.

Skaly a mohutné lesy vytvárajú doslova mystickú atmosféru.

Bikerov poteší aj info, že na vrchol Vtáčnika vedie cyklotrasa, ktorá ponúkne krásne XC jazdenie po hrebeni Vtáčnika. Keď sa sem raz vrátim, rozhodne budem so sebou brať aj svoj XC bike a na Vtáčnik sa vydávam po cyklotrase, ktorá začína neďaleko obce Veľké Pole.

Po hrebeni na Kláštorskú skalu

Po obednej pauze sa po hrebeni a pomerne širokej hrebeňovej trase vydávame na Kláštorskú skalu, ktorá už z lesa zaujme svojím neobvyklým vzhľadom. Je to andezitové bralo, ktoré bolo vytvorené sopečnou činnosťou a zvetrávaním. Zároveň je to tretí najvyšší vrchol tohto pohoria s výškou 1 279 m n. m.

Po chvíli krátkeho výstupu a preskakovania skál sa dostávame na jej vrchol, z ktorého je panoramatický výhľad na všetky strany. Z vrcholu je pekne vidno aj ďalšie skalné bralá a vyhliadky, ktoré vykukujú z lesov Vtáčnika.


Po vychutnaní si výhľadov z Kláštorskej skaly sa naskytnú rôzne možnosti zokruhovania trasy. Priamo zo skaly sa dá napojiť na žltú značku, cez ktorú sa dá dostať až na neďalekú Jaseňovú skalu a odtiaľ je možné pokračovať naspäť na východiskový bod túry.

My sme sa rozhodli túto trasu urobiť ešte dlhšou a pokračujeme po hrebeni ďalej na Rúbaný vrch. Po ceste sa nám otvorí ešte jedna pekná vyhliadka na Kremnické a Štiavnické vrchy s názvom Kamenné vráta.

Na Rúbanom vrchu nie je nič zaujímavé, a je to v podstate iba križovatka ciest. Odtiaľ sa z hrebeňa napájame na žltú značku. Táto trasa už je o dosť menej frekventovaná a miestami je to celkom divočina plná húštin a úzkych chodníkov. Pred koncom netreba vynechať vyhliadku, z ktorej je pekný výhľad na Buchlov, na ktorý smerujeme. Z vyhliadky sme za pár minút pri rázcestníku Zadná lúka a odtiaľ je to už len chvíľka na Buchlov.

Buchlov - rozprávkové skalné bralá

Asi po 20 minút chôdze do kopca sa dostávame pod mohutné skaly Buchlova. Pripadáme si ako v rozprávke, pretože skaly a mohutné lesy vytvárajú doslova mystickú atmosféru. Samozrejme, širko ďaleko nikoho, len my a príroda.

Na vrchol Buchlova ide veľmi pekný úsek cesty v útrobách skál, ktorý je zaistený rebríkmi. Po zdolaní tohto úseku sa človek ocitne na vrchole skalných brál, z ktorých sa naskytnú kruhové výhľady do okolia.

Je pekne vidno celý hlavný hrebeň Vtáčnika a takisto sa naskytnú výhľady na pohorie Tribeč, či vrchol Kľak. Na vrchole sa tiež nachádza aj cyrilo-metodský dvojkríž. Na Buchlove sme boli zhruba pred 10 rokmi a začínali sme z obcí Ostrý Grúň.

Na Buchlov však vedú rôzne trasy, pričom najjednoduchšia cesta vedie z obce Horná Ves po žltej značke, ktorá ide aj cez vrchol Žarnov a Sladnú skalu až na Buchlov, avšak dá sa to kombinovať rôzne.

Nekonečná cesta dole Bystričiansko dolinou

Po vychutnávaní výhľadov a doplnení síl sa po tej istej trase vydávame späť k rázcestníku Zadná lúka, kde sa nachádza aj prameň vody. Odtiaľ sa napájame na zelený chodník, ktorý nás dovedie až do Bystričianskej doliny, ktorou klesáme po asfaltovej ceste až na náš východiskový bod.

Naše nohy už mali celkom dosť, ale prežili sme a šťastne sme sa vrátili späť k autu. Samotná dolina už turisticky nebola nijako zaujímavá a s odstupom času by som možno trasu zmenil a nepokračoval Bystričiansko dolinou smerom nadol. Práve naopak.

Išiel by som opačne a to smerom nahor, kde by som pokračoval po modrej značke na Jaseňovú skalu, ktorá by ma napojila na žltý chodník, po ktorom sme šli na Vtáčnik. Kto má dostatok času a patričnú kondíciu, určite to odporúčam takto spraviť, pretože okruh bude ešte zaujímavejší.

Krásny deň za nami

Mám rád, keď mi naša slovenská príroda ponúkne oveľa viac, ako očakávam. Sopečné pohorie Vtáčnik možno nepatrí medzi najviac vyhľadávané lokality a určite tu nestretneš zástupy turistov ako v turisticky vyhľadávanejších častiach Slovenska. A práve v tom je to čaro, zažiť pokojnú a divokú prírodu s množstvom prírodných krás a zaujímavostí.

My sme Vtáčnik navštívili v piatok počas pracovného týždňa a stretli sme pár ľudí. Verím, že cez víkend bude trasa frekventovanejšia. V tomto pohorí rozhodne nie sme poslednýkrát, pretože je ešte veľa miest, ktoré chceme preskúmať, či už na bicykli alebo peši.

Zhrnutie

• Názov: Lezecká oblasť Hrádok, Vtáčnik, Kláštorská skala, Buchlov
• Lokalita: pohorie Vtáčnik
• Značenie: prehľadné (náučný chodník, modrá - červená - žltá značka)
• Obmedzenie: celoročne otvorené chodníky
• Fyzická obťažnosť: 4/5
• Technická obťažnosť: 2/5 (na niektorých miestach skalnatý a šmykľavý terén)
• Trvanie: 8:00 hod.
• Parametre: 24 km/1 257 výškových metrov
• Typ: bralá, vrchol, hrebeň
• Možnosť parkovania/spoje: parkovanie bezplatné poniže Chaty pod Končitou
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity