
Spolu v prírode - ako vytvoriť rodinnú tradíciu turistiky
Už zasa? Mne sa nechce? To musíme? Poďme spolu!
Zamysli sa na chvíľu nad tým, kedy naposledy si mal pocit, že tvoja rodina dýcha ako jeden celok. Nie v zhone medzi raňajkami a školou, nie pri večeri s televíziou v pozadí, ale v skutočne spoločnom okamihu, keď ste boli len vy a prítomnosť.V dnešnom neskonale rýchlom svete je čoraz náročnejšie nájsť si čas na aktívne chvíle s rodinou. Práca, škola, krúžky, povinnosti, mobily, hry, „playko", počítač nás často rozdeľujú.
Hoc bývame pod jednou strechou. Práve preto je dôležité vytvárať spoločné chvíle, aktivity a rituály, ktoré celú rodinu zblížia. Jedným z najkrajších a najzdravších spôsobov, ako to dosiahnuť, je pobyt v prírode, na horách, v lese, na feratke. Nie ako náhodný výlet, ale ako rituál. Aktívne a vedome vytvárať rituály celej rodiny. Spoločná tradícia, ktorá sa stane pilierom rodinného života. Vytváraš priestor, kde sa rodina učí načúvať si, pomáhať si a rásť spolu.
Aktívny pobyt v prírode
Turistika ponúka omnoho viac než len pohyb na čerstvom vzduchu. V prírode rodina uniká od technológií, každodenného zhonu a stresu. Vzniká priestor na ticho ale aj rozhovory, smiech, zdieľanie zážitkov, vytváranie hlbokých citových spomienok a upevňovanie vzťahov.Pamätáš si na kreslený film V hlave? Ako sa niektoré spomienky začali strácať postupom času, ak nemali hlboké citové podfarbenie? Toto isté sa stáva celej rodine, ak si nevytvára spoločné chvíle. Dni plynú a vy sa strácate v každodenných povinnostiach, starostiach a v používaní elektroniky.
Spoločnými aktivitami si spolu viete vytvoriť hodnotné spomienky. Každý výlet predsa vytvára silnú spomienku nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Spoločne prekonané výzvy – či už je to dlhý výstup, nečakaný dážď alebo objav neznámeho chodníka, budujú tímového ducha a posilňujú rodinné väzby.
Okrem toho pobyt v prírode a fyzická aktivita podporujú fyzickú kondíciu, znižujú stres a zlepšujú náladu. Deti si prirodzene osvoja pozitívny vzťah k pohybu a prírode. V prírode sa učia samostatnosti, spolupráci a zodpovednosti. Prekonávanie náročných úsekov či nosenie vlastného batôžka posilňuje detskú sebadôveru. Pravidelný kontakt s prírodou učí úcte k životnému prostrediu a vedie k uvedomelejšiemu správaniu. Samé pozitíva!
Pravidelnosť
Aby sa turistika stala skutočným rituálom, potrebuješ jej dať miesto v rodinnom kalendári. Nie ako „ak budeme mať čas“. Musí to byť pevne zakotvená spoločná rodinná aktivita. Napríklad každú sobotu/nedeľu dopoludnia aspoň raz mesačne. Keď sa z turistiky stane „naša rodinná nedeľa“, začne to byť prirodzená súčasť života, podobne ako nedeľný obed alebo víkendová návšteva u starých rodičov.Dôležité je, že idete spolu a že každý jeden člen rodiny vie, že tento čas patrí len vám. Nemusíš hneď plánovať túru na Rysy. Začnite prechádzkou po miestnom lese, výletom k jazeru, peknej rozhľadni v okolí bydliska či návštevou náučného chodníka.
Záleží na tom, aby bol začiatok príjemný a motivujúci pre všetkých. Ako motivovať deti na turistiku sme už rozobrali v inom článku. Nájdeš tam kopec praktických rád, ktoré ti môžu pomôcť, ak sa začnú deti búriť, že nikam nejdú/že sa im nechce.

Zapoj celú rodinu do plánovania
Daj deťom možnosť vybrať trasu, miesto na výlet alebo navrhnúť, čo si zoberiete so sebou. Určite to môže byť jedným z veľkých lákadiel, prečo deti budú chcieť aj samé chodiť na rodinné výlety do hôr. Budú sa viac tešiť. Tieto malé veľké rozhodnutia dajú deťom pocit, že sú veľkou súčasťou rozhodovania a takými „šéfmi“. Určite zapoj deti do plánovania, naviguj ich, nech si vyberú dobrú trasu. Nechaj ich zbaliť si svoj batoh.Aj oberanie čučoriedok popri cestičke je extra zážitok.
Keď sa cítia byť súčasťou rozhodovania, zvyšuje sa ich nadšenie a ochota spolupracovať. A čím viac radosti prípravami na výlet a na samotnej ceste zažijú, tým silnejšia a pozitívnejšia bude pre nich spomienka na rodinný výlet. Určite aj pre teba. Ani nevieš, ako rýchlo si vybudujete z pohybu na horách spoločný rituál.
U nás v škole majú deti pri oslave narodenín vytvoriť prezentáciu s fotkami, čo za posledný rok zažili. Porozprávať, kde všade boli, aké výlety a aké zaujímavé miesta navštívili. Tieto detaily možno pôsobia ako nepodstatné, ale práve ony vytvárajú spomienky, ktoré si celá rodina zapamätá.

Flexibilita, zážitky a iné aktivity
Niekedy nevyjde počasie, inokedy prídu nečakané povinnosti v škole alebo choroba. Nerob z turistiky povinnosť, ale skôr príležitosť. Aj krátka prechádzka v okolí domu sa počíta. My máme naštastie v okolí veľa pekných miest, ktoré môžeme navštíviť. Vyhliadku Straník, rozhľadňu Dubeň, Hričovský hrad, Lietavský hrad, Starhrad v Strečne. Všetko sú to výlety do hodinky a pol. Určite máš aj ty vo svojom okolí podobné možnosti - keď už nie na turistiku, tak aspoň na krátky výlet.Pre posilnenie rituálu môžeš deti nechať vytvoriť si rodinný turistický denník alebo si veďte spoločný album s fotkami a kresbami. Kľudne aj na počítači, veď práca vo fotoeditore baví asi každého, či?. Takto sa môžete k zážitkom vracať a plánovať nové výpravy.
Môžete si vytlačiť mapu Slovenska alebo pohorí a zakresľovať, kde všade ste boli. Deti sa veľmi radi pochvália kamarátom, čo a kde zažili. Nám sa celkom osvedčilo aj zájsť na dobré jedlo alebo zmrzlinu. Aj také oberanie čučoriedok popri cestičke je extra zážitok. Niekedy postačí aj ľahnutie si do trávy a užívanie si výhľadov na okolitú krajinu.

Výzvy a negatíva
Aj keď má turistika, výlety v prírode a v horách množstvo výhod, je fér povedať si aj o ich výzvach. V prvom rade je tu organizačná náročnosť. Nájsť si voľný čas, ktorý vyhovuje všetkým členom rodiny, vie byť poriadna výzva. Keď si zoberiem moje krstňatá, tak každý víkend majú turnaj v šachu, tréningy, turnaj v plávaní, hokejový tréning, idú na zápas, učia sa na písomky na gympli, robia projekty do školy, atď.Nie je vôbec jednoduché prísť na návštevu tak, aby boli všetci doma. Okrem nájdenia si času je tu otázka plánovania trasy, kontrola trasy a uzávery, hľadanie vhodných miest na prestávky a oddych, prípravy občerstvenia, oblečenia, vybavenia a celkovú logistiku výletu.
Je vhodné myslieť aj na to, že členovia rodiny budú mať rozdielnu výkonnosť a motiváciu. Deti, tínedžeri alebo starí rodičia majú rôzne tempo, úroveň výdrže či chuť kráčať. Niekedy je ťažké udržať najmä menších turistov motivovaných počas celej trasy.
V tomto prípade musí mať každý rodič extra dávku tolerancie a porozumenia a presvedčovacích schopností. Ak vieš, že môže nastať takáto situácia, rovno sa na ňu priprav a pre malých turistov zober nosič. Pre tých starších sa snaž vybrať miesto, kde si oddýchnu, občerstvia sa a počkajú na vás.
Mal by si rátať aj s tým, že počasie a vonkajšie podmienky sú nevyspytateľné. Dážď, vietor alebo veľké teplo dokážu narušiť aj ten najlepšie naplánovaný výlet a ovplyvniť náladu celej skupiny. A v niektorých prípadoch dokonca aj bezpečnosť. Ak sa ti čo i len trošku niečo nezdá, neriskuj a všetci sa bezpečne vráťte naspäť.
Prirodzene, príroda a hory prinášajú určité riziká. Úrazy, únava, blúdenie – to všetko je reálne, najmä pri menších deťoch. Preto je dôležité byť obozretný a pripravený na nečakané situácie. Nie je hanba vrátiť sa z polovice trasy. Lepšie je schádzať z polcesty, ako skončiť na „instáči" HZS.
Hoci sa môže zdať, že turistika je lacná aktivita, aj tu sa nájdu finančné náklady. Dobré turistické topánky, batohy, funkčné oblečenie - to všetko niečo stojí. Ak k tomu pridáš cestovanie alebo ubytovanie, môže sa výlet predražiť viac, než si pôvodne čakal.
A nakoniec, treba si dávať pozor, aby sa z výletov nestala povinnosť. Nátlak a odpor môžu spôsobiť, že niektorí členovia rodiny začnú turistiku vnímať negatívne. Udržať rovnováhu medzi pravidelnosťou a slobodou výberu je kľúčové. Len tak zostane turistika zábavou a nie stresujúcou úlohou a povinnosťou.

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre