Hrebeňom Králického Snežníka okolo prameňa Moravy

Poznáš Králický Snežník? Vydaj sa tam so mnou a spoznaj krásy severnej Moravy.

Začiatkom roka sme boli na rodinnej turistike v Jeseníkoch. S geriatrickým havúšikom a teenagerom sme zvládli prejsť hrebeňom Hrubého Jeseníku s ukončením našej dvojdňovej turistiky v Ramzovej. Ja som mala naplánované pokračovanie Králickým Snežníkom z Ramzovej do Dolní Moravy. Koncom augusta sa naskytla príležitosť návštevy rodiny v ČR. Ihneď som začala ukecávať chalanov na pokračovanie trasy.

Vedela som, že túru cca 35 km s teenagerom za jeden deň nedáme. Rozdelíme na dva dni? Máme sa kde ubytovať? Nakoniec som mojim chlapcom vymyslela krásny deň v bikeparku Dolní Morava a ja som sa vydala na celodennú túru Prírodným parkom Králický Snežník za výhľadmi, splnením ďalšej časti Stezky Českem a hľadaním prameňa Moravy.

Dolní Morava

Vo večerných hodinách sa dostávame na ubytovanie. Víta nás postarší pán. Všetko nám vysvetľuje, kde je obchod, kde parkovať. Bývame pár metrov od začiatku turistického chodníka, bikeparku Dolní Morava, neďaleko Stezky v oblacích alebo najdlhšieho visutého mostu v ČR a SR so svojou úctyhodnou dĺžkou 721 metrov. Skoro ráno si dávam budíček a opúšťam chlapcov, tí predsa len budú vstávať neskôr.


Svoju trasu začínam na Dolní Morava - penzion Na rázcestí. Tu sa nachádzajú aj veľké záchytné parkoviská, pravdaže platené. Modrá turistická značka ma od rázcestia vedie po asfaltke strmo hore pomedzi turistické chaty. V chladnom rannom vzduchu sa hneď zahrievam a rozopínam teplejšiu mikinu. Aj napriek tomu, že je koniec augusta, je ráno v horách chladné.

Pod Klepáčem odbočujem na červenú do lesa, lopotím sa prudkým chodníčkom. Po pár sto metroch ma chodník vypľuje na zvážnici. Pomedzi stromy obdivujem prvé výhľady na opačnú stranu údolia, kde sa nachádza bikepark a Stezka v oblacích.

Klepáč

Vresom lemovaná zvážnica ma vedie lesíkom k rázcestiu Horní Morava, kde odbočujem doprava na Hřebenovku – severní Stezka Českem. Kráčam a obdivujem čarovný les s vresmi a čučoriedkami okolo mňa. Počasie sa tiež trošku umúdrilo a hádam aj slniečko sa ukáže. Bolo by aj dobre, lebo riadne fúka a vietor mi narúša moju romantickú idylku.

Najlepšie je, že som od rána nestretla ani nohu okrem dvoch Poliakov oberajúcich čučoriedky. Chodník ma „vypľúva" na vrchole Klepáč 1144 m n. m., kde stojí aj 25 m vysoká rozhľadňa Klepáč. Rýchlo vystúpim hore, držím sa zábradlia, riadne fučí, cvakám pár fotiek a rýchlo zbieham dole. Som rada, že som na zemi a stromy ma chránia voči studenému vetru.


Pokračujem po červenej hranicou medzi ČR a Poľskom. Krásne vymaľované bielo-červené hraničné kamene ma sprevádzajú. Vresy, čučoriedky, staré ihličnany, nádhera. Výhľady na kopce nič extra, idem väčšinu času lesom, no výhľady na krásnu prírodu mi to vynahrádzajú. Chodník je vcelku rovinka, sem-tam kopček hore-dole. Prechádzam cez hraničný vrchol Hleďsebe 1190 m n. m. a sedlo Pucháča. Tu musím odbočiť na zelenú.

Králický Snežník

Začína opäť stúpanie. Na krátkej trase nastúpam stovku výškových, Hraniční skály 1319 m n. m., Malý Snežník 1326 m n. m. Vidieť, že táto trasa je často navštevovaná, široký chodník, drevené zábradlie, lavice na sedenie pri vyhliadkových miestach. Napájam sa na cyklochodník vedúci na chatu pod Králickým Snežníkom. Aj napriek vetru stretávam rodinky s deťmi, skupinky turistov - poväčšine poľsky hovoriacich.

Teším sa na rozhľadňu, základ má kamenný a vrch je sklenený. Tesne pri rozhľadni je historický trojmedzný kameň Čechy, Morava a Kladsko. Ani vystúpať na rozhľadňu nepotrebujem, aj keď je sprístupnená. Vrchol Králický Snežník 1423 m n. m. mi poskytne výhľadov do širokého okolia viac než dosť. Dlho sa hore nezdržiavam, fučí studený vietor a musím sa ponáhľať ďalej. Ešte nie som ani v polovici trasy.


Tesne pod rozhľadňou prechádzam popri vymurovanom kamennom vstupe k prameňu rieky Morava. Prekračujem vytekajúci „čúrok" vody z prameňa. Ako sa z niečoho takéhoto malého môže stať majestátna rieka Morava?

Poriadne ma preverí strmák na Mlžný vrch, s jeho 975 m n. m..

Obzerám sa navôkol, v diaľke vidím aj Stezku v oblacích a tam niekde sa moji chlapci teraz vytešujú z bikovačky. Utekám ďalej, juchú dole kopcom, zbieham okolo Lichtensteinovej búdy a sochy sloníčaťa. V prípade potreby tu vieš prespať, v rozhľadni to rozhodne neodporúčam.


Zbieham ďalej náučným chodníkom až na sedlo Stříbrnická, odbočujem na zelený turistický chodník. Opäť pôjdem hranicou, mohla by som ísť aj chodníkom po červenej, zvážnicou, no pekne by som si cestu predĺžila. Pravdaže zle odbočím, kúsok idem po červenej a musím sa vrátiť. Zastavím sa chvíľku a odtrhnem pár obrovských čučoriedok na posilnenie.

Zelená ma najskôr vedie po zvážnici, no onedlho sa mení na strmák dole. Opatrne bežím dole, koreňmi, kameňmi, popod stromy, takže aj na klzké ihličie dávam pozor. Zobrala som si moje obľúbené La Sportiva Prodigio, a tak sa nebojím, že ma budú nôžky bolieť.

Kladské sedlo

Od sedla Gleboka pokračujem ďalej po hranici, po rovinke, širokou cestičkou pokrytou ihličím. Aj by som povedala, že ju využívajú cyklisti. Nasádzam celkom rýchle tempo, chcem sa čo najskôr dostať do Kladského sedla, kde sa nachádza chata. Ja už ozaj potrebujem kofolu a niečo sladké pod zub. Moju najobľúbenejšiu tyčinku od Nutrend som už zjedla pred pár kilometrami.

Aj napriek jedlu schovanému v malom Osprey batohu sa teším na sladké na chate. Posledné kilometre na chatu nie sú ani náročné, choďák lesíkom. Rozmýšľam nad nesmrteľnosťou chrústa a ako to ide chlapcom v bikeparku. Pán domáci nás večer upozornil, že helikoptéra s poranenými lieta skoro každý deň.


Krásna drevená chata na Kladském sedle ma privíta plne obsadená návštevníkmi, od cyklistov po turistov a motorkárov. Okrem chaty pod Králickým Snežníkom na poľskej strane je toto po desiatke kilometrov jediná chata. U chatárky objednávam veľkú kofolu a medovník. Kým mi chatárka donesie medovník, kofola je vo mne a objednávam ešte jednu veľkú.

S občerstvením si sadám za stôl a užívam si slniečko v zátiší pred chatou. Kukám do mapy a s radosťou zisťujem, že väčšia polovica je za mnou. Oddýchnutá s oveľa lepším pocitom prechádzam cez asfaltku a volám Kubimu, ako na tom sú. Obedujú a zatiaľ majú za sebou len 3 traily. Náramne sa im bikepark páči.

Paprsek

Z Kladského sedla pokračujem po zelenej. Celkom pekná zvážnica ma nechá učičíkať, že nasledujúce kilometre nebudú žiadny strmák. Ako veľmi som sa len mýlila. Po cca 20 km ma poriadne preverí strmák na Mlžný vrch 975 m n. m. až k rázcestiu Chlupenkovec. Tu sa musím opäť presunúť na červenú značku. Niekde je les vysekaný a niekde hustý. Poobedné slniečko sa do mňa opiera, nefúka, pekný letný deň.

Morava je krásna a vieš si tu vychutnať aj samotu aj spoločnosť.

Prechádzam okolo vrchu Chlupenkovec 980 m n. m., cez rázcestie Nad Aloisovým prameňom až k Medvedej búde. Od Aloisovho prameňa idem zvážnicou, snažím sa udržiavať na rovine alebo v miernom stúpaní rýchle tempo. Pri Medvedej búde je chata s prameňom, pekná udržiavaná, jednoznačne často navštevovaná s asfaltovým prístupom.


Prebieham cez asfaltku na ďalšiu zvážnicu. Červená značka ma vedie po štrkovitej ceste s miernym stúpaním cez hustý les. Huby voňajú a ja už som aj zabudla, že bola kofola a medovník. Veru praženicu s hríbmi by som si s chuťou dala. Pridávam do kroku a na rázcestí u Ružovej búdy chodník prudko odbočuje doľava. Pomedzi stromy presvitajú strechy chát a ja si naivne myslím, že už som prišla na Paprsek.


Ešte ma čaká necelý kilometer a som na známom lyžiarskom stredisku s veľkou chatou. Plné parkovisko, všade kopec rodín s deťmi, návštevníci sa slnia na lehátkach. Závidím a rýchlo pokračujem ďalej. Smer rázcestie Palaš. Široká štrková zvážnica ma ponúka na zrýchlenie tempa, výhľady a pár rýchlych fotiek ma trošku zastavia. Už je pár hodín poobede. Rýchlo prechádzam až k Cisárskej loveckej chate.

Ramzová

Od Csisárskej loveckej chaty pokračujem po červenej značke a v hlave už len odpočítavam posledné kilometre. Pár sto metrov a napájam sa na peknú asfaltku. Popod Líščiu horu, nádhernou zalesnenou dolinou U Grafitky až do obce Petříkov. Ďalšie lyžiarske stredisko? Rozmýšľam, koľko snehu tu v zime môžu mať, keď v Malej Fatre sme mali snehu poslednú sezónu pobiedne.

Pri moste v obci ma napadne „divoké zviera“ - asi 15-ročný havúšik čivavy. Obdivujem krásne domčeky, chaty a kostolík. Na konci obce ma čaká posledný malý kopček a na rázcestí Větrolam už vidím v diaľke mestečko Ramzová. Tu som už bola. Prichádzam k železničnej stanici, ku hlavnej ceste, kde počkám s vyloženými nohami na chlapcov.


S nesmiernym uspokojeným rozmýšľam nad dokončením ďalšej časti trasy Stezky Českem. Určite by som tento kraj odporučila každému, kto si chce vychutnať nádherné výhľady v rôznych typoch krajiny. Morava je krásna a vieš si tu vychutnať aj samotu aj spoločnosť. Poskytne ti rôzne možnosti vyžitia v prírode.

Zhrnutie

• Názov: Prírodný park Králický Snežník
• Lokalita: Králický Snežník
• Značenie: modrá, červená, zelená
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Vrchol: Králický Snežník (1423 m n. m.)
• Trvanie: 8 hodín
• Parametre: 35,5 km/1600 výškových metrov
• Typ: hrebeň (hrebeňové stúpania, klesania)
• Možnosť parkovania: parkovisko Dolní Morava
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 3/5
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity