nakoniec sa človek vždy poučí až na vlasných chybách, nech si prečíta čokoľvek
ja som začínal
behať okolo mesta, čo bola nuda a bolo tam moc ľudí na môj vkus

tak som sa presunul do lesa, tam je to fajn, vypneš, bolia z toho menej kolená a zapájaš viac svalov

pre mňa fungovala ako dobrá motivácia behať cestičky, ktoré som prejazdil na bajku a tak som sa dopracoval až ku stavu, že v rámci prokrastinácie ubehnem aj maratón

keď to nejakým zvráteným spôsobom človeka baví, ani tú bolesť necíti a telo si zvykne na všetko
