Tak som si v sobotu odskočil z ultra tréningov na niečo "krajšie", v rámci série Behaj lesmi - na Devín. Očakávania neboli veľké, nakoľko ma trápia posunuté platničky, ale celý týždeň pred pretokom som nemal žiadne bolesti, tak som sa v stredu rozhodol, že sa prihlásim. Vedel som, že 12km by ma nútilo bežať rýchlo, tak si hovorím, že 22km bude pre mňa lepšie a uvidím ako to pôjde. Aj keď sa snažím
behať nejaké rýchlejšie úseky, keď sa podarí, rýchlosť proste nemám a to čo dali chalani od úvodu, na to som sa chytal, tak prvých 200m a vďaka tomuto inteligentnému šprintu v tempe okolo 4min/km do 12% stúpania mi tak stuhli nohy, že po krátkom zbehu a nástupe do najťažšieho stúpania (cca 2km s priemerným sklonom 10%), som bol rád, že som neprešiel do chôdze. Preto som si povedal, že skúsim prvú polku, čo to pošetriť a ak to pôjde v druhej by som skúsil zrýchliť. Nakoniec to dopadlo tak, že som sa toľko šetril, až mi chalani tak ušli, že som takmer nikoho nedobehol. Zbehy, v druhej polke, v ktorých som si najviac veril, sa nedali bežať, nakoľko sme sa spojili s krátkou trasou a ľudia aj po poprosení sa jednoducho neuhýbali a stratil som tam niekoľko minút, možno by stačilo nemať slúchadlá alebo vnímať, keď poprosíš a možno by som sa mohol naučiť prekonať sám seba a "tlačiť" to od začiatku. Z ultra som naučený, rozložiť si sily, aby som vydržal celý pretek, opatrné začiatky, stráženie tepov. Na takýchto tratiach však s týmto nastavením nemám, čo robiť (ak sa chcem nejako lepšie umiestniť), lebo tu musí človek závodiť od prvého metra až do konca - tu nie je čas na "šetrenie". Nakoniec to vyšlo na čas 1:54, čo znamenalo 9 miesto celkovo (necelých 15 minút na víťaza) a 4 miesto v kategórií.