Nie každý deň je nedeľa a to sa ukázalo aj v sobotu v Banskej Štiavnici na druhom kole Behaj lesmi. Pôvodne som nemal ani v pláne ísť, keďže ma trápila tá naša "smrteľná choroba" - nádcha, ale keďže som dostal štartovné, tak si hovorím, že možno to je znamenie.
Trať vyzerala a bola jednoduchšia ako Devín, čo sa týka výškových metrov a aj kratšia takmer o 2km. Samozrejme, uvedomoval som si, že to bude tým pádom rýchlejšie, ale ani vo sne som nedúfal, že prvé 3km dole kopcom budú bežať tí najlepší okolo 2:50 - 3:00 min/km. Po skúsenosti na Devíne, som si povedal, že skúsim zmeniť taktiku, začať teda rýchlejšie, aby mi chalani až tak neušli. Tempo 3:28, následne 4:15 a 4:18 mi dalo jasne najavo, že na toto sa jednoducho nechytám a mal by som spomaliť, lebo si "odpálim stehná" a začalo sa mi aj horšie dýchať, nakoľko sa "uvoľnovala" nádcha. V prvom kopci som preto zvoľnil a pustil nejakých chalanov predo mňa s tým, že šak ich dobehnem - a, nedobehol som. Počas behu som nemohol ani piť, ani jesť a vždy som musel zastaviť, aby som mohol normálne dýchať. Celý čas som si myslel, že som okolo 8 -10 miesta, o to viac som ostal zaskočený, keď som sa dozvedel, že do cieľa som dobehol až 16ty s časom, ktorý minulý aj pred minulý rok bez problémov stačil na 6-7 miesto celkovo.
Čoraz viac si začínam uvedomovať, že na týchto pretekoch sú na popredných priečkach bežci, ktorí behajú najmä cestu a majú rýchle časy na 10km, resp. pol maratón, lebo chalani sa cez tie krátke kopce nejako dostanú, v zbehoch, ktoré síce
behať fakt viem, ale nie sú technické, tak tu nestrácajú absolútne nič, skôr naopak, ťažia z toho, že v nohách majú tie tempá okolo 3:00 min/km a na rovinách sú bez problémov o 30-45s/km rýchlejší. Možno bude treba zmeniť koncepciu tréningu a z intervalov do kopca sa bude treba posunúť na rovinu.