Z 0 na maratón za 83 dní. Viem, do čoho vôbec idem? Časť 1.

Kedy ste si dali naposledy výzvu, pri ktorej keď pomyslíte na jej priebeh, tak sa vám objavia zimomriavky na rukách? Prečo si vôbec dávať nejakú výzvu a čo vám to prinesie?

Dňa 14. januára sme výzvu začali. Pripraviť sa za 83 dní na ČSOB maratón (42.195 km). Nebudem však predbiehať. Pred 5 mesiacmi by som sám seba nespoznal, že to budem práve ja, čo sa do niečoho takéhoto namočí. Túžba prekonať samého seba vznikla však postupne.

Prebudenie bežca

Moja športová minulosť bola nasledovná: karate - futbal - horská cyklistika. Žiaden beh. Behať som reálne začal (pravidelnejšie) až na dovolenke v decembri, kde by to bol hriech počas teplých východov slnka na ostrove Gran Canaria nevyužiť.

Boli to iba 4 behy, ktoré mi ukázali, že pokiaľ sa športovec vžije so svojím telom a rieši iba techniku a výkon, vie byť tento šport aj zaujímavý. Meranie tepu, tempa a kilometrov ma však rýchlo prešlo. Nevládal som...

Prvé pokusy o preteky

Ani neviem ako sa to stalo, ale prihlásil som sa spontánne vďaka Marekovi (o ktorom budete ešte počuť) na Silvestrovskú jedenástku. Je to beh cez Bratislavské mosty. Jednoducho 11 km preteky. Medzi spomínanými 4 behmi na Kanárskych ostrovoch a týmito pretekmi ma delili ešte 3 tréningy. Uvedomujúc si svoju „antikondíciu” a neatraktívnosť tohto športu som mal veľmi nízke očakávania. Realita ma však prekvapila.


Preteky prebiehali nasledovne. S Marekom sme boli tesne za štartovou čiarou, a teda mali sme dobrú pozíciu na začiatok. V prvej časti štartovali pretekári, ktorí si mysleli, že 11 km zvládnu pod hodinu. Ja som si to teda nemyslel, skôr som v to dúfal.


Po štarte som zistil, že to bude veľmi ťažké. Všetci ma predbiehali, no ja som bol na srdcovej frekvencii 180 bpm, a teda do smiechu mi nebolo. Takto to pokračovalo ďalej, celých 11 km, pričom posledný kilometer som videl hviezdičky (191 bpm).

Po prebehnutí cieľovou rovinkou som nevedel, či nepôjdu raňajky po pár nádychoch von alebo ma vypne. Nakoniec som to ustál a okrem celého rozbitého dňa ako aj nasledujúcich troch dní som bol spokojný. Tempo 4:59/km som bral ako skvelý výsledok.

Výzva R2M#83

Verím, že práve počas diskomfortu sa dokáže človek najviac posunúť.

Ešte počas Silvestra (vo veselom stave, avšak vediac, čo hovorím) som volal Marekovi, že mu ďakujem za skvelé preteky a výzvu. Pravdepodobne nečakal, že sa ho o sekundu opýtam, či nepôjde so mnou v apríli na maratón. Nebral to vážne. Však kto by aj bral, keď odbehnem 11 km a myslím si, že už môžem ísť rovno na maratón.


Po niekoľkých dňoch a telefonátoch som mu však prehovoril do duše. Vysvetlil som mu môj koncept a teóriu, ktorá zabrala. Maratón je niečo cez 42 kilometrov. Nie je nereálne sa na to pripraviť za 83 dní (deň 84. bol ten, čo som mu volal), no bude to extrémna výzva.

Nepôjde o to, že pobežíme najprv preteky v polmaratóne a potom maratóne. Nevieme, aké to je behať ani len 15 kilometrov vkuse a nie 42. Motivovalo nás to, že táto výzva je na tenkom ľade medzi tým, či to zvládneme, alebo nie. Že to nebude len tak. Že sa budeme musieť prekonávať a trpieť. Rovnako však aj to, že to zvládneme a cieľ bude stáť za to.

Prečo z 0 na maratón?

Poviete si, však už mal niečo nabehané – prečo z 0 na maratón? Nemyslím si, že som bežec. Teda, že som bol bežec, keď som sa dal na túto výzvu. Nevedel som o tom absolútne nič. Behal som v teniskách za pár eur a robil som to iba preto, že ma to začínalo baviť. Nič viac. Až počas začiatkov tejto výzvy som si začal o behu čo to študovať. Rovnako o technike, topánkach, príprave – ako si ju rozdeliť a aké spôsoby zvoliť.

Som však športovec dlhé roky a určite vám neodporúčam to, aby ste si dali hneď takúto výzvu a išli na maratón. Poraďte sa so svojím lekárom prípadne trénerom, no nejakú výzvu si určite dajte.

Je to iba o jednom – diskomforte

Pokiaľ ste si dali v živote nejakú výzvu, viete, o čom to asi je. O diskomforte. Verím, že práve počas diskomfortu sa dokáže človek najviac posunúť. Či už ide o športový výkon, alebo nejaký iný osobný cieľ, je to v princípe o tom istom. Obetovať komfort, pohodu a ničnerobenie tomu dobrému pocitu napríklad zo zabehnutého maratónu.

Čo ma motivuje?

Možno sám neviem, do čoho som sa to namočil. Možno mi dôjdu sily, možno vyhorím a zhnusí sa mi celý beh ešte pred maratónom. Avšak urobím všetko preto, aby som túto výzvu dal. Najväčšia motivácia je pre mňa Marek. Keď sa na niečo dá nahovoriť, jeho slovo platí. Rovnako ja urobím všetko preto, aby som 7.4. dal zo seba maximum.

Zverejnenie tejto výzvy iba motiváciu zapečatilo. Na druhej strane si nejdem zničiť zdravie a akonáhle sa vyskytne nejaký zdravotný problém, ktorý ma bude nútiť túto výzvu presunúť na iný dátum (nie ukončiť), nebudem sa prekonávať. Aj o tom je šport.

O čom bude ďalší diel?

Ďalší diel bude venovaný práve tréningu, tomu ako sme postúpili, čo sme sa nové naučili či už o samotnom tréningovom pláne, alebo výbave.

Tu nájdete link na Tomášovu Stravu. Rovnako nájdete na Strave aj Mareka.