Objav čaro zimných Beskýd - Lysá hora

Výhľady na Tatry a Fatry? Turistická trasa pre náročných aj pre rodiny s deťmi? Poď sa pozrieť na Lysú horu.

Lysá hora (1324 m n. m.) sa nachádza v Moravsko-sliezskych Beskydách. So svojou nie veľmi vysokou výškou aj napriek tomu ide o najvyššiu horu v Beskydách a piatu najvyššiu v ČR. Malá časť CHKO Beskydy zasahuje aj k nám, kde sme objavili krásne trasy bez ľudí, ale aj veľmi populárny hrebeň u našich českých turistických kamarátov. Za mňa to bola jedna z najkrajších trás v nie príliš vysokých kopcoch z veľkej časti bez ľudí, no s krásnymi výhľadmi na českú aj slovenskú časť.

Nájdeme parkovisko?

Vedela som, že Lysá hora je veľmi populárna na Ostravsko-Frýdecku a moje nádeje na bezproblémové parkovanie boli pravdivé. Na Lysú sa dá dostať naozaj z každej svetovej strany a môžeš si vybrať z viacerých turistických chodníkov.

Keď som pozerala, kadiaľ by sme sa mohli vybrať na okružnú trasu s vrcholom na Lysej hore, prišlo mi najlepšie zaparkovať v Ostraviciach. Na mapy.cz som našla len jedno vyznačené parkovisko, a to na konci priehrady – Šance-přehrada. Dúfala som, že nájdeme parkovanie aj niekde bližšie ako je Mazák – bus. Aj napriek nevyznačenému parkovisku v mapách sme hneď po odbočení z hlavnej cesty našli krásne odhrnuté parkovisko s posledným voľným miestom.

Popri potôčiku Mazák

Havúšik nadšený vyskakuje z boxu, okamžite nos na zem a vyňucháva nové pachy. Tínedžer už menej nadšený a my sa s Kubim tešíme na strávenie krásneho slnečného dňa v prírode. Hádžeme nové Arva batohy na chrbát, zbalili sme veľa čaju v termoske, doma urobené syrové toasty, nesmeky a Kubi má ako obyčajne paličky.

Vydávame sa po peknej zasneženej asfaltke hlbšie do doliny. Modrá turistická značka nás vedie popri potôčiku Mazák na pravej strane a po ľavej máme chatky a drevenice. Po pár desiatkach metrov cesta vstupuje do celkom hustého zmiešaného lesa a slniečko vidíme len vykukovať spoza stromov. Teplota sa pocitovo znížila.

Stretávame rodinky s deťmi na sánkach a boboch, ale aj turistov so psíkmi. Cestička nie je vôbec náročná, mne sa ide výnimočne dobre, nešmýka sa mi v topánkach, a tak nahadzujem celkom svižné tempo. Chodník nie je strmý, a tak si to môžem dovoliť.


Po čosi vyše kilometri sa odpájame a odbočujeme doľava po modrej. Tu nás čaká síce široká cesta, no vychodený len úzky chodník pre jedného. Radíme sa do vláčika a Kubi ide vpredu s havúšikom, ja kráčam v strede a teenager začína pomaličky zaostávať.

Pár menej zimomravých bežcov a turistov vidím v kraťasoch a krátkych tričkách. Alebo aj úplne hore bez.

Chodník nie je náročný ani strmý. No predsa vo vychodenom a neodhrnutom sa už tak rýchlo kráčať nedá. Príroda naokolo je nádherná, zasnežené stromy, doobedné slniečko, všade naokolo bielo. Ako z Mrázika. Obchádzame skalu Dolní Mazák a ja objavujem známe značky na skale - 9b+ a šípka priamo hore. Vidím, že v lete je táto oblasť lezecky aktívna.

Odbočka z cesty na chodník

Chlapci zaostávajú za mnou, tínedžerovi sa nejde úplne najlepšie. Šmýka sa mu v topánkach. Chvíľu sa obzerám, či je všetko v poriadku, z chodníka zbiehajú bežci. Prekračujem po mostíku do ihličnatého lesa na užší strmší a trochu vytopený turistický chodník. Širokú cestu nechávam za sebou.

Začína sa mi viac šmýkať a kráčame s havúšikom opatrnejšie. Jedna otočka a už sme hore na Butořanke, kde sa napájam na červenú turistickú značku. Opäť krásna široká cesta, a tak sa kráča lepšie. Po červenej vedie aj náučný chodník Lysohorský bestiář. Z pravej strany sa na nás rútia ľudia na lopároch, a tak opatrne po kraji kráčame vyššie do slniečka. Prechádzam ponad Horní Mazák, kde sa nachádza horolezecká chata Tatranka.


Jednoznačne zisťujem, že červená značka je veľmi populárna. Neutíchajúci prúd ľudí ma v tom len uisťuje. Po pár sto metroch ma čakajú prvé väčšie výhľady na okolitú krajinu a pohorie Beskýd.

Traverzujem k prístrešku Lukšinec, kde sa napája žltá a zelená turistická značka na moju červenú. Slniečko a stúpanie ma nútia zhodiť vrchnú vrstvu. Nie som sama a pár menej zimomravých bežcov a turistov vidím v kraťasoch a krátkych tričkách. Alebo aj úplne hore bez.

Lukšinec a masovka

Od prístrešku Lukšinec až na samý vrchol Lysej je to masovka. Doslova desiatky ľudí a detí sa vybrali v krásny víkendový deň na turistiku, beh, skialpy, bobovačku, sánkovačku alebo prechádzku. Kopec detí a psíkov, a tak musím dávať extra veľký pozor na havušáka. Predsa len, je to už 12-ročný geriater a už by horšie znášal stret s bobami alebo lopárom.

Pár sto metrov za prístreškom sa dostávame na hranicu NPR Mazák. Chodník je na slnečnom svahu roztopený, sneh mokrý a extra šmykľavý, pár turistov sa aj s nesmekami šmýkajú. Pri zimnom výstupe hlavne s deťmi odporúčam zobrať paličky a nesmeky. Na pár úsekoch je drevené zábradlie, a tak je chodník o čosi bezpečnejší. V strmších úsekoch je to určite pomoc. Pár desiatok metrov a som hore.


Prekvapene kukám okolo seba na množstvo ľudí a chát. Jednoznačne od hladu ani smädu neumriete. Všade naokolo vône vychádzajúce z chát, ľudia na slniečku s pivkom a kofolou v ruke, skialpinisti šliapu cez starú zjazdovku na severe. A TIE výhľady všade naokolo.

Poľská aj slovenská časť Tatier, Malá Fatra, Chočské vrchy, české aj poľské Beskydy. Nádhera na pohľad. Spred chát krásne vidno Tatry a keď vyšliapem o kúsok vyššie k obelisku, čo je oficiálny vrchol Lysej, môžem obdivovať českú časť krajiny.

Chlapci boli tesne za mnou a obiehajú ma, kým fotím. Na vrchole tak nie som prvá. Syrové toasty padnú na úžitok a zasýtia. Ja som skôr na ovocie a milujem višňovo-pomarančovú tyčinku. Za mňa perfektná mlska.

Pobehneme dole chodníčkom?

Ani sa to nezdalo, no prekonali sme 900 výškových. Posilnení sa vydávame na cestu smerom nadol po žltej turistickej značke. Prechádzame k bývalému vleku, cez leto tadiaľto vedie asfaltová prístupová cesta, ktorá je nielen medzi českými silničkáři veľmi obľúbená. Chvíľu hľadáme žltú značku, červená ide zároveň so žltou pár desiatok metrov dolu svahom a prudko zabáčame doprava medzi stromy. Sme na žltej, ktorá je súčasťou severnej trasy Stezky Českem.

Bez ľudí, vyšliapaný single chodník, v tichu. Aká zmena oproti zaľudnenej a hlučnej Lysej. Robíme pár posledných fotiek s výhľadmi a chodníček nás vedie medzi stromy. Nejako tuším, že cesta dole bude viac bez výhľadov. Nevadí, krása okolitého lesa ma uisťuje, že o nič neprídem.

Ja som sa rozhodla trochu s havušákom pobehnúť dopredu, a tak nechávam chlapcov pomaly a opatrne po šmykľavom snehu schádzať. Teenager už párkrát pristál na zadku, a tak ho už aj chuť do šmýkania dolu kopcom prešla.


Chodník je v prvej časti celkom prudký, preto na snehu dávam extra pozor, aby som sa nepošmykla aj ja. Menším deťom treba určite pomáhať a nesmeky alebo paličky určite pomôžu. Les sa z ihličnatého mení na listnatý a aj chodník pomaly prechádza z prudkého klesania do pozvoľného traverzu. Stretávame jedného skialpinistu a pár turistov. Akoby sa zrazu vyľudnilo.

Klesáme ku Kobylanke, kde si pri prudkom klesaní spomeniem na strmák na Hnilickú Kýčeru. Veľmi podobné klesanie, a tak dávam kolenám poriadne zabrať. Havúšik aj napriek tomu cupká šťastne dolu strmáčikom. Uf, celkom zaberák, či už v smere nadol, alebo nahor. V smere Pod Čuplem je to už po peknej širokej ceste. Pomaličky sa nám schyľuje k západu slnka, a tak pozerám na mape, ako ďaleko to ešte máme.

Odbočka na medvediu značku

Obchádzam kopček Čupel (943 m n. m.) s jemným stúpaním, širokou cestou obchádzajúcou celý kopec. Slniečko mi zas svieti trošku na tvár, trochu pobehávam a čaká posledný strmý krátky a trochu šmykľavý zostup. Vrstva snehu na chodníku je celkom rozšliapaná, v jednom kroku sa šmyknem, v druhom sa mi prepadne noha do vrstvy snehu. Som rada, že ho nenapadlo ešte viac.

Topánky sa mi pomaličky premáčajú aj napriek impregnácii. Po strmej časti chodníka ma čaká už len traverz s miernym klesaním. Premočený sneh mi schádzanie neumožňuje. Opatrne cupitáme, havúšik zaostáva. Zrazu sa napája skoro v 180° chodník označený značkou hlavy medvedíka. Kontrolujem mapu a s radosťou zisťujem, že je to časť Krkavčí stezky a vedia priamo k autu.


Volám Kubimu, ako na tom sú, a rozhodujem, že bude lepšie zísť k autu a odviezť sa ku koncu žltej turistickej značky, kde počkám na premočených chlapcov. Zbiehame s havúšikom po červenej čiarkovanej turistickej značke, ktorá nás dovedie priamo k parkovisku, kde sme ráno nechali auto.

Prepotená na celom chrbte od batoha skladám batoh, vykladám havúšika do boxu, dávam mu mlsky a s nasadnutím zapínam vykurovanie sedačky. Krásny deň plný zážitkov, výhľadov, objavovania nového miesta za nami. Štartujem auto a idem po chlapcov.

Zhrnutie

• Názov: okruh na Lysú
• Lokalita: Beskydy
• Značenie: prehľadné, modrá, červená, žltá, červená čiarkovaná turistická značka
• Obmedzenie: celoročne dostupné
• Obtiažnosť: 3/5
• Vrchol: Lysá (1 324 m n. m.)
• Trvanie: 4:00 h (so psom)
• Parametre: 15 km/910 výškových metrov
• Typ: hrebeň s vrcholom
• Možnosť parkovania: Ostravice, Mazák-bus
• Mapka a GPX: sekcia Výjazdy