Reportáž: Keď Liptov Ride poháňa ženská energia

Jedinečné preteky na Liptove, 5 disciplín, spojenie letných a zimných športov a 5 žien v nasadení. Ako to dopadlo?

Ani sme sa nenazdali a po minuloročnej premiére ženského MTHIKER tímu je to tu zas - Liptov Ride 2025. Dve pôvodné členky - bikerka Lenka a freeriderka Miška majú „baby povinnosti“ a ja špekulujem, ako vyskladáme tohtoročný tím. Po rôznych zmenách našťastie napokon 5. apríla štartujeme ako 5-členný ženský MTBIKER tím.

Riders meeting vždy prekvapí

Preteková atmosféra sa začína už v piatok na Riders meetingu, kde si preberáme štartovacie balíky a organizátori oficiálne otvárajú 8. ročník Liptov Ride. Už tradične sa všetci stretávame v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši, kde nás organizátori informujú o tohtoročných nástrahách Liptov Ride. „Minulý rok si všetci pretekári pobehli, tento rok fúkne!“ Ak chceš vedieť, v akom zmysle sme si pobehli, kuk na minuloročnú reportáž.

Teraz sa pripravujeme na typické aprílové počasie - fučáky, sneh, dážď, slnko aj hmla. To nás ale len tak nezastraší a namotivované a odhodlané ideme na to!

Bikerka Katka

Už dobrých pár rokov som sa pokúšala štartovať na Liptov Ride, no moja snaha nebola korunovaná úspechom. Hviezdy sa ale spojili a moja veľkolepá premiéra bola práve tento rok. Miesto v štafete som si „požičala“ od Lenky, ktorá sa aktuálne venuje tým najkrajším povinnostiam spojeným s malou Eliškou.

Na Liptov prichádzam v piatok večer, po ubytovaní sa rýchlo zoznamujem s ostatnými dievčatami - členkami tímu a kolektívom MTBIKER/MTHIKER, ktorý zabezpečuje podporu počas celého trvania pretekov.


Sobotné ráno prebieha bez problémov, vrásky na čele mi spôsobujú akurát nevyspytateľné poveternostné podmienky, no nedá sa nič robiť, treba sa prispôsobiť. Rannú rozcvičku absolvujem cestou na biku do zázemia, bleskovo vybavím registráciu, pripevním si čip a čochvíľa sa už stretávam s Veronikou a Viktorom.


Párkrát sa otočím a už nastupujem do štartového koridoru, kde sa radím skôr dozadu, hromadné štarty nie sú práve moje obľúbené. Tri, dva, jedna… A sme na trati. Uvedomujem si, že pri celkom svižných parametroch cyklistickej časti - 850 výškových metrov na 22 km - si nemôžem dovoliť žiadne flákanie, no ešte horšie by bolo prepáliť tempo hneď na začiatku.

Po úvodnom asfaltovom zahrievacom kole odbočujeme na lúky smer Iľanovo, kde nás čaká nielen pekný okruh, ale aj šťavnatý kratučký zjazd. Všetko prebieha hladko, dostávam sa do príjemného tempa a ani sa nenazdám, som opäť na asfaltovej ceste smer Demänovská dolina. Jedno očko hodím na Garmin a uvedomujem si, že mám výborný čas a v hlave si prehrávam film, ako je to už len pár kilometrov, a teda že ešte chvíľka a som v cieli.


Ach, ako som sa len mýlila. Zrazu odbočíme z asfaltovej cesty a pokračujeme lesným chodníčkom, ktorý sa po chvíli zmení na „okruhliakovú revue“, dvihnem oči a pred sebou vidím hadík cyklistov, ktorí tlačia biky. V duchu si hovorím: „Kata, nie si žiadna lama, to dáš.“ No v tomto pozitívnom naladení vydržím ešte tak 3 minúty a radím sa do koridoru „cyklopešiakov“.

Čas uteká, moja časová rezerva je dávno fuč, dokonca si uvedomujem, že nejakú tu minútku už zaostávam. Okruhliaková agónia sa končí, nasadám na bike a svižne pokračujem ďalej.


Vnútorne ďakujem za osvieženie v podobe intenzívneho zimného vetríka a snehových vločiek, ktoré mi pripomínajú, aké krásne vedia tie preteky v horách byť. Od Vrbického plesa šliapem do pedálov ako o dušu a čochvíľa sa ocitám na snehu. Pred sebou vidím modrú bránu, schádzam z biku a snažím sa prebrodiť snehom, aby som podala štafetu Aďke, ktorá sa bleskovou rýchlosťou presúva smer Chopok.

Skialpinistka Aďka

Ráno vyzdvihujem Maťku a mierime do Jasnej. Je to môj 3. štart na Liptov Ride, a tak viem, čo čakať – a nervozitu zatiaľ nepociťujem. Na Otupnom sa lúčim s Maťou, ktorá pokračuje lanovkou hore a ja sa pripravím na štart a čakám.

Začína popŕchať, tak sa idem skryť, lebo náš tím ešte nehlásili. Keď v tom zahlásia, že moja bikerka dorazila. Bežím sa rýchlo zapnúť do lyží a už mi dávajú náramok na ruku a šliapem hore.


Ide sa mi celkom dobre, obieham pár pretekárov aj nepretekárov. Je mi teplo. Dostávam sa ku strmine, kde okolo mňa svištia okolo bránok freerideri. Po chvíli sa dostávam do hmly, začína fúkať a mrznú mi ruky.


Zhora prichádza známa tvár, kamarát sa pri mne zastavuje a povzbudzuje ma. Ide so mnou až do cieľa, kde už vidím pripravenú Maťku. Iba nastavím ruku a prajem veľa šťastia.

Freeriderka Maťka

Od rána mám v žalúdku motýle. Je to moja premiéra na Liptov Ride a v hlave mi víri mix nadšenia a obáv. Cítim veľkú zodpovednosť, nechcem to babám pokaziť, ale zároveň by som rada dorazila do cieľa bez toho, aby som sa niekde rozbila.

Lanovka ma vyviezla až na vrchol Chopku. Dávam si jednu rozjazdovú jazdu, ale samotnú pretekovú trasu si, žiaľ, nemôžem obhliadnuť. Mám ešte asi hodinku času, podľa aplikácie vidím, že Aďka práve štartuje a šliape hore. Je rýchlejšia, než som čakala, takže sa snažím dostať do správneho mindsetu, idem si to predsa hlavne užiť.


Už stojím na štarte, v očakávaní, kedy zaznie moje číslo. Chopok je už zahalený v hmle. V tej chvíli si vravím: „OK, žiadne hrdinstvá, dnes to bude na pohodu.“ A potom to príde - Aďka dorazí, odovzdáva mi čip a ja vyrážam.


Vrchnú časť beriem opatrne, viditeľnosť je možno dva metre a zjazdovka predo mnou je v mlieku. V strednej pasáži sa konečne hmla rozplýva a objavuje sa obráková trať. Tu už púšťam lyže voľnejšie, získavam sebavedomie a konečne si to začínam užívať naplno. No ku koncu mi už začínajú dochádzať stehná, tak sa rozhodnem to pustiť šusom do cieľa. Tam odovzdávam čip a v duchu (aj nahlas) si ďakujem, že som to zvládla.


A viete čo? Už teraz sa neviem dočkať budúceho ročníka. Dúfam, že bude viac snehu a dostanem šancu zažiť pravý Liptov Ride, nie len tento provizórny, zjazdovkový. Aj keď, musím uznať, bola to fakt parádna jazda.

Bežkyňa Veronika

Na Bielej Púti v Jasnej pozorujem, ako viacerí bežci tak trochu neodhadli čas odovzdávky a chudáci freerideri na nich čakali v niektorých prípadoch aj desiatky minút. Nuž, tento rok je to rýchle, veď lyžovať sa dá až do cieľa! Rozcvičená preto poskakujem na štarte a netrpezlivo očakávam Maťku. Je to tu, Maťka brzdí za zábranou, podáva mi čip, pripínam si ho na nohu a už po snehu bežím.


Trasa sa oproti minulému roku zmenila len v záverečnom úseku, takže presne viem, čo očakávať. Od zavlažovacieho jazera v Jasnej sa hneď začína prvé stúpanie na Ostredok a Stodôlky a potom technickejší, ale pre mňa veľmi zábavný a rýchly zbeh do doliny. Tu si to poriadne užívam a darí sa mi obiehať.

Pokračujem už miernym zbehom okolo Demänovky, no trasa rozhodne nie je len o klesaní. Striedajú sa aj menšie stúpania a zbehy a strieda sa aj rôznorodosť terénu - skalnatý chodník, šotolina, tráva, blato, asfalt, lúčna cestička, nepríjemná hrboľatá zem... Proste všetko. Snažím sa poriadne sústrediť, aby som nestúpila krivo.


Prebieham cez lúky nad Ploštínom a blíži sa posledné a najnepríjemnejšie stúpanie - výbeh na Roháčku. Stretávam sa s dvoma bežcami, s ktorými od tohto bodu udržiavam tempo a striedavo sa navzájom ťaháme. Toto mi poriadne pomohlo udržať tempo a neopúšťať sa.

V závere ma prekvapuje, že poľné úseky sa dosť pozmenili a natiahli a dávajú mi asi najviac zabrať. Viem, že tu už je terén rovinatý a jednoduchý a potrebujem do toho dupnúť, no zároveň v duchu nadávam, že to nemá konca.

Na spestrenie ešte „preskačka“ cez potok a na konci ma opäť nakopnú spomínaní bežci, s ktorými dobieham do cieľa, kde ma už víta Katka a oznamuje mi, že sme aktuálne na treťom mieste medzi ženami. Neveriacky sa teším a sme v očakávaní, ako to celé dopadne.

Kajakárka Veronika

Ráno mi celkom odľahlo, že tá predpoveď na -4 °C a sneženie sa posunula na nedeľu a v kajaku teda nebude až taká zima. U pretekárov v kajaku registrujem známe mená reprezentantov vodného slalomu, dobrých kajakárov aj frajerov a frajerky, čo jazdia divoké rieky.

Toto je môj druhý ročník Liptov Ride-u a môj cieľ je jasný: byť lepšia ako minulý rok, keď som sa po Oravskom skoku druhýkrát prevrátila a nasledovalo vystúpenie z kajaku a plávanie. A, samozrejme, nechcela som to babám úplne pokaziť. Ale predsa, divokú vodu jazdím len dve sezóny, avšak snažím sa do toho dať všetko.


Od úložiska kajakov som bežala s kajakom na nástup k tichej vode, nasledovalo pádlovanie okolo bójok a kanál divokej vody. Pokoj, sila a rýchlosť. Na toto sa sústreď, hovorím si v duchu, aby ma neovládla panika. Tento rok nechceš plávať a keď sa prevrátiš, vieš eskimáka!

Prvý úsek prechádzam relatívne v pohode, vo vani sa snažím chytiť aspoň druhý banner, keďže ten prvý mi nevyšiel. Obávaný valec mamut obchádzam, mimochodom ma s ním strašili viacerí ľudia s historkami, ako sa tu niekto pritopil.


Idem rovno dole a sama som prekvapená, že ešte neeskimujem. V hlave si hovorím, že ešte jedna roládka zľava, tú musíš ísť najviac zľava, vraj to je tak najjednoduchšie. Minulý rok na tréningu ma práve ona prevrátila, vyplávala som a stratila som vodácku topánku.

Tento rok prichádzam na kajaku úspešne do cieľa, bez strát a spokojná, že som to dala asi najviac, ako som momentálne vedela. V cieli mi baby hovoria, že sme na tretej priečke, aj keď mne to nejako nesedí... Nepodarilo sa mi prejsť všetky bránky a určite mi nezapočítali penalizácie… Snáď mi to naše baby odpustia a nabudúci rok natrénujem aj ja, ako tí vyššie spomínaní frajeri.


Malá iskierka nádeje na tretie miesto tam chvíľu bola, a hoci nás nakoniec penalizácie posunuli na štvrtú priečku, myslím, že za všetky môžem povedať, že to bola poriadna jazda, ktorú sme si nesmierne vychutnali! A hlavne o to nám išlo.

Tak ako minulý rok, cieľom bol dôjsť do cieľa a užiť si to! Zemiaková medaila je tento rok naša a my veríme, že aj ďalší ročník sa postavíme na štart a opäť zažijeme atmosféru tejto nespútanej jazdy Liptov Ride!

Kompletné výsledky a fotogalériu nájdeš na webe liptovride.sk.