Reportáž: Na dno svojich síl - po tretíkrát na Přežití

Akcia, ktorá preverila naše limity už dvakrát. Dvakrát sme „neprežili“. Ako to dopadlo na tertí pokus? Prežijeme?

O čo v tejto „hre“ ide? V krátkosti, ide o 24-hodinové orientačné preteky, v ktorých okrem cca 80 km trasy nájdeš rôznorodé úlohy a ako bonus máš dovolené jesť len 100 g jedla. Viac sa dozvieš na webe preziti.cz. Ak si vravíš, že to neznie normálne, asi máš pravdu. Ak si ale v ďalšej vete kladieš otázku, čo by si si zobral ty a či by si to zvládol, si rovnaký ako my.

Do súťaže sme sa prvýkrát prihlásili pred dvoma rokmi a odniesli si veľa zážitkov, bolesti, emócií a motivácie. Bolo nám jasné, že tento rok nemôžeme chýbať. A keď si čítal, ako tesne nám ušlo Prežitie minulý rok, vieš si predstaviť, že motivácie a chuti zapojiť sa sme mali aj za dva tímy.

Pár dní pred

Príprava a motivácia má pre mňa dve časti - fyzickú a mentálnu. Fyzicky je dobré byť zdravý, oddýchnutý a ideálne bez zranenia. A tak posledné dni pred Prežitím vedome spím viac ako 8 hodín za noc, a viem, že z piatka na sobotu teda spať nebudem. A hrozne sa na to teším.

Mentálne sa pripravujem na to, čo som zažila už dvakrát. Jedným slovom - diskomfort. Aký presne, to sa ťažko opisuje. Frustrácia, keď zablúdiš, nemáš dosť času na ďalšie stanovisko, je tma, prší a ty si okrem únavy ešte aj sakra hladný, to je proste niečo, čo nezažiješ na veľa akciách. Spoznávať seba a zisťovať, ako reagujem v takýchto situáciách, ma mega baví, a aj keď to možno znie strašne, nájdu sa ľudia, ktorých to láka. Tento rok ich bolo niečo menej ako 30.

Potrebujeme taktiku?

Akcia sa koná každý rok na inom mieste, a tak v piatok okolo obeda nastavujem navigáciu do Trhovej Kamenice (asi štyri hodiny cesty z Bratislavy). So zásobami spánku už nič nespravíme, no kalórie, cukor a kofeín poctivo dopĺňame počas cesty. Okrem fyzickej prípravy sa snažíme spomenúť na konkrétne chyby, ktoré nás stáli tesnú prehru minulý rok.

Najťažšie na celých pretekoch je dĺžka. Keď sa zamyslím, kde sme mohli ušetriť 15 minút, ktoré by nám na konci pomohli, viem, že asi hocikde. Momenty, keď si sadneš, lebo si unavený, zastavíš, aby si sa odfotil, vydýchal alebo napil, sa proste nazbierajú a ponáhľať sa 24 hodín je proste náročné. Spisujeme si zoznam pravidiel. „Čas navyše nemáme. Aj keď si myslíme, že máme, tak nemáme.” Tak znie prvé z nich a my sa budeme snažiť ho dodržiavať celý čas.

Druhé pravidlo sa týka stanovísk. Ono to totiž znie ako taký príjemný oddych, keď človek zrazu nemusí kráčať, ale môže napríklad šplhať na lane. Ale ak to nezoberie vážne a stanovisko nesplní, bude musieť kráčať viac. A to nikto nechce. Preto treba makať naplno. Na stanoviskách, úvodnej aktivite aj na presunoch. Jednoducho 24 hodín naplno. Zvládneme to?

Príchod na základňu a prvé minúty

Na základni je atmosféra, z ktorej mám zvýšený tlak a tep aj bez toho, aby som pila kávu. Už len samotný fakt, že všetci vieme, že ideme 24 hodín chodiť, trápiť sa a to ešte aj dobrovoľne, vytvára super atmosféru. Tento rok sa dostavilo len 13 súťažných dvojíc, ale na našej snahe to nič nemení. Nesúťaží sa proti ostatným, ale proti času. Každý, kto to stihne, „Prežil“. Každý, kto to nestihne, to „Neprežil”.

Tradičné privítanie, výklad pravidiel, váženie potravín a po spoločnej fotke sadáme do autobusu o 21:15. Vystupujeme a ja si pripomínam naše pravidlá. Naplno. Aj štartovaciu aktivitu, aj presuny, aj stanoviská. Všetko.


Úvodnou aktivitou je vyplniť osemsmerovku, indície získavame z blízkeho okolia. Ideme naplno, ale aj tak sa nám podarí vyraziť až ako predposledným. Nie je to o poradí, ale na motivácii nám to nepridá. Získavame mapu a polohu prvého stanoviska. To sa ale hľadá ťažko, keďže nevieme, kde na mape sme. Vydáme sa teda najväčšou cestou dúfajúc, že narazíme na nejakú dedinu alebo aspoň zastávku autobusu.


Po chvíľke sa nájdeme a už šliapeme na zrúcaninu hradu Rabštajnek. Tam získavame od organizátorky šifru/logickú úlohu. Pokračujeme hrou ďalej. Presuny majú niečo okolo 8 - 10 km a stanoviská trvajú okolo 20 minút. Noc je náročnejšia na orientáciu, výhodou ale je, že ešte nie sme príliš unavené ani hladné.

Ráno, nový deň

Prekvapené, frustrované, unavené a hladné zisťujeme, že sme úplne inde, ako sme si mysleli.

Pre mňa osobne je východ slnka vždy veľmi pozitívnym bodom tejto súťaže. Keď človek prečká noc, a nezabudne sa pritom naplno snažiť, už to vyzerá, že sa hrá iba celý ďalší deň. Od tretieho stanoviska sme si povedali, že vždy po dokončení môžeme nazrieť do zásob jedla a odmeniť sa. Nepredstavuj si hostinu. Odmena vyzerá ako polovica kocky čokolády, kešu oriešok alebo jeden hroznový cukor. Ver, že aj to poteší.

Na treťom stanovisku musíme podľa fotiek zaznačiť, kde v mape sa dané miesto nachádza. Je sranda pozorovať, ako sa únava a hlad odráža aj na týchto činnostiach. Ďalšie stanovisko sa nachádza na brehu priehrady Seč a my dúfame, že namočenie sa bude dobrovoľné. Je síce už svetlo, ale stále dosť zima.


Stanovisko pri priehrade sme našli s menšími ťažkosťami. Jemné stratenie sa ešte neznamená veľký problém, treba si ho ale hneď všimnúť a rýchlo opraviť. Chce to veľa pozornosti, neustále kontrolovanie mapy a okolia. Pri priehrade sadáme do pripravených kanoe a plavíme sa na ostrov po indíciu. Presun na lodičkách si užívame, nohy oddychujú a my sa snažíme rýchlo naučiť ovládať loďku.

Frustrácia a zaváhanie

Okolo 10:00 úspešne končíme na piatom stanovisku. Ešte 12 hodín. A už 12 za nami. Ďalší presun má asi 13 km, čo nie je nič strašné, ale ani príjemné. Vydávame sa po modrej značke, ktorá ale časom mizne. Ocitáme sa na asfaltke, ktorú sme podľa mapy nečakali. Ak som to zabudla pripomenúť, telefóny máme v letovom režime počas celého trvania hry.

A tak stojíme na asfaltke vedľa lesa a snažíme sa zistiť, kde sa stala chyba a hlavne ako dávno. Prekvapené, frustrované, unavené a hladné zisťujeme, že sme úplne inde, ako sme si mysleli. Nesnažíme sa ani hľadať, kde sa stala chyba, iba rýchlo zmeniť plán. Nie sme tak ďaleko, takže iba „zjednodušujeme” trasu. Asfaltka. Nie je to nič príjemné, ale nestratíme sa.


Na pomoc si voláme hudbu z telefónu. Potrebujeme rozptýlenie a motiváciu. A tak okolo obeda kráčame náhodnou asfaltkou v strede lesa do rytmu Eminema. Táto predstava je extrémne bizarná.

Po troch hodinách a ďalšom stratení značky v rúbanisku sa dostávame na vrchol Spálená, kde sa už konečne nachádza šieste stanovisko. Cieľom je trafiť terč šurikenom trikrát z ôsmich pokusov. Snažíme sa, tak ako sme si sľúbili, no nepodarí sa. Ideme teda pár kilometrov navyše na trestné stanovisko.

Lepšie to už nebude

Ak si teraz čakal veľký zvrat, motiváciu, ľahkosť, blízke stanovisko a príjemnú úlohu, musím ťa sklamať. Nič také sa nestalo. Pri odchode zo šiesteho stanoviska máme v nohách o kúsok viac ako 60 km a snažíme sa nespomaliť pôvodné tempo. Každá máme svoju sériu vecí, ktorá nás bolí a každá s tým bojujeme najviac ako vieme. Časy zatiaľ aj napriek strate stanoviska a značky spĺňame.

O 18:50 prichádzame na deviate stanovisko. Podľa jeho polohy aj času zatvárania tušíme, že je buď predposledné, alebo posledné. Znie to trochu ako čakanie na koniec a robíme to dobrovoľne. Minulý rok sme tiež na poslednom stanovisku ešte stíhali. Viem, že vyhraté nemáme.


Úlohu plníme a dostávame polohu posledného stanoviska, ktorým je… ZÁKLADŇA v Trhovej Kamenici. Yessss. Tešíme sa, ale vieme, že tam najprv treba dokráčať, nestratiť sa a nevzdať sa aj keby začalo liať ako minulý rok. Preventívne dávame čelovky na krk a psychicky sa pripravujeme na to, že by nás nemal zastaviť ani lejak.

Posledné kilometre a prvá lyžička gulášu

Posledné kilometre bolia, ale vďaka veľkej snahe z tých prvých kilometrov sme si vyrobili časovú rezervu. Posledných 50 metrov pred základňou už verím, že to dáme a skúšam, či viem ešte bežať. Objatie s Emou potvrdzuje, že sa nám po dvoch rokoch podarilo Prežiť Přežití 2025. Vchádzame do základne a okrem gratulácie dostávame niečo oveľa lepšie. Guláš.


A ten po úspešnom konci, 89 km, noci bez spánku a 24 hodinách na 100 g jedla chutí oveľa lepšie ako čokoľvek iné, čo si vieš predstaviť.

Touto cestou ešte raz ďakujeme organizátorom za atmosféru a zážitky, vďaka ktorým sa prihlásime určite aj o rok.