Dolomity - bežecký raj pod Marmoladou, kde výhľady berú dych

Behanie v horách je vždy zážitok, ale behanie v Dolomitoch sa po každom vybehnutom stúpaní mení na horský raj. Do ktorej časti Dolomitov sa však vybrať?

Priamo pod Marmoladou (3 343 m n. m.), najvyššou horou Dolomitov v údolí Val di Fassa, ktoré leží v regióne Trentino-Alto Adige, sa nachádza malebná dedinka Canazei (1 450 m n. m.). Práve tu sme si s partiou skvelých bežcov rozložili náš tréningový kemp, konkrétne v časti obce s názvom Penia (1 555 m n. m.). Táto časť Dolomitov je aj celkom dostupná, keďže cesta zo Žiliny nám trvala 11 hodín.

Prečo práve Canazei?

Canazei je vo svete preslávené organizovaním horských pretekov Dolomyths Skyrace, kde sa pravidelne zúčastňujú zvučné mená tohto športu. To bol hlavný dôvod nášho výberu a po príchode sme sa pretekov aj zúčastnili. Trasa viedla z Canazei cez Passo Pordoi na ikonické stúpanie Forcella Pordoi a zbiehalo sa opäť do Canazei.


Skyrunning má hlboké korene práve v Dolomitoch. V Canazei je naozaj vidno, že beh a vo všeobecnosti šport (hlavne cyklistika) je tu pre všetkých životný štýl a súčasť každodenného života.

Nachádza sa v úzkej doline a stúpania tak začínajú priamo v dedine na každú svetovú stranu. Okolie ponúka trasy od lesných koreňmi prerastených chodníkov, cez trávnaté alpské hrebienky, až po technické skalnaté hrebene. Je to teda ideálne miesto pre horských bežcov.

Ako sme plánovali trasy?

Keďže v takto vysokých horách sa dokáže meniť počasie každú chvíľu, plánovanie trás bolo vždy zväčša deň vopred. Samozrejme, predstava, čo by sme chceli vidieť, bola zhruba naplánovaná, ale finálna trasa sa ladila neskôr. Vieš sa tu pomerne rýchlo dostať do nadmorskej výšky 3 000 m n. m., a preto nie je dobré, nachádzať sa v tejto výške v zlom počasí.

Trás je tu viacero, ale tieto boli pre nás jednoznačne najkrajšie a najzaujímavejšie.

Passo San Nicolo

Naša bežecká trasa do tohto známeho horského sedla začína z Alba di Canazei smerom k horskej chatke Locia de Contrin. Trasa vedie na začiatku v lese po serpentínach, ktorými sa dostávame do údolia Val de Contrin a pokračujeme až na rozľahlé alpské lúky. Nie je to technicky náročná trasa, a tak máme viac času na kochanie sa nádhernými výhľadmi na masívy Pordoi, Marmolada a Sella.

Po trase stretáme minimum turistov a ak áno, zväčša starších domácich Talianov. Tí ťa vždy povzbudia, usmejú sa a v týchto momentoch vieš, ako pozitívne vnímajú bežcov. Na trase sa nachádzajú aj pramene pitnej vody, takže máš kde dopĺňať v prípade núdze.

Cima Ombretta ponúka jeden z najkrajších výhľadov, aké som v Dolomitoch videl.

Po výbehu do Passo San Nicolo (2 346 m n. m.) sa môžeš osviežiť aj na chate, ktorá sa tu nachádza. My to samozrejme hneď využívame na Rifugio San Nicolo. Milá obsluha s nami hneď prehadzuje pár slov - odkiaľ sme, aké trasy beháme a či sme sa zúčastnili na miestnych pretekoch. Je to skvelý pocit.


Zo sedla je vidno v skalných stenách vytesané otvory, ktoré tvoria pozostatky z bojov počas 1. svetovej vojny. Preto bolo toto miesto veľmi významné na obranu.

Z chaty bežíme ďalej pekným kľukatým chodníkom späť do údolia, kde sa nachádza chata Rifugio Contrin. Tu je už značne väčší pohyb turistov. Cesta je v údolí však dosť široká, čiže bežíme vyššou rýchlosťou a nemusíme sa báť vyhýbaniu turistov.

Dolinou sa dostávame opäť do Canazei a zakončujeme tak náš 14 km okruh, na ktorom sme nastúpali takmer 900 výškových metrov. Po zbehu do Canazei nás ešte zlákal miestny čistý potok, ktorý sme využili na schladenie. Teplota je skôr tak pre ľadové medvede, ale vzájomné hecovanie vždy funguje.

Cez Cima Ombretta a Forcella Marmolada do Passo Fedaia

Ak sa chceš dostať čo najbližšie k južným stenám Marmolady, Cima Ombretta (3 011 m n. m.) ponúka jeden z najkrajších výhľadov, aké som v Dolomitoch videl. Trasa je už ale náročnejšia a technická. Na viaceré úseky treba mať so sebou ľahký sedák a prilbu, pretože sa nevyhneš krátkym, ale zato prudším ferratám. Tie však nezaberú vo výbave veľa miesta.


Trasa začína opäť cez údolie Val de Contrin, ale vedie v opačnom smere, ako sme bežali na Passo San Nicolo. Údolím bežíme až na jeho koniec ku chate Rifugio Contrin. Od chaty pokračujeme do Val de le Cirele (2 498 m n. m.).

Krajina sa postupne mení z miernejších zelených lúk na kamenisté technickejšie dolomitské chodníky, ktoré máme radi. Stretávame tu popri chodníkoch pasúce sa oslíky, kone a na skalných pláňach aj stáda kamzíkov.


Síce je leto, ale čím sa ide vyššie, tým samozrejme klesá teplota. Preto treba mať pri sebe aspoň fukerku.

Po prechode cez Via ferrata Ombretta sa nám otvárajú ďalšie krásne výhľady až na vrchol, náš najvyšší bod trasy. Beh striedame s chôdzou, keďže dýchanie v tejto výške už mierne cítiť. Všade vôkol je len roztrúsený dolomit a sem-tam pláň snehu. Bežíme posledné metre a sme na vrchole Cima Ombretta (3 011 m n. m.). Výhľad je obrovská odmena za celý ten výbeh, ktorý mal 1500 výškových metrov.

Keďže ľadovec sa rýchlo topí, odkrýva aj tú horšiu stránku.

Z vrcholu zbiehame do Pas de Ombretta. Chodníky sú tu niekedy naozaj nečakané a tým je aj tento. Chodník je opäť len dolomitská suť, a tak si zbeh naozaj užívame, keďže technické zbehy nás bavia, učia techniku a zlepšujú. Chodník vidno nižšie pod nami, takže bežíme cez kamenistú pláň k nemu. Tenisky v tomto teréne dostávajú pekne zabrať a nevyhneš sa ani menším natrhnutiam. Tento povrch je skutočný test obuvi.

Pokračujeme po chodníku a narazili sme na malú útulňu, ktorá by bola v prípade zlého počasia dobré útočisko. Na tomto mieste je príroda opäť iná, nečakane zaujímavá. Vyzerá to tu ako na Gran Canarii po vyvretí sopky a bežíme po čiernej pôde cez údolie Val Rosalia, smerom na Val de Contin.


Pri rozcestníku Val Rosalia (2 400 m n. m.) si všimli parťáci alpského kozorožca, ktorý sa pasie na zelenej tráve s krásnym výhľadom. Nebojí sa nás, ale treba byť v týchto momentoch ohľaduplný a nerušiť mu priestor.


Tu začíname opäť stúpať hore. Občas máme stúpania už dosť, ale predsa to len tak nevzdáme, veď odmenou je vždy výhľad, zbeh a osvieženie na nejakej chate. Smerujeme tak do Forcella Marmolada (2 869 m n. m.), opäť suť a nad nami pre mňa stále fascinujúce skalné steny Marmolady.

V závere stúpania je ďalšia menšia, ale prudká ferrata. Na jej vrchole je už vytúžené sedlo. Tu sa otvára úplne odlišná scenéria. Oproti nám je vrchol Piz Boe, kde sa bežia spomínané slávne preteky Dolomyths Skyrace, pod nami ľadovec a v údolí priehrada Lago di Fedaia.

Zostup je pomalší, ide sa opäť po ferrate a treba byť opatrný. Po jej zídení sa dostávame na kúsok ľadovca, kde treba byť tiež ostražitý a bežať určite radšej po snehu. Tu nás veľmi prekvapujú konzervy, ktorých je na každom kroku neúrekom. Vidno, že sú už v rozklade a pravdepodobne ich tu nechali na ľadovci horolezci. Keďže ľadovec sa rýchlo topí, odkrýva aj tú horšiu stránku.


Na konci tohto úseku vybehneme na skaly, odkiaľ bežíme pár kilometrov už čistého zbehu po chodníku, až na Passo Fedaia. Tu sa naša trasa končí. Smerujeme rovno na občerstvenie do chaty a potom sa zvezieme autobusom do Canazei. Do doliny vedie aj pekný turistický chodník, ten sme však už vzhľadom na množstvo výškových výbehov a zbehov vynechali.

Spiz de Soforcela - ikonická skala nad Canazei

Pri pohľade z Canazei sa nad dedinou vyníma čierny netradičný vrchol Crepa Neigra (2 534 m n. m.) a hneď pár metrov vedľa je ostrý vrchol Spiz de Soforcela (2 484 m n. m.), na ktorom je kríž. Takže by bola škoda si to nevybehnúť, pretože je tam určite pekný výhľad a trasa je prudšia, čo mám rád.


Na vrchol vedie viacero ciest, my sme si však vybrali tú menej prudkú (chyba, viac by sme si zamakali). Keďže sme sa rozhodli, že nejdeme najprudšou trasou, ani po zjazdovke, tak začíname v lese. V lese, kde chodník zničili popadané stromy. Trasa je však aj tak od začiatku výživná a v strmých úsekoch prechádzame do rýchlej chôdze.

Zdolávanie trás v Dolomitoch má iný, väčší „náboj”.

Po ťažkom úvode sa dostávame na zjazdovku smerom na Ciampac. Tu sa sklon trochu zmiernil, takže opäť bežíme. Bežíme cez lyžiarske stredisko okolo chaty Rifugio Tobia, až k vrcholu sedačkovej lanovky Sela dal Brunéch. V tejto oblasti je už väčší pohyb turistov a ľudí, pretože sa do údolia a na vrchol vyviezli lanovkou.

Prostredie je opäť iné, hrebeň je krásny zelený trávnatý, a tak si užívame podobný chodník ako niekde v Západných Tatrách, ale s inými výhľadmi. Na hrebeni Sela dal Brunéch je viacero odbočiek a dalo by sa bežať každým smerom.


My bežíme po hrebienku poza skalnatý vrchol Crepa Neigra, ktorý pripomína „stolovú horu” a už sme takmer sami. Blížime sa k vrcholu z jeho zadnej strany, stúpanie je plynulé, a tak celý čas bežíme. Pred vrcholom je trochu ostrejšie stúpanie, takže záver ku krížu kráčame.

Tu sa nám otvára výhľad na celú dolinu a Canazei máme ako na dlani. Oproti nám sa týči vrchol Col Rodela, ktorý vyzerá ako v kalendári najkrajších vrcholov Dolomitov. Hneď vedľa nás je vrchol Crepa Neigra, na ktorý sa dá pokračovať ferratou.

Po chvíli oddychu a kochania sa zbiehame z vrcholu a po zelenom hrebienku pokračujeme ďalej. Tu nás čaká odbočka a zbeh prudko dole do Canazei. Už teraz vieme, že to bude síce krátke, ale o to prudšie a stehná nám veľmi nepoďakujú. Pekným zeleným lesom po kľukatom chodníku zbiehame posledné kilometre. Dlho ideme nahor a za krátku chvíľu sme dole.

Tieto tréningy nám však veľmi pomôžu a nohy aj hlava dostávajú nový impulz. O to ľahšie sa nám bude behať doma na Slovensku. Aspoň v to dúfame.


Trás je tu na výber neúrekom. Môžeš sa vybrať akýmkoľvek smerom. Beh v tejto oblasti je určite náročnejší, ako sme zvyknutí u nás na Slovensku, ale zdolávanie trás v Dolomitoch má iný, väčší „náboj”. Odmenou sú zážitky a výhľady, ktoré stoja za každý jeden zdolaný krok. Prostredie nás vždy pohltí svojou atmosférou a dodáva chuť a energiu na tréningy.

Ak hľadáš nové bežecké výzvy a chuť napredovať, skús nazrieť do tejto oblasti Dolomitov a možno sa sem budeš vracať tak, ako to robíme my.

Zhrnutie

• Lokalita: Canazei, Val di Fassa, Dolomity (IT)
• Značenie: Značenie len červenou, iné farby nepoužívajú. Smerovníky sú na dôležitých rázcestníkoch. Ideálne je mať offline mapy v mobile.

Trasa 1

• Alba di Canazei, chatka Locia de Contrin, Val de Contrin, Passo san Nicolo, Rifugio San Nicolo, Rifugio Contrin, chatka Locia de Contrin, Alba di Canazei
• Parametre: 14,3 km/895 výškových metrov
• Najvyšší bod: Passo San Nicolo 2 346 m n. m.
• Typ povrchu: trávnatý a kamenistý chodník
• Kondičná náročnosť: 5/5
• Technická náročnosť: 2/5
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity



Trasa 2

• Alba di Canazei , Val de Contrin, Rifugio Contrin, Val de le Cirele, Via ferrata Ombretta, Cima Ombretta, Pas de Ombretta, Val Rosalia, Forcella Marmolada, passo Fedaia
• Parametre: 18,74 km/2 185 výškových metrov
• Najvyšší bod: Cima Ombretta 3 011 m n. m.
• Typ povrchu: trávnatý a kamenistý chodník, dolomitská šotolina, ferrata
• Kondičná náročnosť: 5/5
• Technická náročnosť: 5/5
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity



Trasa 3

• Alba di Canazei, Ciampac, Rifugio tobia, Sela dal Brunéch, Spiz de Soforcela, Alba di Canazei
• Parametre: 14,52 km/1221 výškových metrov
• Najvyšší bod: Spiz de Soforcela 2 484 m n. m.
• Typ povrchu: trávnatý a kamenistý chodník
• Kondičná náročnosť: 5/5
• Technická náročnosť: 3/5
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity