Paklenica - lezecká oblasť, ktorú musíš zažiť

Kedy je najlepší čas na lezenie v Paklenici? Jednoznačne na jeseň!

No dobre, dá sa liezť v podstate stále. No my sme si to vyskúšali práve počas jesene a môžeme len odporúčať. Toto lezenie hrá farbami!

Ide o to, že sa bavíme o lezeckej oblasti v Chorvátsku, ktorá je len kúsok od mora. Tento vápenec vytesaný morom sa jednoducho neobchádza. Podobne ako v Omiši alebo na Krku, aj tu sú počas leta veľké horúčavy a odporúča sa liezť v ranných alebo večerných hodinách. Aj keď je pravda, že dole sa lezie v rokline medzi skalami, ktorá môže udržiavať chlad.

Inštrukcie na začiatok

Národný park Paklenica sa nachádza neďaleko známeho mesta Starigrad. Z Bratislavy to autom trvá po diaľnici okolo 7 hodín. Prejdeš niekoľko mýtnych brán na urýchlenie cesty, nech môžeš čím skôr liezť.

Ubytovať sa dá v Starigrade, odkiaľ je to len kúsok autom priamo od lezeckej oblasti. Pred tým, ako prejdeš cez závoru, však ešte musíš zaplatiť vstup. Na oficiálnej stránke sa dočítaš o aktuálnom cenníku. Kupuje sa vstup na osobu, za auto a keď už tam budeš, rovno si môžeš kúpiť permanentku na niekoľko dní. Je tam recepcia, kde si to vieš všetko vybaviť a rovno kúpiť aj sprievodcu.

Keby máš obavy ohľadom lezenia, alebo potrebuješ niekoho skúsenejšieho, dosť tu fičia inštruktori, ktorí ti spravia aj niekoľkodňový kurz.

Akým lezením začať?

Paklenica je veľmi veľká so super možnosťami na lezenie. Nájdu sa tu ľahšie aj ťažšie cesty. Je vyhľadávaná najmä kvôli možnosti viacdĺžkového lezenia. Hneď na začiatku máš niekoľko sektorov, takže len zaparkuješ a môžeš ísť rovno na skalu.

Už len keď sa pozrieš pred seba uvidíš sektor Kukovi ispod Vlake. My sme išli hore cestou Nosorog, čo je jedna z ľahších ciest, má dĺžku 150 metrov, 5 dĺžok s najťažšou obtiažnosťou 4 podľa UIAA a je to najviac lezená cesta.

Paklenica sa často spomína v súvislosti s filmom Winnetou. Vraj presne na jednom bode tejto cesty sa natáčal kúsok z filmu. Hneď vedľa tejto cesty sú dobre odistené o niečo ťažšie varianty, napríklad Joe de Ripper alebo Kikos Bohrer v obtiažnosti 6/6+ podľa UIAA. Keď dolezieš, zostúpiš po suťovisku alebo zlaníš.

Kratšie cesty

Od spomínaného parkoviska sa presunieš kúsok smerom do rokliny a tam sú všade jedno a dvojdĺžky. Na krátke cesty ti postačí jednoduché lano, no na dlhé cesty si priprav dvojičky.

Športové cesty sa tiahnu všade popri potoku z oboch strán. Príjemné na rozlezenie pred väčším a dlhším lezením. Sú tam obtiažnosti od IV až po X podľa UIAA. Od platní až po previsy. Takže aj keď sú kratšie, určite sa zabavíš.

Najväčšie očakávania - Anića kuk

Väčšina lezcov sa sem rozhodne ísť práve kvôli stenám vedúcim na Anića kuk. Lezie sa na jej samotný vrchol, prípadne na jej menšie vrcholy vedúce po hrebeni, kde končia lezecké cesty. Veľa ciest je dobre odistených. Niektoré si treba doisťovať svojim istiacim vybavením, najčastejšie friendami alebo vklínencami. Dosť veľa z nich sú klasiky, a teda sa lezie len so svojím lezeckým materiálom.


Veľmi pekná bola cesta Danaja 5b (5+/6- UIAAA) v sektore Anića kuk - Stup. Tri dĺžky a sto metrov lezenia po tejto krásnej skale. Dole treba zlaniť.

Náš najväčší fail

Skaly na lezenie, more na kúpanie a kopce na turistiku. Hotový raj!

Dôležité je poriadne si naštudovať topo a uistiť sa, že si v správnej ceste. Nám sa totiž podarilo nastúpiť do úplne inej cesty ako sme mali v pláne. Ich začiatky boli kúsok od seba a nechali sme sa zmiasť. Namiesto cesty Juha 6a+ (najťažším úsekom 7- UIAA), sme sa pustili do cesty Capitan Pelinkovac 6c (7+ UIAA).


Zistili sme to pri najťažšom mieste, ktoré dalo zabrať, haha. Previs, ktorý tam „nemal” byť, a to, že už sme mali byť na konci a dĺžky stále pokračujú. Nakoniec sme vyliezli 260 metrov dlhú cestu s deviatimi dĺžkami až na vrchol.

Zhora vrchu Anića kuk je možné zlaniť alebo zísť dole pešo po ferrate. My sme išli práve po ferrate, lebo už zapadalo slnko a v trojici by zlaňovanie trvalo dlho.

A musí sa tu len liezť?

Národný park je vhodný aj na turistiku. Po vyznačenej červenej značke sa môžeš vydať na rôzne strany. Ja som si dala posledný deň okruh zo Starigradu na Vidakov kuk (845 m n. m.) a odtiaľ dole do rokliny. Nastúpala som okolo 1000 výškových metrov a prešla 10 km. Trvalo to asi 5 hodín.

Vyššie v hlavnej rokline sú aj horské chaty - na tie vynášajú samotné somáre náklad. Už majú tak nacvičenú cestu hore, že chodia aj bez doprovodu.


Keď si to zhrnieme, je tu more na kúpanie, lezenie na skalách a kopce na turistiku. No neznie to ako raj? Čo sa týka lezenia, toto je len niekoľko ciest z ďalších desiatok, ktoré čakajú aj na tvoje prelezy. Neváhaj a poď aj ty navštíviť túto parádnu oblasť!