Tip na výlet: Jahňací štít - raj kamzíkov

Chceli by ste sa pozrieť na kamzíka zo vzdialenosti niekoľkých metrov? Výstup na Jahňací štít je jednou z najlepších možností, ako to dosiahnuť.

„Gemsenspitze“

Jahňací štít sa nachádza v severovýchodnej časti Tatier a je z neho pekný kruhový výhľad. Hoci jeho názov vychádza z oviec, trefnejší je zachovalý nemecký názov, a síce Gemsenspitze, teda Kamzičí vrch. Myslím, že podobné počty kamzíkov badať len pri Téryho chate, a aj to skôr zrána. Poďme však k výletu.

Zahrievací úvod

Jahňací štít je po značkovanom chodníku dostupný iba z Chaty pri Zelenom plese, inak známej ako Brnčalka. Najjednoduchšie sa k nej dostanete po žltej značke z parkoviska Biela Voda, nachádza sa tu takisto zastávka SAD-ky. Teoreticky sa dá po spleti značení rôznych farieb vyraziť aj z Tatranskej Lomnice. Najznámejšiu trasu na Brnčalku spracoval aj Imroman vo svojom videu, avšak bolo to v zime a na bicykli, preto ju aspoň v krátkosti popíšem.

Až po Šalviový prameň je cesta široká a chôdza pomerne pohodlná, celý čas sa kráča lesom. Od Šalviového prameňa les pomaly, ale isto redne a rovnako sa zhoršuje aj kvalita chodníka, pripomína suché riečisko a chôdza sa stáva o niečo nepríjemnejšou (aspoň mne vkuse krivilo nohy do strán). V tomto momente by som rád prehovoril ku všetkým, čo si dole požičajú elektrobicykel a po tých šutroch sa to snažia vyjsť nahor – Chata pri Zelenom plese je skôr zimnou trasou a ak nechcete tlačiť asi 4 km, výjazd by som nechal skôr na toto ročné obdobie. Aspoň malou náplasťou na zlý povrch sú však výhľady, postupne uvidíte časť hrebeňa Belianskych Tatier a po pár kilometroch sa začne odkrývať celá nádherná scenéria okolia Brnčalky – vyzerá to, akoby vás štíty objímali.


Ak mám byť osobný, pre mňa je to jedna z najkrajších tatranských scenérií. Posledné stovky metrov k chate sú opäť po chodníčku dobrej kvality a potom už môžete obdivovať skutočné kulisy filmu „Jak se krotí krokodýli".

Strmák do Červenej dolinky

Hoci sa na chate dá občerstviť, nechal by som to skôr na spiatočnú cestu, vyrážať na ďalší úsek prepchatý kapustnicou nemusí byť práve najlepší nápad. Po jednoduchšom úvode totiž sklon chodníka pritvrdzuje a na niektorých miestach už budete musieť zapojiť aj ruky a odložiť paličky (ak používate). Keď sa vymotáte z kosodreviny, ocitnete sa pri Červenom plese a pomaly môžete začať vyhliadať kamzíky.


Terén je tu už príjemnejší, dostanete sa na horskú lúku, no chodník je stále kamenistý, koniec koncov ako všade v Tatrách. Svoj cieľ odteraz stále vidíte pred sebou, hoci vás od neho delí pár kilometrov a výškových metrov.


Apropo kamzíky, väčšinou sa pasú na priľahlých lúkach, no veľmi často sa odvážia aj bližšie k chodníku – jedného z nich som pred pár rokmi fotil zo vzdialenosti doslova pár metrov. Napriek tomu k nim nechoďte zbytočne blízko, neplašte ich a jedlo tiež nepotrebujú – bohužiaľ, bol som svedkom toho, ako hádzal po kamzíkovi asi 25-ročný chalan chlieb.


V najvyšších polohách sa chodník stáča a smeruje ku Kolovému sedlu. Po svojej pravej ruke môžete obdivovať celú Červenú dolinku pod vami.


Výstup do Kolového sedla je ako jediný na trase mierne exponovaný. Je však zaistený reťazami, ktoré výstup dosť uľahčujú a je kvôli nim aj bezpečnejší.


Po dosiahnutí Kolového sedla sa vám otvoria výhľady smerom na západ, do Poľska, no nedajte sa „opiť rožkom", štít je ešte dosť ďaleko.


Odtiaľto je to trochu ako na hojdačke, kde-tu sa zlieza, no samozrejme najmä stúpa. Na vrchole vás (v prípade dobrého počasia) čaká krásny výhľad, smerom na západ uvidíte Javorovú dolinu a Meďodoly, na juhu ostatok Tatier, no dominovať bude najmä Kolový štít, Jastrabia veža, Malý Kežmarský štít a samozrejme Lomnický štít.


Na východ to bude Kozí štít a na severe-severovýchode hrebeň Belianskych Tatier.

Cesta späť

Hoci z Jahňacieho štítu vybiehajú štyri hrebene, návrat musíte absolvovať tou istou cestou, akou ste prišli, to jest cez Kolové sedlo do Červenej dolinky a na Brnčalku. Najmä pri návrate zo štítu do sedla odporúčam zvýšiť pozornosť, aby ste ho neminuli – v jeho blízkosti je v zemi zapichnutých niekoľko pomerne veľkých palíc, ktoré orientáciu uľahčujú.


Z Brnčalky sa vám možností otvára viacero. Tí zdatnejší si môžu trasu predĺžiť cez Veľkú Svišťovku na Skalnaté pleso (na parkovisko Biela Voda sa dá vrátiť cez Malú Svišťovku). Tí, čo si chcú trasu predĺžiť o niečo menej, môžu navštíviť ďalšiu tatranskú chatu Plesnivec a Dolinou Siedmich prameňov zísť do Kežmarských Žľabov (odtiaľto je to na parkovisko Biela Voda zhruba 600 metrov). Tí, čo si chcú cestu predĺžiť ešte menej, môžu zamieriť k Veľkému Bielemu plesu a odbočiť na modrú značku, ktorá sa následne pri Šalviovom prameni napája na žltú. Nakoniec je tu možnosť aj pre tých, ktorí nechcú nič predlžovať – jednoducho sa vrátite tou istou cestou, akou ste prišli.

A čo so sebou?

Nakoľko sa jedná o pomerne náročnú celodennú túru, nezabúdajte na vhodný pitný režim. Čo sa obuvi týka, osobne do Tatier vždy nosím vyššie topánky, avšak každý ma ten svoj obľúbený pár. Čo však rozhodne neodporúčam, sú tenisky – „borec" hádžuci chlieb po kamzíkovi si to šliapal v teniskách a jeho monológ od Kolového sedla až po vrchol radšej prepisovať nebudem, lebo by sa muselo veľa vypípavať. Počasie v Tatrách je vrtkavé, čiže jednoznačne zbaľte pršiplášť a ľahká turistická bunda tiež bodne.

Na vlastnej koži som sa presvedčil, že sa dané dva kúsky oblečenia zídu, keď sme ráno o 6 mierili k Tatrám, boli bez jediného obláčika, kým sme vyliezli na Jahňací štít, dostali sme sa do nízkej oblačnosti a cestou nazad nám v závere aj mierne spŕchlo. Tým sa dostávam k ďalšej dôležitej veci, a síce skorému rannému štartu, obzvlášť v letných mesiacoch. Okrem vyššie spomenutého nezabudnite na opaľovací krém (alebo sa aspoň natrite doma), horské slniečko vie potrápiť a nikto z nás predsa nechce mať farbu zrelého melóna. A samozrejmosťou je aj horské poistenie. To by bolo to najzákladnejšie vybavenie, teraz vám už zostáva vyraziť – naše malé, no zato krásne veľhory za to jednoznačne stoja.

Sumár

• Názov: Jahňací štít
• Lokalita: severovýchod Tatier, Dolina Kežmarskej Bielej vody
• Obtiažnosť: 4/5
• Trvanie: 6-7 hodín
• Vhodné pre deti: Je to na zváženie, podľa schopností toho-ktorého dieťaťa. Stretli sme rodinku s cca 8-ročnými chlapcami a zvládli to, v globále by som však povedal, že skôr nie (najmä kvôli exponovanému terénu v okolí Kolového sedla a vrcholu)
• Parametre: 20 km/1 286 m prevýšenia (návrat cez Svišťovku +6 km/572 m, návrat cez Plesnivec +5 km/176 m, návrat cez Veľké Biele pleso po modrej +1 km/55 m)
• Typ: Mierne dlhšia túra s krásnymi výhľadmi, s možnosťou občerstvenia, prípadne úkrytu na Chate pri Zelenom plese
• Mapa/GPX: Sekcia Výjazdy

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.