Sama na hrebeni Javorníkov - 30 km túra od Semeteša po Čadcu

Objav so mnou krásy Javorníkov - raj nielen pre cyklistov, no aj pre turistov, ktorí hľadajú ľahkú hrebeňovku.

Keď som hľadala, kam by som sa sama vybrala s geriatrom havúšikom na turistiku, narazila som na Kysuce a Javorníky. Pekné miesto, nie až tak ďaleko od miesta, kde bývam. Špeciálne časť, ktorá sa nachádza bližšie pri Čadci a Krásnom nad Kysucou.

Mala som dve možnosti, kde začať. Buď sa odveziem autom na Semeteš cez Veľké Rovné a zaparkujem niekde v sedle, alebo sa odveziem vlakom do Čadce a pôjdem s havúšikom zo Semeteša tromi prestupmi SAD. V tomto prípade som zhodnotila, že bude pre nás oboch menej stresujúce, ak si vyberieme prvú možnosť. Keďže mám LPG yarisku, nestálo ma to všetky svety.

Začíname teda s havúšikom skoro ráno, predsa len podľa mapy.cz by nám celý hrebeň mal trvať čosi okolo 9 hodín. Parkovanie vyberám pred Centrom pre deti, voľné parkovanie je aj pred hostincom u Cipára alebo pred informačným panelom Beskydsko - Javorníckej lyžiarsko bežeckej magistrály, pár metrov od hlavnej cesty.

U Bielov

Prekračujeme s havúšikom hlavnú cestu a vyrážame po červenej turistickej značke, ranný srieň nás všade sprevádza a počasie vyzerá byť hneď zrána krásne bezoblačné a pekne chladivé. Okolo hostinca u Cipára sa vydávame strmším kopčekom pomedzi chalupy s prvým výhľadom na chalupy osady Semeteš a u Cipárov.

Aj napriek tomu, že ideme po cyklotrase, tento kopček by som nechcela šliapať na biku, určite by som tlačila. Vchádzame po rovinke do lesíka, prechádzame popod Pánovskú Kýčeru až ku prvým dreveniciam na trase. Neskôr si ich užijeme ešte dosť na celej trase.

Cestička je naozaj nenáročná a jediné, čo nás s havúšikom spomaľuje, je postekaná voda zamrznutá na ľad na ceste a všadeprítomné blato, ktoré sa mi lepí na podrážky. Krajina sa mení od malých lesíkov po lesné čistinky s krásnymi lúčkami až po výhľady na Turzovku. Živo si predstavujem vôňu rozkvitnutých byliniek počas teplého letného dňa.


Cez dlhšiu lúčnu časť hrebeňa prichádzam k Mikovčákovej rozhľadni s prístreškom, kde si môžeš sadnúť a oddýchnuť si. My s havúšikom pomaličky cupitáme ďalej po červenej so žltou a po pár sto metroch odbočíme na žltú turistickú značku. Zdá sa mi to zvláštne, lebo ide dole kopcom a po kontrole mapy zisťujem, že sme zle odbočili.

Dávam haviačikovi napiť, naberám mu do jeho fľašky sneh, čím je starší, tým viac pije a vyrážame naspäť na červenú. Zachádzka to nebola nijako veľká, no som rada, že som skontrolovala mapu a nemusela som sa vracať z väčšej diaľky. Zaujímavosťou celej hrebeňovky je nespočetné množstvo kaplniek, krížov alebo krížikov, či už z kameňa, alebo len tak zavesených na stromoch.

U Zajaca a Mračkov

Kráčame popri ďalších chalupách, cesta je miestami veľmi blatistá, no viem si predstaviť, že za sucha by to bola ideálna cyklotrasa po krásach kysuckých lazov. Nad Vrchierkou – osada s pár chalupami, objavujeme mega obrovský skleník alebo slamník, len mu chýba strecha.

Vždy ma prekvapuje, ako ľudia dokážu do takej pustiny doniesť obrovské rárohy. Kráčame okolo chalúp U zajaca, kde objavujem niekoľko dní starého „hovňoša“ od medveďa (je to naozaj „hovňoš“ od medveďa?) a o pár metrov ďalej aj prvé nakladené ikry od žiab alebo ropuchy.

Na batohu mám píšťalku a tak raz za pár minút písknem, ak nevidím v okolí žiadne chalupy. Niežeby som sa bála medveďov alebo vlkov, no rešpektujem, že som tu na návšteve a radšej na seba a havušáka upozorním.

Po pár sto metroch narážame na prvú poriadnu osadu Mračkov s murovanými chalupami, drevenicami a hlavne asfaltkou až ku chalupám. Osadníci pilne pracujú, je tu živo, píli sa drevo, strihajú stromky, a tak rýchlo esíčkom a miernym kopčekom kráčame ďalej až na sedlo pod Grapou. Opäť do „divočiny“ a smerom k zvukom lesa, pískajúcim vtákom a krákajúcim vranám.


Po kilometri cez lesík prichádzam na Jakubovský vrch (875 m n. m.), kde sa nachádza drevené posedenie s ohniskom. Toto miesto vyzerá byť obľúbené, sedenia sú tu dve. Krásny výhľad do okolia ma utvrdzuje v tom, že počas leta je to veľmi obľúbené miesto. Obzerám sa dopredu a vidím pred sebou, čo nás dnes ešte čaká. Prvýkrát vidíme krásny výhľad na Fatričku, ktorá je ešte zasnežená.

Chodníkom schádzam dole ku kolmej odbočke Pod Jakubovským vrchom, kde sa nachádza pekný drevený stĺpik so smerovníkom a strieškou ako v Tatrách. Na stĺpiku je doska s kresbou daniela (srnka). Nie je to prvé umelecké dielo, ktoré na ceste míňame. O niekoľko sto metrov po ceste objavujeme niekoľko metrov vysokú sochu z betónu, železa a skál alebo vyrezaného trilobita do skaly.

Rozhľadňa Zákopčie

Kráčame ďalej po vyslnenej a prašnej cestičke, míňa nás offroad auto domácich okolo osady Jurdovcov. Priebežne míňame pár kaplniek a krížikov až sa dostávame k Vrchierke nad Petránkami, kde sa modrá spája s červenou. V diaľke som videla rozhľadňu a neviem sa dočkať krásnych výhľadov.

Odbáčame na Marťácky vrch (854 m n. m.), kde sa rozhľadňa Zákopčie nachádza. Krásna kamenná rozhľadňa s točitým schodiskom. Havúšikovi dávam posledné granulky, nalievam už niekoľkýkrát doplnenú vodu a ja sa vydávam na rozhľadňu.


V každom okienku rozhľadne sa nachádza kresťanský symbol, či už soška, alebo kríž. Na vrchole ma čakajú výhľady na okolie, na celé Kysuce, Javorníky, Beskydy a v diaľke je aj Malá Fatra. S pohľadom na severozápad sa pomaly, ale isto blíži náš cieľ. Zdá sa, akoby som ešte len pred hodinkou vyrazila zo Semeteša a ani som sa nenazdala a už mám skoro 20 kilometrov za sebou.

A ani to nejako dramaticky nebolelo, vôbec som nezaregistrovala, že by sme už mali pár stovák prevýšenia v nohách. Za rozhľadňou vyberám poživeň – dnes je to domáci ražný chlebík s maslom a francúzskou pomazánkou od Luntera, cherry paradajky a hrozno. Lepší obed si ani nemôžem priať. Prvé idú paradajky s hroznom a chlebík až nakoniec.

Chotárny kopec

Za Marťáckym vrchom míňame osady s naozaj fantastickými menami – U Bzdilov, Petránky, U kvietka, Blašková. Cesta je často používaná autami, poriadne vyjazdená až prašná. Pred sebou máme najvyšší kopec celej časti Javorníkov - Chotárny kopec (906 m n. m.), ktorý mňa aj havúšika prekvapí strmším stúpaním a motokrosovými motorkami a štvorkolkami, ktoré sa okolo nás prehnali.

Prvýkrát na trase stretávame cyklistov s e-bikami ako tlačia bike dole kopcom. S blatom na kolesách a na šmykľavom rozbahnenom podklade by som to ani ja inak neurobila. Aj keď do blata sa predsa len mäkšie padá ako na asfaltku.


Zdolávame Chotárny kopec a vchádzame do lesíka, kde si trošku oddýchneme od pražiaceho slniečka. Aj keď mi hodinky ukazujú, že je 18 °C, čo vôbec nie je pre mňa na tričko s krátkym rukávom, predsa len slnko pekne pripeká a ja som rada, že som sa ráno natrela, mám šiltovku a okuliare.

Havúšik nachádza riadnu bažinu s aspoň 30 cm vody a neváha sa v blate schladiť. Ja mu vysvetľujem, že takýmto spôsobom pôjde domov peši, už aj bez toho je ako divé prasa – blato až po lopatky.

U Husárika

Z Chotárneho kopca schádzame k osade Janštovci, Burdovci, Grečovci až na rázcestník Za Husárikom. Prechádzame okolo krásnej kaplnky Ružencovej Panny Márie s vonkajšími lavicami pre veriacich počas bohoslužby. Vidieť, že ide o oblasť blízko pri Čadci a Krásne nad Kysucou. Chalupy, chatky, rodinné domy kam sa pozriem. Za odbočkou Za Husárikom sme už s havúšikom v podstate na konci našej hrebeňovky Javorníkmi.

Od hotela Husárik je to po asfaltke dole kopcom, rýchlym krokom nám to netrvá ani hodinku. Čakajú nás ešte výhľady na celú Čadcu. Vidno, že táto časť Čadce je veľmi obľúbená u lokálnych, všade naokolo stretávame rodiny s deťmi alebo cyklistov na e-bikoch. Strmák k hotelu Husárik by som naozaj nechcela šliapať na klasickom bicykli.


Našu trasu končíme pri Jednote na parkovisku. Tu nás unavených a špinavých nakladá Kubi do auta, aby nás odviezol po moje auto na začiatok trasy. Krásnych 30 kilometrov Javorníkmi, určite odporúčam či už na peši, alebo na biku, ak ti nevadí troška potlačiť hore kopčekmi.

Zhrnutie:

Názov: hrebeň Javorníkov
Lokalita: Javorníky
Značenie: prehľadné, červená turistická značka
Obmedzenie: celoročne dostupné
Obtiažnosť: 3/5
Trvanie: 6:50 h (so psom)
Parametre: 30 km/880 výškových metrov
Typ: hrebeň s vrcholom Chotárny kopec (906 m n. m.)
Možnosť parkovania: pri ceste, v závislosti od začiatku cesty
Mapka a GPX