Ako sa počas sviatkov zrodila pasia k športu zvanému bežky

Bežecké lyžovanie má na Slovensku svoju dlhoročnú históriu a posledné roky sa začína opät presúvať do popredia.

Preto, ak by ste chceli práve medzi sviatkami začať, máme pre vás pár tipov, kde je to z môjho pohľadu najjednoduchšie a zároveň najkrajšie, čo sa výhľadov a kvality úpravy trate týka. Ale najprv vám porozprávam príbeh, ako som sa k bežkám dostala ja…

Klasika alebo skate?

Pred niekoľkými rokmi by ma na bežky nik nedostal, bol to pre mňa šport pre starších a sčasti sa mi zdal ako poriadna nuda. No na vysokej škole som inú možnosť nemala, keď som chcela zo zimných športov ako predmetu prejsť do ďalšieho semestra.

Vyskúšala som si klasickú techniku behu spolu s korčuliarskou a výsledok bol jasný. Klasika bola pre mňa z nejakého dodnes nejasného dôvodu náročná - možno preto, že som ju „drtila" na Donovaloch a Štrbskom plese, kde rovinu takmer nenájdete, zdalo sa mi to príliš náročné na ruky. Takisto mi tam chýbal určitý typ dynamiky a v korčuľovaní som ho jednoznačne našla, či som šla do alebo z kopca. Zároveň som cítila, ako pri máloktorom športe, že sa dokážem za tak krátku dobu dostať do poriadnych „otáčok" a celé telo doslova vyšťaviť. Čo mňa osobne, v konečnom dôsledku, veľmi nabíja energiou.

Prerástlo to až v sústredenie každý rok na sviatky

Po čase sa z toho stalo každoročné „drtenie" na Štrbskom plese medzi sviatkami. Človek je doma, žiadna skola, žiadna práca a tak sme s kamarátmi chodili na tzv. „sústredenia” na Štrbské pleso. Deň vyzeral veľmi zaujímavo nato, že si má človek medzi sviatkami oddýchnuť, pre nás to neplatilo. Ráno budík o 5, presunutie sa pod zjazdovku pri FISe a ide sa na to. Áno, bežky na nohy a hore po čerstvo vyratrakovanej zjazdovke sme každý podľa svojho gusta šliapali na východ slnka ku Chate pod Soliskom. Niekto behom, niekto na skialpoch, no a niekto na bežkách. Keď som to absolvovala prvýkrát, pri výšľape mi ani nenapadlo, ako sa dostanem dole, na bežkách po zjazdovke? Veď to je šialené! V každom prípade ďakujem mojim lyžiarskym skúsenostiam, lebo oblúky na bežkách dole Soliskom boli poriadna sranda. (NEODPORÚČAM, je to životu nebezpečné)

Trojfázové „tréningy”? Žiadny problém

Tak sme sa dogúľali naspäť na ubytko, šup hodiť do seba raňajky a ide sa na trate. Tu som občas vytiahla aj bežky na klasiku ale bolo to pre mňa v celku trápenie. Točiť niekedy na 2 km okruhu 20 km nebola žiadna sranda, ale keď som videla, že od nás z partie tam vedeli vytočiť aj 70, či 100 km, tak ja som nemala na výber, len držať ústa a krok . Vždy som sa tešila na poobednú siestu, navarili sme si obedík a len tak oddychovali, či niektorí pospali tzv. režim ako v škôlke. Práve tu sa vo mne zrodilo poriadne nadšenie pre tento nie úplne „trendy" pohyb, ale za mňa jeden z najlepších.

Popradské na bežkách? Žiadny problém č. 2

Niekedy sme večer šli na trate alebo nám občas skrsla v hlave krásna, no poriadne nebezpečná myšlienka: „keď sme to zvládli na Solisko, nejaké Popradské pleso s čelovkou nebude problém”. No a už sa aj šlo, dodnes neviem, odkiaľ som zobrala na toto všetko energiu, cesta hore bola poriadne zľadovatelá ale v skupinovej eufórii nadšencov vydáte zo seba čo najviac a proste vám ani len nenapadne, čo to bude cestou dole . Hore sme sa premrznutí chtiac či nechtiac museli nejako zahriať. Najlepšie tým čajom, myslím, že sa volal tatranský. Zajedli sme to jedným pudingom pre štyroch, zapli sme čelovky a išlo sa. Na ubytku sme sa potom opäť tešili na ďalší východ slnka pod Soliskom od 5 rána.

Všetka sranda niekde končí…

Na Silvestra, kedy sme už absolvovali maratón korčuliarskou technikou cez deň (na 5 km trati naštastie), sme si poriadne oddýchli pred oslavným večerom Nového roka. Avšak ani k večeru nám to nedalo neurobiť 2. fázu a išli sme na bežky. Po niekoľkorázovom krúžení sme sa všetci zgrupili na štadióne a zahrali naháňačku na bežkách, samozrejme, aby to malo poriadny šmrnc, hralo sa iba na jednej bežke a druhou si utekal/a, aby to bolo rýchle. Pretekový duch každého nás dostal do poriadnych extrémov a zrazu to jednému z nás podkĺzlo a problém bol na svete. 8 hodín večer 31. 12. na zemi so zlomenou píšťalou. Neskutočný krik od bolesti, nedokázal sa ani pohnúť, zo stanu pri štadióne sme zobrali drevený stôl, po milimetroch sme ho presunuli zo snehu, lebo nedokázal ani vstať a už sme len čakali na sanitku. Takže z nevinnej hry pre deti sa stala poriadna pohroma, večer v nemocnici a my sme neboli kompletní. Dôležité však je, že nič horšie sa nestalo a dnes sme tu v zdraví a pohode znova na našom sústredení…. Tieto hry však už radšej nie.

Nakoniec všetko dobre dopadlo

Čo je však za mňa pozitívne na tomto celom progrese v bežkách, že po rokoch ako chodíme na naše „sústredenie”, sa z niektorých z nás stali inštruktori bežeckého lyžovania a dodnes aj učia na Štrbskom plese. Keď som začínala bežkovať, som vcelku rada, že som bola podobne vedená našimi učiteľmi na VŠ, ktorí nám dali základy správnej techniky. Vždy je to lepšie, ako potom, keď sa to človek preúča, zo zle naučeného na správne. Preto by som pomaly aj chcela premostiť do dnešného tipu na výlet. Chcela by som vám posunúť a predstaviť šport, ktorý ako jeden z mála môže robiť takmer každý a na akejkoľvek úrovni.

Práve v tom je tento šport krásny, môžu ho robiť deti aj starší, profi športovci aj nešportovci, na okruhu, či v prírode…

Za mňa jeden z najuniverzálnejších športov vôbec. Preto v dnešnom tipe na výlet uvidíte miesta, kde môžete objavovať bežecké lyžovanie za pohodových a krásnych podmienok aj vy. Tip na výlet, ktorý nie je jeden ale rovno dva. Oba majú však mnoho spoločného. Za prvé, nachádzajú sa pod Tatrami, kde sa kocháte nádhernými výhľadmi, samozrejme k tomu treba pekné počasie. Upravované trate tiež nie sú rovinaté a tým pádom aj nenáročné. Všetko uvidíte vo videjku.

Liptovská Kokava

Prvou zastávkou na bežky bola Liptovská Kokava, na ktorú chodím bežkovať už 2 roky. Krásne upravené trate s výhľadmi na Kriváň a Západné Tatry. Trať má aktuálne okolo 8,5 km, keď to zoberieme tam a naspäť od parkoviska. Veľmi príjemný rovinatý terén s miernym stúpaním a klesaním ale naozaj veľmi miernym. Vhodné pre všetky vekové kategórie od najmenších po najstarších. Následne sme sa presunuli viac pod Vysoké Tatry.

Mengusovce

Nenápadná dedinka pred Svitom, ktorá je ale veľmi lákavá svojou traťou. Podobne ako v Lipt. Kokave sa nachádza na lúkach, tu sú však stúpania o trošku väčšie ale stále je to v porovnaní s inými traťami úplná pohodička. Pre zmenu s výhľadmi na Vysoké Tatry. Nám sa však na videu zatiahlo, o to väčšia motivácia, aby ste to tam šli navštíviť a pozrieť si tie nádherné výhľady naživo.

Každý má to svoje..

Tak ako hovorím aj vo videu, najlepšie je vyskúšať klasickú aj korčuliarsku techniku a rozhodnúť sa pre to svoje, srdcu bližšie. Dokonca aj to, či pôjdete turisticky po prírode alebo budete točiť na takejto upravenej trati ako ja. Práve v tom je tento šport krásny, môžu ho robiť deti aj starší, profi športovci aj nešportovci, na okruhu, či v prírode… je tak univerzálny, že škoda by ho bola za svoj život aspoň raz nevyskúšať. Dôležité je aj tak vždy iba to, aby vás to hlavne bavilo . Prajem krásne sviatky.

Zhrnutie

• Názov: Liptovská Kokava, za družstvom
• Lokalita: Liptov
• Obtiažnosť: 1/5
• Trvanie: 2 hod
• Parametre: 8,5 km
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovanie pri trati, dobrovoľný poplatok 2 €/osoba za vstup na trať
• Výbava: Peltonen bežky, Sportful oblečenie

• Názov: Mengusovce
• Lokalita: Poprad
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 2 hod
• Parametre: 6 km
• Typ: okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovanie pri trati - platené SMS 3 €
• Výbava: Peltonen bežky, Sportful oblečenie

Podeľ sa so svojimi zážitkami alebo „pretav" svoje skúsenosti z outdooru

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Máš skúsenosti s outdoorom? Chcel by si byť súčasťou tvorby článkov z oblasti outdoorovej výbavy? Daj nám o sebe vedieť na redakcia@mtbiker.sk.