Poludnica - najikonickejšie výhľady nielen na Kriváň

Nízke Tatry sú v zimnom období výbornou voľbou na zimnú turistiku. Veľmi rada si volím turistický chodník, kde sa neskialpuje a práve na Poludnicu je to tak.

Nízke Tatry sú v zimnom období sprístupnené pre turistiku ako najvyššie hory, pretože vo Vysokých Tatrách sú vrcholy uzavreté, podobne aj v Západných s výnimkou Babiek, či Baranca, nejakých sediel a samozrejme chát. Tam sa však prebárať do pol pása naozaj nechcem.

Starou zjazdovkou hore

Začíname výšľapom starej opustenej zjazdovky, kde som odmalička lyžovala a je to sčasti smutný pohľad, že práve také výborné stredisko nemôže fungovať ďalej, doslova len pre „papierovačky” a „tvrdohlavých jedincov” trpí celá dolina. Po pár výškových to však vystrieda krásny pocit s pohľadom na milované Západky či Vysoké Tatry. Tento zjazdovkový výšľap preverí kondičku, pretože je to poriadne prudké stúpanie. Chodievam tu behávať do kopca, keď je zlé počasie a veru je to poriadne výživné.

Za odmenu na Rakytovicu

Vchádzame do lesa, kde to konečne nie je až také prudké, doslova si užívame lesnú cestičku, ktorá má len mierne stúpanie, či dokonca klesanie. Stále je okolo nás veľmi málo snehu a my sme na výber mačiek z batoha ešte ani nepomysleli, práve preto sem rada chodím. Vždy, keď idem na Poludnicu, sa nemusím prebárať po kolená či brucho v snehu .

Hlava dole a makaj až hore

Prichádzame k jedinému smerovníku počas cesty na Poludnicu a to je Rakytovica. Tu prichádza aj dôvod na poriadne vydýchanie sa po rovinke s výhľadmi do okolia a na náš dnešný cieľ Poludnicu. Zároveň vidíme to prudké stúpanie, kde náš čaká takmer 500 metrové stúpanie poriadnou strminou. Po niekoľkých minútach vyberám dokonca už aj mačky. Stretávame bežcov, ktorí sa zastavili na kus reči a točia tento strmáčik na tréning dnes už 4. krát. Z rozhovoru sme zistili, že to boli samozrejme cyklisti. Tak si cupkáme hore a ani nevieme ako, dostavia sa tie najkrajšie výhľady na Liptov a dokonca až do diaľav Malej Fatry.

Predná Poludnica ale nezabudni na najvyššiu

Predná Poludnica sa od tej hlavnej líši len niekoľkými desiatkami výškových metrov a my sme rovno nasmerovali svoje kroky tam, cesta vedie priamo po hrebeni smer Nízke Tatry. Po pár minútach prichádzame na najikonickejšie výhľady na Kriváň, Ďumbier, Liptovský Maru, Choč, či dokonca Veľkú a Malú Fatru. Toto miesto mám naozaj veľmi rada. Len tak si sadnúť, človek ani nevie, ktorým smerom sa pozerať, lebo všade je to nádherné a v mrazivej zime oddýchnuť, zahriať sa čajom a pokračovať ďalej. Počkať, počkať...samozrejme fotka s Kriváňom nesmie chýbať, dneska je dokonalá viditeľnosť, to si musíme „spamätniť".

Čerešnička na torte po modrej

Pokračovali sme však ďalej po modrej značke do Sedla Kúpeľ, kde nás po niekoľkých minútach schádzania z Poludnice čakalo doslova jaskynné umenie. Prechádzali sme z jednej strany skalných masívov cez jaskyne plné ľadových kvapľov na druhú a človek nevedel, kam sa skôr pozrie. Dokonca aj popod skalné okno vedie turistický chodníček. Nato, že som domáca a ešte nikdy som tu nebola, celkom hanba, no dnes to práve vďaka týmto výhľadom bola doslova čerešnička na torte.


Pokračujeme lesíkom ďalej do sedla, kde nás ešte prekvapilo aj pár výstupov nielen zostup a v sedle bočíme prudko doľava na zelenú značku, kde lesíkom schádzame opäť na Rakytovicu. Toto je náš okruh, ktorý sme si na dnešnú túru zvolili a už len dole po zelenej značke k autu.

Už iba zjazdovka a sme dole

Lesíkom prechádzame ku zjazdovke, kde sa nám opäť ukazujú Tatry, teraz však už v oranžovom nádychu zapadajúceho slnka, no kolená nám už oznamujú, že toho prudkého klesania je celkom dosť a my s poriadnym výdychom pri aute konštatujeme, že to bol krásny a krátky, no však intenzívny výstup na Poludnice okruhom, ktorý veľmi príjemne prekvapil a určite ho pôjdem opäť.


Prudké klesanie z vrcholu Poludnice naspäť po žltej značke nie je pre každého, ja to osobne tiež nemám rada, keď ma čaká ešte zjazdovka. Týmto okruhom sme si zmiernili klesanie a za to mi moje kolená určite poďakovali.

Zhrnutie

• Názov: Poludnica
• Lokalita: Národný park Nízke Tatry
• Turistické značenie: veľmi prehľadné (zelená-žltá-modrá-zelená značka)
• Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 5-6 hodín
• Parametre: 12 km/1 100 výškových metrov
• Typ: hrebeň, vrchol, okruh
• Možnosť parkovania/spoje: Parkovanie bezplatné pri hoteli Ďumbier. Alternatívny východiskový bod je aj parkovisko pri starej zjazdovke.
• Mapka/GPX: Sekcia Výjazdy

Podeľ sa so svojimi zážitkami alebo „pretav" svoje skúsenosti z outdooru

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Máš skúsenosti s outdoorom? Chcel by si byť súčasťou tvorby článkov z oblasti outdoorovej výbavy? Daj nám o sebe vedieť na redakcia@mtbiker.sk.