Prečo rád chodím do hôr v zime

U mnohých turistov príde niekedy zlom, kedy im nestačia letné túry a chcú skúsiť niečo nové. U niekoho sú to bežky, u niekoho skialpinizmus, či vysokohorská turistika, ferraty alebo horolezectvo, pre mňa to bola obyčajná zimná turistika.

Zima. Pojem, pri vyslovení ktorého sa na tvári detí a skialpinistov objaví blažený úsmev a cestárom vystúpia na čelo kropaje potu. Pre mňa osobne má však turistika zasneženou krajinou nezameniteľné čaro a držím sa onoho známeho hesla: „Sezóna nekončí, mení sa len výbava.“

Kde to všetko začalo

U mňa ako inak – v Tatrách. Zima s rodičmi sa obvykle niesla v znamení lyžovačiek, turistika bola záležitosťou leta. Nuž, skauting to opäť vzal do vlastných rúk a v decembri 2015 som sa vydal na svoju prvú zimnú túru, z Tatranskej Lomnice na Zelené pleso a späť cez chatu Plesnivec so záverom v Tatranskej Kotline. Trasu na Zelené pleso som dovtedy absolvoval už niekoľkokrát, no vtedy to predsa len bolo niečo nové a nepoznané – najmä, keď sme sa neskôr cestou z Bieleho plesa na Plesnivec po pás brodili v snehu a pevne verili, že ideme správnou cestou. A hoci som po tejto túre zaľahol chorý do postele, hory v zime mi neskutočným spôsobom učarovali a bol som pevne rozhodnutý vrátiť sa.

Lahoda pre oči, potešenie pre dušu

Samozrejme, ak by som sa hocikoho spýtal na jediný dôvod, prečo ísť v zime do hôr, odpoveď by bola asi väčšinou podobná: „No veď je tam krásne.“ Jedným dychom však musím dodať, že nie som prehnane sentimentálny typ a zimné hory si užívam skôr z pozície fotografa - amatéra.

Postačí chodiť do hôr s prirodzeným rešpektom a hlavne nepodceňovať podmienky a nepreceňovať vlastné sily.

Na horách je však skvelé to, že sú tu pre všetkých a každý turista si na zimnej krajine nájde to svoje „naj“. Je jedno, či sa iba prejdete dolinou, alebo vystúpite na vrchol, krajina pod snehom vždy dostáva nový náboj, o stromoch zasypaných snehom nehovoriac. Čas od času sa oplatí pribrať kamošov a potom z toho môže byť aj také bláznovstvo ako šmýkanie sa z Chaty pod Suchým dolu kopcom na klzákoch. Zadok ma pobolieva dodnes, ale veď kto by to schádzal na pešiaka.

Len ja a hora

Ďalším z výrazných pozitív zimnej turistiky je fakt, že obvykle nenatrafíte na toľko ľudí ako v lete. K tomuto sa mi viaže jeden obzvlášť pekný zážitok spred pár rokov, kedy som si vytipoval zimný výstup na Predné Solisko. Po celý čas som šliapal popri rušnej zjazdovke, povyše chaty ku mne doliehal zvuk lanovky, no stúpanie sa kúsok pred vrcholom zlomilo, zjazdovky a lanovky sa skryli za skaly a nastalo doslova „ohlušujúce" ticho. Na vrchole som stál zo desať minút úplne osamote a tie pocity voľnosti je ťažké opísať. Ak však chodím do hôr, aby som našiel pokoj a vyčistil si hlavu, vtedy to vyšlo priam dokonale.

1 km v zime = 2,5 km v lete

Daná rovnica platí najmä v prípade, že sa snažíte prešliapať chodník alebo máte na nohách ťažké topánky s ešte ťažšími mačkami. Keď sa vrátim k tatranskej túre, ktorú som spomínal na začiatku, zalomil som už v autobuse do Popradu po zhruba piatich minútach jazdy. Niekto v tom môže vidieť výhodu, ak chce potrénovať a stačí mu kratšia vzdialenosť, iný zas prekliatie, keďže sa zničí viac než zvyčajne, no jedno je isté – hory v zime potrápia kondičku omnoho viac, než v lete. Aby to však nebolo všetko také čierne, tešiť sa môžu hlavne tí, ktorých pobolievajú kolená, sneh je k nim milostivejší než tvrdé kamene. Ak v zime nebicyklujete, môže byť turistika skvelým doplnkom, aby ste sa udržali fit. To, že som sa vrátil domov unavený, mi vždy bolo aj tak tisíckrát vynahradené...

Nezabúdať na bezpečnosť

Platí jednoduchá priama úmernosť – o koľko sú hory v zime krajšie, o toľko sú aj nebezpečnejšie. Pády, pošmyknutia, lavíny, to je len zlomok toho, čo na turistov vo vysokohorskom zimnom teréne číha, no samozrejme, netreba to brať ako strašiak. Postačí chodiť do hôr s prirodzeným rešpektom a hlavne nepodceňovať podmienky a nepreceňovať vlastné sily. Túry treba plánovať poctivejšie a v neposlednom rade rátať so skorým západom slnka, pre istotu prihodiť do batoha čelovku. Medzi „must have“ samozrejme patrí vhodná výbava v závislosti od terénu, do ktorého sa chystáte. A hoci je to už toľkokrát omieľané, zopakujem – oblečenie treba vrstviť a nebyť oblečený ako na sibírsku výpravu v hrubých veciach (presne ako ja na prvej zimnej túre).


Hoci sú mnohé chodníky v zime z dôvodu ochrany prírody uzavreté, ostáva nespočetne veľa tých, ktorými sa môžete vybrať a okúsiť čaro zimnej turistiky. Čajík do termosky, batoh na ramená a hurá do terénu!

P.S. Titulná fotka bola nasnímaná v decembri 2016, kedy bol chodník cez Symbolický cintorín otvorený až do 31. 12. – uzávera porušená nebola a žiadne živé zvieratá neprišli k úrazu.