Rozhovor: Veronika Jánošová - z učiteľskej stoličky rovno do hôr a MTHIKER tímu

Veľká milovníčka outdooru a všestrannosť v mnohých športoch - aj toto charakterizuje našu novú posilu v MTHIKER tíme, Veroniku.

Veroniku ste mohli vidieť už v mnohých videách a športoch, ktorým sa so svojím priateľom Viktorom venujú naplno. No viac sa o Veronike dozvieme práve v tomto príjemnom rozhovore, kde jej položím pár otázok o športe, cestovaní a jej pracovnom pôsobení v MTHIKER tíme. Veroniku som spoznala na vysokej škole zameranej na šport a patrila medzi najšikovnejšie študentky, čo sa podľa mňa pretavilo aj do jej života po škole, veď presvedčte sa sami.


Veronika, skús nám povedať niečo o sebe a o mieste, odkiaľ pochádzaš. Podľa tvojho športového merítka musíš športovať už od malička, viedli ťa k športu rodičia?
Ahojte, pochádzam z malého mestečka na Spiši – Spišské Vlachy, kde som vyrastala a trávila celé svoje detstvo. K športu som od malička mala blízko, stále som bola otravné dieťa, ktoré muselo vždy niečo robiť a nevedelo vydržať ani chvíľku bez nejakej aktivity, čo vtedy išlo na nervy najmä mojim dvom starším súrodencom. To mi ostalo doteraz, len na nervy tým idem priateľovi Viktorovi (ale zvykol si ). K športu ma samozrejme sčasti viedli aj rodičia (lyžovanie, plávanie, ...), ale skôr by som povedala, že celkovo vzťah k prírode mám vo veľkej miere vďaka nim. Od mala sme chodievali na výlety do lesa, ktorý sme mali blízko domova. Do prírody som ako dieťa chodila zbierať lesné plody, bylinky, huby, pomáhali sme na záhrade, čo mi vtedy niekedy šlo aj na nervy, ale myslím, že práve vďaka tomu sa dnes stále rada vraciam do prírody a trávim tam v podstate všetok svoj voľný čas.


Ja ťa registujem od vysokej školy, kde si bola takou našou nepochopiteľnou rovnicou - 4. ročník v kombinácii učitelstvo telesnej výchovy a matiky, to bolo fakt niečo. Myslím, že si bola jediná, mám pravdu? Dokonca nižšie ročníky ani v tejto kombinácii neprežili, však?
Áno, v prvom ročníku nás bolo viac, ale všetci to po prvom semestri s matikou vzdali, niektorí dobrovoľne, iní nasilu a k telesnej si dali radšej iný predmet. Už vtedy nebol vo vyšších ročníkoch žiaden „blázon" s touto kombináciou, takže som bola jediná a prežila som až do konca svojho štúdia. Vždy nastúpilo pár nových prvákov, ale nikomu to nevydržalo ani do druhého ročníka.

Čo ťa presvedčilo ísť na vysokú školu zameranú na šport a prečo práve v kombinácii s matematikou?
Už v detstve som milovala všetky športové aktivity, ktoré sa postupom času len nabaľovali a nabaľovali (na ZŠ som musela skúsiť každý krúžok a bežne som mala v ročníku aj 5 krúžkov – všetky športy, ktoré sa dali skúsiť). Takže moje dni vyzerali asi takto: škola – krúžky – a následne čo najrýchlejšie von. Nikdy nezabudnem na tie dlhé dni, kedy sme do tmy boli vonku a liezli po stromoch, hrali futbal, vybíjanú a na bikoch brázdili ulice mestečka Vlaši . Na strednej aj základnej škole sme hrávali najmä basketbal, venovala som sa aerobiku, postupom času ma začal baviť beh a bicykel bol odjakživa veľká láska. Vždy to bolo z každého rožku trošku a nikdy som sa nevenovala len jednému športu. Rozhodovanie sa, kam po strednej, nebolo ľahké, ale vedela som, že to musí byť telesná, no a matematika sa k tomu pridala tak nejak prirodzene. Nikdy som s ňou nemala problém, bol to jeden z mála predmetov, ktoré ma na gympli bavili a proste mi to pálilo (smiech). Ale za to môžem opäť vďačiť rodičom, keďže mamka je matikárka, tak asi to bude aj v génoch.

Veronika vo videách na MTHIKER

Aby tie neutiekli nové videá, daj odber na náš kanál MTHIKER.


Keby sa niekto z našich čitateľov chcel ubrať takýmto smerom, aké sú tvoje odporúčania (+/- športovej školy)?
Ak sa vyberiete učiteľským smerom, tak určite je dobre pridať si ešte jeden predmet do kombinácie. Predsa len so samotnou telesnou je ťažšie uplatniť sa. Ak niekto chce ale čisto športové zameranie, vtedy by som odporučila zvoliť si trénerský smer a vyštudovať TV a trénerstvo.

Vždy mi pomôže, hľadať aj v tých ťažkých chvíľach niečo pozitívne a nesústrediť sa na to, čo nemôžem ovplyvniť.

Výhody takejto školy som videla najmä v tom, že väčšina predmetov bola praktických a reálne sme na sebe makali. Človek si musí prejsť všetkým - atletika, gymnastika, plávanie, zimné športy, korčuľovanie, úpolové športy či dokonca aerobik a tanec, takže to ma prinútilo zamakať aj na slabších stránkach a jednoducho, ak som chcela prejsť, musela som zabrať. Okrem toho, obrovským plus je partia ľudí, ktorú sme na škole tvorili. Predsa len, ako telocvikári sme mali kopu predmetov vo forme kurzov (lyžiarsky, vodácky, turistický, …), čo bola nielen veľká sranda, ale hlavne sa tam naše vzťahy vždy utužili. Takisto sme sa spolu učili po večeroch v gymnastickej telocvični zostavy a podobne, takže to bolo úplne iné, ako študenti iného zamerania a dodnes sa pravidelne stretávame. A mínusy? Napriek tomu, že praktických predmetov bolo dosť, čo sa týka pedagogických predmetov, tie boli strašne všeobecné, nezáživné a rozhodne nie do praxe. Študent si len ťažko dokáže predstaviť, aká je realita v školách a väčšinou to zistí až v tej ozajstnej praxi ako učiteľ.


Aké športy resp. predmety ťa oslovili, až keď si ich vyskúšala na VŠ?
Hneď v prvom ročníku sme mali ako povinný predmet lyžiarsky, bežkársky a snowboardový kurz. Na bežkách a snowboarde som dovtedy nestála, takže to bola celkom sranda. Požičala som si snowboard od kamošky a týždeň pred kurzom som sa s Viktorom učila prvé oblúky. Následne, na kurze, som si to obľúbila a neváhala som a kúpila si vlastnú dosku. S bežkami to bolo horšie, tie sa mi na VŠ skôr znechutili, ale to je iný príbeh . Okrem toho som sa počas VŠ začala viac venovať aerobiku, ktorý ma oslovil už od ZŠ, kde som v meste 2-krát týždenne chodila cvičiť. Na VŠ sa pravidelne konali rôzne aerobikové maratóny a akcie, ktorých som vždy bola súčasťou. Neskôr som si urobila aj kurz cvičiteľky a sama som precvičovala aerobik na škole aj pre ženy na dedine. Práve témy súvisiace s aerobikom boli súčasťou mojej bakalárskej aj diplomovej práce.


A čo ostatné športy? Čomu všetkému sa venuješ?
Na VŠ to bola najmä turistika a bicykel a v zime lyžovanie na zjazdovkách. Počas študentských čias sme s Viktorom stále plánovali rôzne túry, výlety a vždy, keď bolo voľno v škole, zbalili sme batohy a vyrazili za dobrodružstvom. Vtedy boli pre nás typické 3-4-dňové výlety, kedy sme ako študenti naložili veci na naše bicykle a spoznávali tak rôzne kúty Slovenska. Na bicykloch sme nosili často aj stan, spacáky, všetky veci a vždy sme si zvolili nejakú oblasť, ktorú sme tak preskúmali.


Ostatné športy sa pridávali postupom času. Na brigádach sme si zarobili na lepší bike, keď sme začali pracovať, kúpili sme si prvé skialpy, postupne sme prešli k bežkovaniu, čo sme si takisto zamilovali, potom prišla aj cestná cyklistika. Každé ušetrené peniaze išli vždy buď do športu, alebo na cestovanie a stal sa z toho taký pestrý mix aktivít, ktorý nás asi najviac baví. Okrem toho som si zamilovala trailový beh a potom taká klasika, plávanie a posilňovanie, ktoré zaraďujem pravidelne.


Všimla som si, že okrem športov rada objavuješ aj iné krajiny. Prezraď nám, kde si bola nedávno v marci? Čo bolo hlavným dôvodom pre túto návštevu?
V marci sme si dopriali týždeň na Azorských ostrovoch, konkrétne na ostrove Sao Miguel. Azory nás vždy lákali svojou rozmanitou prírodou a chceli sme tento „európsky Havaj“ zažiť na vlastnej koži, ale nebola to žiadna priorita. Pravdupovediac, hlavným dôvodom bola lacná letenka, ktorá vyskočila presne na termín jarných prázdnin, takže sme neváhali a kupovali. Musím povedať, že nás táto destinácia veľmi príjemne prekvapila a takúto rôznorodosť prírody sme ešte nikde inde nevideli. Kombinácia vodopádov, hôr, oceánu, termálnych prameňov, útesov, jazier nám učarovala, škoda len, že nebol čas aj na preskúmanie ďalších ostrovov. Ale tak aspoň je o dôvod viac, vrátiť sa tam zas.


Navštívila si aj exotickejšie krajiny ako Thajsko či Srí Lanka. Prečo práve tieto lokality? Rada spoznávaš nové kultúry? Boli ste aj na Srí Pada, známej ako Adamovej hore s 5 200 schodmi?
Vždy ma čosi lákalo navštíviť exotickejšie krajiny, ale nie štýlom dovolenka – pláž – resort. Túžila som zažiť úplne inú kultúru ako u nás, spoznávať prírodu, pamiatky, ľudí, niekde, kde sa žije úplne iným spôsobom života. Práve ázijské krajiny ma lákali najviac, ani neviem prečo ma to tam vždy ťahá a dúfam, že čoskoro navštívim aj ďalšiu. Thajsko aj Srí Lanku sme precestovali krížom-krážom s batohom na chrbte a práve tento spôsob cestovania mám najradšej. Zažiť krajinu takú, aká je, navštíviť aj menej známe miesta, stráviť tam nejakú dobu a zžiť sa s atmosférou.


Na Adamovu horu mám celkom zaujímavé spomienky. Vstávali sme skoro o 2 ráno, aby sme si na nej vychutnali východ slnka. Na ceste nekonečnými schodmi sa k nám pridala jedna Číňanka, tak sme sa tešili, že máme spoločnosť. Najprv s nami držala tempo, ale potom sa akosi vzďaľovala. My sme ale predsa východ Slnka chceli stihnúť a keďže sme netušili, ako dlho nám tento výstup bude trvať, nahodili sme riadne tempo a chudinku sme tam nechali (ale tak vraveli sme si, že za nami ide kopa ďalších ľudí, tak sa pridá k nim). Nakoniec sme na vrchole boli hodinu pred východom a čakali sme tam v zime a mraku. Vtedy sme si nejak neuvedomili, že to bol pekný tréning na nohy, no druhý deň nám to dal riadne pocítiť a ešte horšie boli potom ďalšie dni. Toto naše tempo po schodoch sa nám vypomstilo a brutálna svalovka nás sprevádzala pekných pár dni.


Samozrejme, doma je doma, ale ani na Slovensku nie si z jednej časti Slovenska. Pochádzaš zo Spiša, študovala si v Bystrici a zakotvila si na Liptove, prečo? Myslíš, že Liptov je najlepšie miesto na takýto športovo - outdoorový život, aký vedieš?
V Bystrici bola možnosť študovať tu moju kombináciu TV-MAT, takže preto Bystrica a po ukončení VŠ, keď sme si s Viktorom hľadali prácu, tak sme chceli samozrejme pracovať blízko seba. V okolí SNV sa nám obom nič nepodarilo, tak potom boli v hre iné mestá ako KE, PP, LM,.... No na Liptov nás to akosi ťahalo najviac, aj to tu pracovne vyšlo, tak sme už tretí rok tu. Blízkosť hôr na každú stranu je to, čo oceňujeme najviac. Čo viac si priať, ako možnosť prísť poobede z práce a stihnúť potom ešte vybehnúť na kopec. Niekedy sa neviem rozhodnúť, čo skôr, či vyšliapať na Chopok, či na Babky alebo ísť bežkovať na Kokavu? V lete to je podobne. Takže tieto možnosti sú na nezaplatenie a Liptov je jednoznačne jedna z top lokalít pre všetkých milovníkov hôr a celkovo outdoorových športov. Pravdou ale je, že Spiš je takisto srdcovka a myslím si, že každý región na Slovensku má čo ponúknuť.


Prezraď čitateľom, aká bola tvoja cesta do MTHIKER-u? Čo obnáša tvoja pozícia doteraz a čo ťa na tom najviac baví? Ako hodnotíš prácu v tíme MTHIKER?
Za to vďačíme práve tebe, Mirka, keďže sme sa trošku poznali z VŠ a vedela si, že sa venujeme rôznym outdoorovým aktivitám a máme záľubu aj v točení videí, len tak pre zábavu. Tak si nás oslovila a my sme samozrejme neváhali a tešili sa tejto možnosti.
Začalo to tvorbou videí a článkov, no a postupne sa to nabaľovalo a momentálne mám na starosti aj komunikáciu s prispievateľmi článkov, úpravu aj nahadzovanie článkov na web. Z článkov, ktoré mám na starosti, sa vždy niečo zaujímavé dozviem, častokrát aj naučím a vidím pohľad na danú tému očami niekoho iného, čo je obohacujúce. Je super, že samotná komunita môže takto prispievať k tvorbe obsahu. Najviac sa teším z toho, že robím to, čo ma samú zaujíma a hlavne s ľuďmi s podobnými záujmami. A musím povedať, že pracovať v tíme riadnych makačov je neskutočne inšpirujúce. Hoci je pre mňa veľa vecí nových, vôbec ma to nestresuje, lebo prístup kolegov je úžasný a čokoľvek potrebujem, vždy poradia, pomôžu a proste tu cítiť pohodovú atmošku . Škoda len, že je to zatiaľ part-time práca, viac-menej na diaľku, ale verím, že sa čoskoro spoznám s viacerými členmi tímu. Predsa len, osobný kontakt je o niečom inom.

Čo ťa najviac baví na točení výletov? Aby boli čitatelia v obraze, máte natočených kopec cyklovlogov a iných videí. Samozrejme, keď sme v MTHIKER rozmýšľali o posilnení tímu, môj tip smeroval hneď na vás, keďže som občas narazila na nejaké vaše videjko. Ako ste s priateľom začali s tvorbou videí? Čo vás najviac baví na točení vašich výletov a prečo ste sa rozhodli pre túto formu?
Ako sa naše cesty počas VŠ spojili, ešte viac sa prehĺbila vášeň k horám, športu a cestovaniu a všetok voľný čas sme trávili buď na túre alebo niekde na cestách.


Kúpili sme si prvú kameru, bola to nejaká lacná čínska akčná kamera a začali si naše zážitky točiť, len tak pre nás, pre radosť. Viktor si našiel záľubu v strihaní a vždy zostrihal nejaké krátke 2-minutové videá, ktoré si dodnes kedykoľvek radi pozrieme. Táto prvá kamera skoncovala svoj život na Liptovskej Mare, kde sa počas vodáckeho kurzu utopila. Postupne sme si kúpili ďalšiu kameru (Lamax) a ďalej sme si točili a točili a zábery sa hromadili a hromadili, tak sme si povedali, že si to budeme dávať na YouTube. Táto druhá kamera nedopadla o nič lepšie a spadla nám počas lyžovačky z Lomnického sedla. To nás ale neodradilo a zaobstarali sme si prvú GoPro. Časom sme investovali do čoraz lepšieho vybavenia. Založili sme si náš spoločný mini kanál VikiNiki life, kde sa nám postupom času nazbieralo už celkom dosť videí, či už z cestovateľských alebo športových zážitkov a vznikol aj náš Instagram. Spomienky zachytené na videu sú pre nás na nezaplatenie, človek sa úplne ocitne pár rokov dozadu a hlavne sa pri tom vždy riadne nasmeje.


Máš nejaké ciele, ktoré by si si chcela v blízkej dobe splniť ?
Haha, môj cieľ je kúpiť si nový celoodpružený bike, karbonový, v dobrom stave. Ak niekto predáva, prosím ozvite sa, lebo je to pre mňa tak trochu „mission impossible“ zohnať bike v dnešnej dobe. Okrem toho sa chcem zúčastniť nejakých pretekov, uvidíme.


Dala by si nejaký tip našim čitateľom, ako zvládať toľko aktivít s prácou a osobným životom?
Treba si určiť priority a zároveň nájsť ten správny „balans”. Ak niekto naozaj chce niečo robiť a myslí to vážne, čas si na to nájde. Ak si ten čas nájsť nevie, mal by sa zamyslieť nad tým, či to naozaj chce. Samozrejme, nie vždy sa dá stihnúť všetko a život prinesie rôzne okolnosti, s ktorými sa jednoducho musíme popasovať. Mne vždy pomôže hľadať aj v tých ťažkých chvíľach niečo pozitívne a nesústrediť sa na to, čo nemôžem ovplyvniť. Takisto to netreba preháňať a niekedy je menej viac. Myslím si, že človek by sa mal venovať každej zložke života (rodina, vzťahy, práca, záľuby, …) a nájsť akúsi rovnováhu, ktorú ja sama stále hľadám a proste takto balansujem a možno práve o tom balansovaní to je.


Čo by si odkázala našim čitateľom, či už z pohľadu športu, cestovania a hlavne pracovania na tom, čo človeka baví?
Asi to, aby sa každý zameral na svoje ciele, svoje túžby, svoj život a neporovnával sa s ostatnými. Niekto precestuje celý svet, niekomu stačí ísť na „dovču" do Chorvátska a niekto je úplne spokojný doma na záhrade. Podobne so športom - niekto chce vyhrávať preteky, niekomu stačí ísť si zabehať pár km a niekto si len chce vyventilovať hlavu v prírode doma za kopcom. Žiadna cesta nie je lepšia alebo horšia, ale najdôležitejšie je, aby sme sa sústredili na tú našu cestu, nie na cestu iných. Veď vždy je tu viac než len jedna cesta na vrchol hory .

Veronike ďakujem za rozhovor, ak by sme išli do detailov každého športu, ktorému sa venuje, mal by článok raz toľko otázok a čítali by ste do zajtra (smiech). Každopádne, leto sa blíži a Veronika sa o svoje skúsenosti bude s nami deliť nielen prostredníctvom videí, ale aj článkov na našom webe mthiker.sk

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Detaily a dokonalé načasovanie vo videách, to vie jedine Adam
  
• Blondína z Londýna alebo aj žena hôr Veronika
• Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
• Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
• O častých otázkach zákazníkov pri servise rozprával bratislavský mechanik Andrej
• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať porozprávala Karina
• Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek “Švaco”?
• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Lietajúci mechanik Jakub