Tip na výlet: Vajskovskou dolinou cez vodopád až na hrebeň Nízkych Tatier

Najprv dlhou a divokou dolinou až k Vajskovskému vodopádu, potom za výhľadmi na hlavný hrebeň. Tento super tip ponúka južná strana Nízkych Tatier, kde sa tichá a odľahlá príroda postará o jedinečný zážitok.

V Nízkych Tatrách sme už navštívili viaceré „kopčeky” ako Veľký Bok, Salatín, Chabenec a mnoho ďalších, ktoré nie sú až tak navštevované, no možno práve o to krajšie. Neviem ako ty, ale mne sa zážitok z hôr, kde si prírodu užívam bez davov, mnohonásobne znásobuje. A keďže sa hlavná sezóna turistiky blíži a o chvíľu sa nám otvoria aj turistické chodníčky po uzávere, všetky „populárne” kopce sa zaplavia turistami a nájsť tiché miesto v prírode bude o niečo ťažšie. Na jedno také ťa zoberieme v tomto výlete, kde zažiješ ticho, pokoj a divokú prírodu v srdci Nízkych Tatier.


Najprv bike potom hike

Dlhšia cesta autom je za nami a parkujeme na začiatku Vajskovskej doliny medzi obcami Dolná Lehota a Krpáčovo, pri rázcestníku Črmné. Skladáme bicykle a napájame sa na žlté céčko, ktoré ide súbežne so zelenou turistickou značkou. Tá ťa po 10 km dovedie priamo na náš dnešný cieľ - Vajskovský vodopád. My sme sa rozhodli skombinovať to s bicyklom, keďže počasie je tip-top a v pláne máme výjsť aj na hlavný hrebeň. To by bol pešo celkom masaker a bicykel oceníme hlavne pri zjazde cestou naspäť.


Vyzúvame topánky a doslova sa musíme prebrodiť cez tú húšť a potok na druhú stranu.
Celou dolinou nás sprevádza Vajskovský potok, ktorý s dostatkom vody vyzerá dosť divoko. Prvých pár km je za nami a dostávame sa na Dve vody, odkiaľ je možné odbočiť do Kulichovej doliny. Tá je známa najmä obrovskou lavínou, ktorá tu spadla v r. 1956 a zasypala lesných robotníkov prespávajúcich v chate. V doline je pomník, no my radšej pokračujeme ďalej a snažíme sa na túto hrôzu naháňajúcu tragickú udalosť ďalej nemyslieť.


Stúpanie naberá „grády” a vravíme si, že ani bicyklom to nie je zadarmo. Po 7,5 km prichádzame na Pálenicu, kde cyklotrasa končí. Nájdeme skrýšu pre bicykle a pokračujeme zelenou turistickou značkou na Vajskovský vodopád.

Divočinkou za vodopádom

Asfaltka sa mení najprv na lesný chodníček, pozorujeme diviačie stopy, následne si hľadáme cestičku pomedzi gigantické lopúchy, križujeme ešte párkrát potok a čochvíľa sa pred nami týči mohutný Vajskovský vodopád. Zašitý je teda riadne a asi práve preto je toto miesto tak odľahlé a málo navštevované. Doposiaľ sme nestretli nikoho napriek tomu, že je víkend a počasie vychádza perfektne.


Vodopád má výšku 9 m a je naozaj pekný. My sme trošku „maniaci” na vodopády a tešíme sa z tej krásy ako malé deti. No a čo… Atmosféru dotvára aj divoká príroda navôkol a tak si to tu užívame a doslova čerpáme energiu z prírody. Akoby sme boli tušili, aké prekvapko nám ešte dnes nachystá…


Cestou necestou

Od vodopádu sa vrátime naspäť na Pálenicu, kde sa napájame na žltú značku, ktorá nás má doviesť tesne pod hrebeň na Drevenicu pod Derešmi. Tu sa ale po chvíľke chodník pomaly stráca, až sa stratí úplne a cesty ďalej zrazu niet. V tomto úseku sa príroda vskutku vybláznila a energiu nám chce asi vziať späť.
Takéto kino človek nikde inde nezažije, len v prírode…
Vieme, kam máme ísť, dokonca vidíme značku na pár metrov vzdialenom strome. Problém je v tom, že od značky nás delí močarisko, pŕhľava, lopúchy a potok. Motáme sa tu už asi 20 minút, no chodníka ozaj niet. Neostáva nič iné - vyzúvame topánky a doslova sa musíme prebrodiť cez tú húšť a potok na druhú stranu. Vravíme si, že treba trošku adrenalínu, a hoci sme doráňaní a popŕhlení, úspešne sme na druhej strane a pred nami je vytúžený chodník. Mohli by to upraviť, pretože verím tomu, že mnoho turistov práve toto odradí a na tomto mieste sa otočia. To je ale veľká škoda, keďže ďalej už pokračuje prehľadný chodník a nachádzame sa naozaj len kúsok od hrebeňa.


Prechádzame cez strašidelný les, ozaj to tu vyzerá desivo, a tak napriek kvalitnému stúpaniu zvyšujeme tempo. Tento les má veľmi temnú energiu a byť tu sama, nie je mi všetko jedno. Nahlas sa rozprávame a o chvíľu sme už, našťastie, úspešne na rázcestí Drevenica pod Derešmi.

Za výhľadmi

Od tohto miesta si ideme ďalšiu časť túry zokruhovať a vydávame sa vpravo modrou značkou na sedlo Príslop, odkiaľ ďalej prudko stúpame žltou priamo na Dereše (2004 m n. m.). Prechod cez kosodrevinu dal v tom teple dosť zabrať a tešíme sa, že sme konečne hore. Hneď si aj nájdeme flek a dávame si „chill” a opäť čerpáme energiu. Tentokrát z výhľadov na všetky strany, a to nám na doplnenie síl musí stačiť, lebo akosi zisťujeme, že jedla už niet. To sa nám nestáva, že by sme podcenili množstvo jedla na túre, a hľadáme vinníka .


Pozorujeme a rátame kopce, z ktorých už tipy na výlety na našom MTHIKER kanáli sú - Siná, Demänovská hora, Poludnica, Veľký Choč, .... Takéto kino človek nikde inde nezažije, len v prírode…


Pokračujeme červenou značkou smerom na západ, cez Poľanu až na Krížske sedlo, kde hlavný hrebeň opúšťame a napájame sa na modrú značku.


Rýchly zostup k bicyklom

Modrá značka nás vedie ešte cez posledné snehové pláne a takisto križujeme Vajskovský potok, ktorý pramení vysoko pod hlavným hrebeňom. Osviežime sa pramenitou vodou a miernym tiahlym klesaním uzatvárame tento okruh na Drevenici pod Derešmi.


Odtiaľ už len rýchlo cez strašidelný les a opäť cez potok a močarisko - tentokrát sme našli lepšiu cestičku a dalo sa to aj preskočiť. Zbehli sme to celkom rýchlo, asi to bude tým hladom, a už len sadáme na biky a zaslúžený zjazd je perfektná bodka po tomto náročnom, ale úžasnom dni.

Alternatívy

Tento výlet si každý vie prispôsobiť podľa chuti a vlastných možností. Samotný Vajskovský vodopád je nenáročná, 10 km dlhá prechádzka dolinou, ktorú zvládnu všetky vekové kategórie. Môže to byť aj pekný rodinný výlet s deťmi. Samozrejme, kto chce, vie si to skrátiť na bicykloch, ako sme to urobili aj my. To sa hodí najmä vtedy, ak ťa láka aj výstup na hrebeň Nízkych Tatier, čím sa celá túra predĺži minimálne o 4 hodiny. Je len na tebe, akú alternatívu si zvolíš, ale rozhodne odporúčam zavítať do Nízkych Tatier z južnej strany práve touto nepoznanou Vajskovskou dolinou.


Zhrnutie:

  • Názov: Vajskovský vodopád, Poľana, Dereše
  • Lokalita: Nízke Tatry
  • Obmedzenie: celoročne otvorený chodník
  • Obtiažnosť: 2/5 (Vajskovský vodopád), 3/5 (na hrebeň NT)
  • Trvanie: 9 hod (naša alternatíva)
  • Parametre: 36 km/1 700 výškových metrov
  • Typ: celodenná túra, dolina, hrebeň
  • Možnosť parkovania: Dolná Lehota - Črmné
  • Mapka/GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
VeronikaJanosova 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Brankovský vodopád a túra nepoznanými vrcholmi Nízkych Tatier

Brankovský vodopád a túra nepoznanými vrcholmi Nízkych Tatier

Poďme sa spolu pozrieť na najvyšší vodopád Nízkych Tatier a objaviť nepoznaný hrebeň Brankova.
Cez tiesňavu za výhľadmi v Nízkych Tatrách

Cez tiesňavu za výhľadmi v Nízkych Tatrách

Prejdi si s nami turistický okruh od jaskyne cez dolinu Vyvieranie až na nádherný vyhliadkový vrchol Krakovu hoľu so zakončením v bunkroch.
Slovenský raj – Ferrata HZS Kyseľ

Slovenský raj – Ferrata HZS Kyseľ

Poď si s nami prejsť divokú a nespútanú roklinu Kyseľ, ktorou vedie nenáročná ferrata v Slovenskom raji.
keyboard_arrow_up