Potulky Slovenským rajom

Keďže Slovenský raj je moja srdcovka, rada ho brázdim krížom-krážom. A keďže túra roklinou a späť mi už nestačí, rozhodla som sa pre dvojdňový prechod naprieč Slovenským rajom.

Slovenský raj má teda čo ponúknuť. Nájdeme v ňom adrenalínové prechody jednotlivými roklinami, ktoré sú zabezpečené rebríkmi, reťazami a stupačkami. Zaujímavý je napríklad prechod jedinečným Prielomom Hornádu, ktorý je taktiež zabezpečený stupačkami, ale za navštívenie stoja aj všetky ostatné krásne časti tohto národného parku. Povedala som si, že to spojím všetko dokopy.

Z Čingova cez Tomášovskú Belú

Začíname v Čingove, čo je významné turistické stredisko Slovenského raja a východisko pre viaceré turistiky, najmä pre „odľahlé“ rokliny (napr. Kyseľ alebo Sokolia dolina). Odtiaľto smerujeme modrou turistickou značkou pod Tomášovský výhľad k rázcestníku Biely potok, ústie. Pokračujeme ďalej zelenou značkou, míňame ústie Kyseľa, kde sa nastupuje na jedinú ferratu v Slovenskom raji – Ferrata HZS Kyseľ.

Po asi polhodinke míňame ústie ďalšej rokliny – Sokolej. Pred rokom sme takýto viacdňový prechod naprieč Slovenským rajom absolvovali práve cez túto nádhernú a najodľahlejšiu roklinu v Slovenskom raji, kde nájdeme najvyšší vodopád Slovenského raja – Závojový, s celkovou výškou 65 m. Viac o dobrodružstve v Sokolej doline tu. Tentokrát však do rokliny nezabočíme, ale kráčame ďalej Tomášovskou Belou po zelenej značke.

Klauzy

Takže neostávalo nič iné, len zapnúť plynový varič a uvariť si cestoviny...

Po ďalšej polhodine sa dostávame k vodnej nádrži Klauzy. Ide o vodné dielo, ktoré bolo v minulosti vybudované na splavovanie dreva. Priamo na hrádzi je veľmi pekné oddychové miesto s lavičkami, rovno nad hladinou vody. Je tu krásny výhľad na celú nádrž a jej okolie. Chvíľu si tu odpočinieme, najeme sa a pokračujeme po zelenej na Predný Hýľ. Výstup je mierny, avšak miestami už zdĺhavý. V týchto miestach už nestretávame ani jedného turistu, takže si užívame prírodu a ničím nerušené ticho.


Po výstupe na Predný Hýľ je to už len polhodina na planinu Geravy (stále po zelenej), kde sa nachádza horský hotel Geravy. Keďže je horúci júnový deň, celí šťastní si dávame pivko, kofolu a hranolky na „prekus“. Po uhasení smädu kráčame dole, znova po zelenej, smer Dedinky pri Palcmanskej Maši, kde bude náš dnešný nocľah.

Vytúžený relax na Palcmanskej Maši

Prichádzame okolo piatej popoludní, takže ešte stíhame požičanie vodného bicykla, na čo sme sa celý deň tešili. Zložíme batohy, oblečieme plavky a už krútime pedálmi na Stratenskú pílu, prekrásnu oblasť pri rieke Hnilec. Napája sa na Palcmanskú Mašu, takže nie je problém sa tam vodným bicyklom dostať.


Samozrejme, prísť sa tu dá aj po súši . Buď z obce Stratená po červenej značke, alebo zo spomínaných Dediniek, taktiež po červenej turistickej značke. Ide o asi polhodinovú až hodinovú prechádzku, ktorá určite stojí za to. Keďže Palcmanská Maša je známa tým, že je to jedna z najchladnejších vodných nádrží na Slovensku, plávanie v nej nás poriadne osvieži a prebudí.


Po tomto príjemnom relaxe smerujeme do stanového mestečka, ktoré sa nachádza na okraji dediny pri rázcestníku Dedinky, hotel. Rozkladáme stan pri západe slnka, ktorý sa odráža od vodnej hladiny, čo vytvára dokonalú atmosféru. Sklamaním ale bolo, že po 20:00 sme sa už nikde nenajedli. Obehali sme všetky reštaurácie, ktoré síce ešte boli otvorené, avšak jedlo nám už nepripravili. Na to, že už bola sezóna a ide o jediné turistické stredisko z južnej strany Slovenského raja, to bolo naozaj veľkým sklamaním. Takže neostávalo nič iné, len zapnúť plynový varič a uvariť si cestoviny... Nevadí, hlad sme zahnali.

Zejmarská roklina

Noc bola veľmi príjemná, takže ráno sme sa zobudili plní energie, naraňajkovali sa, pobalili batohy a stan a vydali sa po červenej značke, smerom k ústiu Zejmarskej rokliny. Ide o najkratšiu (len 1 kilometer) a jedinú roklinu z južnej strany Slovenského raja. Napriek tomu ponúka krásny a pomerne nenáročný prechod (v porovnaní s ostatnými roklinami v Slovenskom raji), ktorý je zabezpečený viacerými stupačkami, rebríkmi a reťazami.


V rokline sa už pohybujeme po modrej turistickej značke. Hlavnou dominantou rokliny sú Nálepkove vodopády. V závere rokliny sa nachádza prameň, takže nie je potrebné brať si veľké zásoby vody (v obdobiach veľkého sucha však treba myslieť na to, že akýkoľvek prameň môže stratiť na intenzite). Výstup roklinou trvá necelú hodinku a po prejdení rokliny prichádzame znova na planinu Geravy. Po sklamaní z večere na Dedinkách si na Geravách dávam bryndzové halušky. Boli vynikajúce. Určite odporúčam, ak tu zavítate . V okolí horského hotela Geravy chovajú jaky, diviaky, kozliatka... dodáva to tomuto miestu peknú atmosféru.

Glackou cestou...

Z Geráv kráčame Glackou cestou po červenej značke. Glacká cesta je stará cesta, ktorá kedysi spájala južný Spiš s Gemerom. Prevýšenie tu nie je výrazné, väčšinou má cesta charakter rovinky, sem-tam mierne stúpame a vzápätí mierne klesáme.


Prechádzame okolo záveru rokliny Veľký Sokol, kde sa nachádza rázcestník s lavičkou, my si urobíme pauzu trošku ďalej, pri rázcestníku Glac, bývalá horáreň.

Z Kláštoriska je pekný výhľad na východnú časť Tatier, ktorým sa stále rada kochám.

Nachádza sa tu altánok s veľkou mapou Slovenského raja. Veľké plus celého tohto národného parku je, že sa tu nachádza veľmi veľa lavičiek a hlavne krytých altánkov, kde si viete odpočinúť alebo sa skryť pred nepriaznivým počasím. Z tohto miesta nepokračujeme po červenej, ale bočíme doprava po zelenej značke, k rázcestníku Pod Bykárkou. Pokračujeme ďalej a čochvíľa prechádzame okolo záveru ďalšej rokliny – Sokolej.

Biskupské chyžky

Odtiaľto je to k Biskupským chyžkám sotva 5 minút. Nachádza sa tu poľovnícka chata s menším dreveným objektom. Pomenovanie tejto lokality pochádza z čias pôsobenia biskupského horára Tomáša Kuchtiaka.


Ak je potrebné v týchto miestach doplniť si zásoby vody, prameň sa nachádza kúsok po zelenej značke, smerom do rokliny Veľký Kyseľ. Z Biskupských chyžiek pokračujeme žltou značkou. Po chvíľke však pri rázcestníku Glac, Malá Poľana, prechádzame na modrú značku, ktorá sa po chvíli znova mení na žltú pri rázcestníku Suchá Belá, záver. Po žltej opäť kráčame Glackou cestou k rázcestníku Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ sa po červenej značke vyberieme doprava na Kláštorisko, na ktorom sme asi po polhodine chôdze od posledného rázcestníka.

Kláštorisko

Je tu množstvo popreplietaných turistických chodníkov a je len na vás, akú trasu si vyberiete a naplánujete.

Svoje pomenovanie Kláštorisko dostalo podľa ruín Kartuziánskeho kláštora, ktoré sa tu nachádzajú. Kláštor postavili kartuziánski mnísi v období 13 – 14. storočia, avšak v 16. storočí boli nútení odísť a kláštor začal pustnúť. Dnes sa pracuje na jeho záchrane a obnove. Súčasťou areálu Kláštoriska je aj symbolický cintorín, venovaný obetiam hôr. Z Kláštoriska je pekný výhľad na východnú časť Tatier, ktorým sa stále rada kochám. Dáme si znova kofolku, posedíme si a oddýchneme. Odtiaľ sa vydáme červenou značkou, smer Letanovský mlyn. Klesanie je pomerne prudšie, ale krátke, cca 35 min.

Prielomom Hornádu a Tomášovský výhľad

Pri Letanovskom mlyne sa nachádza Kartuziánsky most, od ktorého sa vydáme po modrej po Prielome Hornádu, smerom k Čingovu. Prechod Prielomom Hornádu je v akomkoľvek ročnom období krásnym zážitkom. Chodník vedie stále popri Hornáde alebo ponad jeho hladinu, kde je pohyb zabezpečený kovovými stupačkami a reťazami.


Po úchvatnom prechode Prielomom Hornádu sa asi po 40 minútach dostávame k rázcestiu Pod Tomášovským výhľadom, kde nás čaká posledné stúpanie za krásnym výhľadom (zelená značka). Stúpanie je strmé, ale taktiež krátke, je to len 30 – 40 minút k Tomášovskému výhľadu, ktorý je jedným z najnavštevovanejších miest v Slovenskom raji.


Viacdňové putovanie Slovenským rajom si vychutnávame oveľa intenzívnejšie, než inokedy predtým. Užívame si výhľady na husté lesy Slovenského raja, dolinu Bieleho potoka a časť Tatier. Z „Tomášaku“ nás čaká už len príjemný polhodinový zostup po žltej značke na Čingov.

Tento národný park ponúka jedinečné prechody krasovou krajinou plnou vodopádov, roklín, kaskád, jaskýň a mnoho ďalšieho. Je tu množstvo popreplietaných turistických chodníkov a je len na vás, akú trasu si vyberiete a naplánujete. Či už to bude Prielom Hornádu, niektorá z nádherných roklín, alebo sa tiež vyberiete na viacdňový prechod ako my.

Zhrnutie

• Názov: Potulky Slovenským rajom
• Lokalita: NP Slovenský raj
• Značenie: veľmi dobré, prehľadné, avšak treba zvýšiť pozornosť, keďže sa farby značiek často menia
• Obmedzenie: bez obmedzení (rokliny prechodné len smerom nahor, proti smeru toku potoka)
• Obtiažnosť: 2-3/5
• Trvanie: 2 dni (17,7 km + 25 km)
• Parametre: 42,7 km, 16 h, 1 676 výškových metrov
• Typ: roklina, dolina, lesné cesty
• Možnosť parkovania/spoje: v Čingove spoplatnené parkovanie, autobusové spojenie zo Spišskej Novej Vsi v sezóne dobré
• Mapka/GPX: sekcia Výjazdy