Tip na výlet: Veľký Lopeník - za krásami pohraničia

Výhľad na Považie a Moravu inak ako z Veľkej Javoriny? Veľký Lopeník ponúka nenáročný výstup s krásnymi výhľadmi.

...teda, v našom prípade jedine až po zostupe. Hoci predpoveď sľubovala pekné počasie, vyjasnilo sa až po zostupe, takže „vrcholovky“ sú bohužiaľ zastreté nízkou oblačnosťou, čo však nič nemení na krásnom prostredí a jesennej atmosfére. Veľký Lopeník je vrchol v Bielych Karpatoch, stojaci na slovensko-českých hraniciach priamo nad známou dedinkou Nová Bošáca. Hore sa dá dostať viacerými spôsobmi, my sme zvolili výstup práve z tejto obce.


Les zahalený do hmly má však tajomnú atmosféru a ja osobne si takéto podmienky vždy veľmi užívam.
Začiatok nášho výletu predstavuje autobusová zastávka, spojmi sa sem dá pohodlne a za pár minút dostať z neďalekého Nového Mesta nad Váhom, ak pôjdete autom, miesto na parkovanie sa tiež nájde, napríklad aj pri neďalekej Jednote. Popri zaujímavom kostole začíname stúpať do kopca a onedlho sa dostávame do lesa. S úsmevom mojej kamarátke hovorím, že ako sa doba posunula, kedysi sme chodili do hôr s papierovými mapami, teraz si už veľakrát bez offline mapy nedokážeme túru ani predstaviť. Preto sa snažím viac orientovať pomocou značiek, no hneď po niekoľkých metroch tu narážam na problém v podobe slabého značenia a moje dobré úmysly idú rýchlo do kelu.


Za pomoci offline mapy už chodník nachádzame a onedlho vychádzame na cestu. Ak sa chcete tomuto kratučkému úseku lesom vyhnúť, dá sa po asfaltke malou okľukou šliapať priamo z obce, na čo som prišiel až dodatočne. Asfaltky sa držíme skutočne dlho, lúkami vedie až do malej usadlosti Grúň. Je to taký ideál na zahriatie zo začiatku (a dupľom v mojom prípade, keďže som si oportunisticky obliekol tričko s krátkym rukávom, no septembrové počasie mi dáva riadne na frak) a kde-tu sa už otvárajú výhľady do okolia. Bohužiaľ, sú skôr oblačné a čím ďalej, tým viac je nám jasné, že asi budeme radi, ak vôbec trafíme.


„Vzhůru do oblak“

Po odpojení sa z asfaltky vchádzame na širokú cestu lemovanú ovocnými stromami a z nej onedlho do lesa. Ani nestíhame vnímať, ako postupne naberáme výškové metre, cesta nás sklonom nijak „nefacká“ a celé stúpanie je dosť pravidelné. Postupne sa nám otvárajú výhľady aj za naším chrbtom a do širšieho okolia.


Pri drobnom prístrešku sa stáčame v ústrety poslednej časti stúpania, no ani sme sa nenazdali a stáli sme na vrchole, pod 22-metrovou rozhľadňou. Všade naokolo, samozrejme, mlieko a zima jak v ruskom filme a slnko si z nás robí dobrý deň, keďže sa z času na čas tvári, akoby chcelo preniknúť cez oblačnosť, no vždy len klame telom. V budove rozhľadne sa nachádza aj bufet, ktorý však bol zatvorený a v jej blízkosti sa dá prespať v pomerne rozľahlom prístrešku, kde sú aj gauče a matrace. Tu je krásne vidieť rozdiel medzi klasickým a „zabehnutým diaľkovým“ turistom – ja som na prístrešok reagoval slovami „wau, tak sem by som prišiel prespať!“, zatiaľ čo kamarátka jediným „fuj“.


Do neznáma

Nadpis veru nie je náhodný – ak zvyknete čítať aj MTBIKER,
...skrátka, človek by tu dokázal presedieť hodiny a dívať sa do diaľky.
možno si spomeniete, ako som na mojej jazde Záhorím hromžil, že som si nestiahol offline mapu pre Česko a Rakúsko. Nuž, história má v určitých periódach tendenciu sa opakovať a zopakovala sa aj v tomto prípade, lebo až keď sme začali klesať z Lopeníka nadol, som si uvedomil, „počkať, my vlastne ideme do Česka a ešte k tomu bez mapy“ – chvalabohu, aspoň po značke. Zo začiatku som však rád, že na hraniciach na nej ešte chodníček vidím, keďže priamo v teréne je to s jeho hľadaním opäť trochu náročnejšie. Les zahalený do hmly má však tajomnú atmosféru a ja osobne si takéto podmienky vždy veľmi užívam.


Teda, až do momentu, kedy ma začína klepať od zimy. Ak by ste chceli ísť na Lopeník z tejto strany (rozumej juhozápadným hrebeňom z Česka), vopred varujem, že to bude poriadny stupák v porovnaní s modrou značkou, ktorou sme vystúpili my. Situácia sa upokojuje až keď sa stáčame do českého „vnútrozemia“. Klesáme skutočne veľmi pekným lesom až na rozľahlé pole a onedlho križujeme asfaltku, vedúcu z Bošáce do Česka, ktorá predstavuje hranicu prvej polovice nášho okruhu.


Malebnými lúkami späť domov

Asfaltka, ktorú sme prekrižovali, vedie malým údolíčkom, čo pre nás znamená jediné – opäť do kopca. Keďže niekoľko dní pred našou túrou pršalo, chodníky sú tu trochu rozbahnené, kde-tu sa predierame listnatými húštinkami a pomaly začínam byť nervózny, či sme neminuli odbočku späť na Slovensko, keďže stúpame už poriadne dlho. Napokon pred sebou konečne vidím „hríbik“ a vychádzame na obrovské lúky, ktoré sme ráno videli z protiľahlého hrebeňa. Malá lavička, výhľad na dedinku Strání, nad ktorou sa týči Veľká Javorina, na opačnej strane Veľký Lopeník – skrátka, človek by tu dokázal presedieť hodiny a dívať sa do diaľky.


A toto bol len začiatok asi najkrajšieho úseku celej trasy. Čo sa Lopeníka týka, hádate správne, oblačnosť samozrejme stúpla, takže ak by sme išli v protismere, pravdepodobne vychytáme krásne výhľady, ale, ako vravievam, aspoň je dôvod sa niekedy vrátiť a, hlavne, za tieto poobedné výhľady by som to asi ani nemenil.


...jednoducho je to pohodka aj pre netrénovaného turistu, ideál aj pre nedeľný rodinný výlet.
Platíme však za ne silnejším vetrom, a tak, hoci sa mi tu veľmi páči, popravde sa aj teším, keď vchádzame do lesa a míňame hraničný kameň. Odtiaľto už to máme späť do Bošáce viac-menej dole kopcom. Kúsok za posledným vrcholom trasy, Novou horou, vidím na mape chodníček, ktorým si môžeme rapídne skrátiť trasu a vyhnúť sa zachádzke na rázcestie Horné kameničné. Napokon sa z toho vykľul ohradník, no z Cesty hrdinov SNP a Rudnej magistrály už mám s nimi bohaté skúsenosti, stačí si len poriadne pozerať pod nohy.


Vyliezame z neho na ďalšej veľmi peknej lúke, odkiaľ vidno Lopeník, Bošácu, no napríklad i Mikulčin vrch, v blízkosti ktorého som pred rokom spal na SNP-čke. Nedokážem si pomôcť, ale každú chvíľu jednoducho musím stáť a fotiť, keďže tie výhľady naozaj stoja za to, beriem to ako odškodné za to ranné mlieko. Zopár serpentín, chvíľkový spoločník v podobe bernského salašníckeho psa, ktorého sme pracovne nazvali Fero a onedlho už vypínam záznam pri hostinci, ktorý sa, samozrejme, otvára len niekoľko minút pred naším odchodom.


A pre koho teda tento okruh je? Nečakajte žiadne „steny“, jednoducho je to pohodka aj pre netrénovaného turistu, ideál aj pre nedeľný rodinný výlet. Vždy sa dá skrátiť a po ceste zbehnúť nadol do Bošáce, prípadne to „strihnúť“ nazad tou istou cestou, čo by však z môjho pohľadu bola škoda.

Za normálnych okolností, minimálne podľa orientačných tabúľ na rozhľadni, ponúka nádherné výhľady na Považie i Moravu, podobne ako neďaleká Veľká Javorina, preto sa ho jednoznačne aj v rámci oddychu oplatí navštíviť. A keď už pôjdete okolo, určite sa zastavte v neďalekých Haluziciach, ktoré sú známe svojou Haluzickou tiesňavou či románskym kostolíkom.

Zhrnutie

  • Názov: Veľký Lopeník
  • Lokalita: Biele Karpaty, Nová Bošáca
  • Obtiažnosť: 2/5
  • Trvanie: 4,5 hodiny
  • Vhodné pre deti: áno
  • Parametre: 19,3 km/889 m
  • Typ: nenáročná trasa s rozhľadňou a kruhovými výhľadmi na Považie a Moravu
  • Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v dedine/autobusový spoj z Nového Mesta nad Váhom
  • Mapa/GPX: sekcia Výjazdy
report_problem Našiel si v texte chybu?
LukasHarant 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Krasín - malebný okruh s kopou zaujímavostí

Krasín - malebný okruh s kopou zaujímavostí

Máte radi túry, kde idete celý čas vo vláčiku a na vrchole čakáte večnosť, aby ste si mohli spraviť fotku? My veru nie.
Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

Jedno a to isté miesto, a predsa vždy iné

O tom, ako môže byť túra na to isté miesto zakaždým iná, a o tom, ako nás jediný výjazd na dobre známe miesto poriadne vyškolil.
Turniská a Folkmarské skaly – skalnaté kráľovstvo v jesennom šate

Turniská a Folkmarské skaly – skalnaté kráľovstvo v jesennom šate

Fascinujú ťa skalnaté mestečká či iné skalné útvary tých najrozličnejších tvarov? V tom prípade máme pre teba skvelý tip na jesennú túru neďaleko rodnej obce Juraja Jakubiska.

Výber z produktov

Prejsť do shopu
keyboard_arrow_up