Reportáž: Večer o horách a ľudoch

Doslova ,,kúsok hôr” sa v utorok večer ocitlo priamo v našom hlavnom meste.

Vďaka Hikemates sme si vypočuli príbehy chatárov, ochrancov prírody či ľudí, ktorí v horách pracujú alebo športujú, no všetkých spája jedno - neutíchajúca láska k horám.

Veľké priestory večierka nás privítali v sprievode očarujúcich fotografií ľadových medveďov Martina Greguša s názvom „33 dní s medveďmi“, ktoré odfotil na Arktíde. Človek by ani neveril v realitu fotografií. Tak neopísateľne boli zachytené nielen kontrasty medveďov vo fialových kvetoch, ale aj samotná emócia v každej jednej fotografii.


Program pestrý ako galéria

Bol rozdelený na tri časti. Prvá sa venovala našim horám a to hlavne Vysokým Tatrám, vďaka dvom hosťom v diskusii, chatárom Skalnatej a Téryho chaty. V druhej časti sme s nemým úžasom pozorovali fotografie nočnej oblohy priamo z našich slovenských hôr či zvieratá v ich prirodzenom horskom prostredí, a to vďaka desiatkam a desiatkam hodín za kamerou. Na záver sme sa dozvedeli, ako si užiť treky dlhé stovky kilometrov a neutrápiť sa nadbytočnými kilami/vecami v batohu.


Stabilne sa snažia byť nedisciplinovaní..

Kto? No turisti… Takto začína diskusia.
Cieľom vždy bude pozerať sa najprv na ekologický dopad na prírodu a až potom na ostatné.
Je to približne týždeň, čo tu máme silný nával snehu vo vyšších polohách a keďže sa nedávno stala jedna z prvých lavínových nehôd tohto roku, chatári zhodnotili ako jednu z vážnych príčin (ne)ohľaduplnosť voči skúseným pracovníkom, ktorí aj týmto turistom viackrát opakovali o zvýšenej miere nebezpečenstva terénu v Priečnom sedle. Personál, ktorý na chate pracuje, dobre pozná okolité hory či dané terény v rôznych podmienkach a vie, o čom hovorí a nechce nikomu ukradnúť zážitok z hôr, skôr ochrániť život. No ako dodal predseda Klubu slovenských turistov (KST) - „Aj keď to bude zlatým písmom, ľudia si neuvedomujú, keď nechcú“. Preto je dobré sa zamyslieť. Ak človek chce a rád trávi na horách čas, treba investovať aj do vzdelávania a postupným zvyšovaním náročnosti človek nadobudne patričné skúsenosti bezpečne.


Vysokohorské chaty a životné prostredie?

V minulosti sa to veľmi kontrovalo, pretože sa smeti vyhadzovali za chaty. Na samotnej Terynke sa odstránilo vyše 15 ton odpadu, keď nastúpil na chatu súčasný chatár Peter Michalka. To nie je však všetko, chaty postupne rekonštruujú spolu s ohľaduplnosťou voči životnému prostrediu. Cieľom všetkých je priblíženie sa k ekologizácii v čo možno najväčšej miere a vytvoriť akýsi „návod na použitie aj pre iné chaty“.

Dá sa urobiť viac?

Každý, kto trávi čas na chate, sa snaží myslieť ekologicky. Hlavne pre ľudí, ktorí tam chodia na rekreáciu, rapkajúci agregát bola niekedy klasika na každej chate. Na Terynke by radi privítali, keby mohli inštalovať veterné turbíny, ale ochrana životného prostredia to nepodporuje, no pomaly sa menia technológie, ktoré postupom času budú spĺňať normy aj tam hore. V súčasnosti to nie je možné, pretože robia hluk, čo privoláva vtáctvo. Chatári nadobúdajú skúsenosti aj informácie zo zahraničných chát, kde to všetko funguje.


Tento relikt je dôležitou súčasťou

Doslova desiatky a desiatky hodín strávených pri foťáku zakamuflovaný niekde v lese.
No a samozrejme netreba zabúdať aj na nosičov, ktorí výrazne prispievajú k ochrane životného prostredia a nahrádzajú hlučné helikoptéry. Vrtuľa by musela lietať každý druhý týždeň, ak nie každý, a to je zlé pre spoločenstvo prírody. Výhodou je, že vôbec neklesá dopyt po tomto náročnom remesle a vždy prichádzajú noví ľudia. „Nosičom sa nenarodíš, nosičom sa staneš, skúsiš to a potom ťa to drží celý život, teda vo väčšine. Pre peniaze to nerobí ani jeden či jedna z nich. Prirodzene dám radšej peniaze chalanom, ako na helikoptéru a samozrejme je s nimi väčšia sranda...,” konštatuje chatár.


Doba sa mení, ľudia tiež

Chaty sa menia, návštevníci sa menia a samozrejme aj ich potreby sa menia. Niekedy tam chodili ľudia, ktorí vedeli, že majú teplý a suchý úkryt a to bolo aj ich očakávanie. Dnes je to viac o komforte a službách. No cieľom vždy bude pozerať sa najprv na ekologický dopad na prírodu a až potom na ostatné. Takto krásne ukončili diskusiu muži z hôr a za hory.


Toto nie je photoshop?

Po krátkej prestávke sme sa preniesli cez fotografie od krajinného fotografa Tomáša Slovinského do tých najkrajších miest na Slovensku aj napriek tomu, že tam bola tá najväčšia tma. Ako je to možné? O tom nám porozprával tiež… Keď chce človek zachytiť krásnu nočnú oblohu, musí fotiť v čo najväčšej tme, čo je ale v dnešnej dobe celkom veľký problém pre tzv. svetelný smog. Je takmer všade… No sú tu výnimky. Na Slovensku je to práve hrebeň Nízkych Tatier či najtmavšia časť Slovenska, Poloniny.


Potom prišiel na rad Patrik

Po záberoch oblohy, ktoré voľným okom človek nemôže zbadať, sme sa s Patrikom Paulínyim ocitli vďaka krátkemu videu priamo medzi našimi zvieratami, ktoré obývajú jednotlivé národné parky. Tie síce voľným okom zbadať môžeme, ale na to treba ticho a trpezlivosť…. Doslova desiatky a desiatky hodín strávených pri foťáku zakamuflovaný niekde v lese. Práve takto trávi čas Patrik posledný rok a pol a vytvára tak 9 krátkych dokumentov pre Slovenskú televíziu o našich národných parkoch.

Človek si ani neuvedomuje, koľko je námahy za jednou fotkou či 5-sekundovým záberom. Ťažká technika a hodiny šliapania v rôznych podmienkach, aj taká môže byť práca snov. Každý z nich to robí s nadšením a s radosťou zo stráveného času v horách. To ťa proste musí baviť…


Teraz si zoberieme malo kíl a veľa kilometrov…

Na záver sme sa pozreli na totálne uleteného ultra extra masaker bežca, ktorý sa už niekoľko rokov venuje behaniu po horách, no nielen tak na deň a potom domov. Absolvuje behy, ktoré majú niekoľko stoviek kilometrov a trávi pritom týždne v horách. No a ako sa odnesie? To nám doslova opísal a vyhádzal svoj nabalený ultralight batoh, kde sa počíta doslova každý jeden gram. V číslach pre predstavu, na dlhšiu 200-kilometrovú cestu (etapa 5 - 6 dní) potrebuje 5 kg jedla a dva litre vody + 5 kíl vybavenia. To by som sa nevedela zbaliť ani na víkend, haha.


Malý „insight”, ktorý som premietla do textu týmto večerom, je ale komplexne rozpísaný v knihách od Hikemates na našom MTHIKER shope. Nájdeš tam jednotlivé príbehy týchto ľudí, ktorí v horách nielen pracujú a žijú, ale tvoria si tu doslova životnú cestu.

Zdroj fotografii: HIKEMATES - Peter Hlinka
report_problem Našiel si v texte chybu?
miriama-kov 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Zo zákulisia Chaty pod Borišovom

Zo zákulisia Chaty pod Borišovom

Jedinečná a stále autentická horská chata dokonale schovaná uprostred Veľkej Fatry.
Reportáž: Hikemates večer o horách a ľuďoch 2023

Reportáž: Hikemates večer o horách a ľuďoch 2023

Pozrieme sa na 3. ročník večera plného outdooru, krásnych príbehov a ľudí v spojení s hudbou priamo v hlavnom meste.
Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Skalisko - skala schovaná uprostred Volovských vrchov

Čo tak navštíviť menej známe pohorie, kde sa môže stať, že za celý deň nestretneš nikoho a napriek tomu si užiješ krásne kruhové výhľady? Ide sa na Skalisko.
keyboard_arrow_up