Zo zákulisia legendárnej útulne na hrebeni Nízkych Tatier

Kto sa stará o jednu z najznámejších útulní na hrebeni Nízkych Tatier? Nielen o tom nám porozprávali chatári z útulne Andrejcová.

Už vo februári, keď som tu bola prvýkrát, som si bola istá, že prvá a posledná návšteva to určite nebola. Špecifickým spôsobom sa mi táto útulňa a víkend strávený na nej, ktorý popisujem v tomto článku, vryli do pamäti. Samozrejme, v tom najlepšom svetle.

Útulňa Andrejcová

A sme naspäť


Bola polovica septembra, v horách už vládla jeseň a teraz nastal správny čas Andrejcovú navštíviť znova. Avšak tentokrát bola táto návšteva trošku nezvyčajnejšia – vopred som sa dohodla s chatárom Dávidom, aby som ho tam zastihla, a aby mi trošku porozprával o fungovaní útulne. Už vo februári na mňa pôsobil veľmi milo a sympaticky, čo teraz jednoznačne potvrdil. Ochotne nám porozprával o tom, ako sa na túto útulňu dostal a do reči sa pridal aj chatár Juraj a chatárka Zuzka.
Všetci traja sú domáci obyvatelia z Horehronia, konkrétne z východiskovej obce Pohorelá. Chlapi sa rozhovorili o histórii útulne aj o tom, ako sa tu ocitli oni.


História a súčasnosť útulne

V súčasnosti je útulňa kompletne prerobená a celá zateplená, čo zaručuje komfortný pobyt aj v zimných mesiacoch.
Pôvodná stavba útulne bola postavená v roku 1968. Dôvodom výstavby bola najmä potreba nocľahu v tejto časti hrebeňa Nízkych Tatier. Útulňa stále stojí na pôvodných základoch, avšak v súčasnosti bola už viackrát prestavaná a zrekonštruovaná. Istý čas dokonca slúžila ako salaš, dokonca sa istý čas uvažovalo o jej zbúraní, keďže koncom 20. storočia hrebeň Nízkych Tatier nebol zrovna najatraktívnejším cieľom turistov. To sa ale našťastie nestalo a v prvých rokoch nového milénia bola útulňa zrekonštruovaná, avšak zimné prespávačky neboli najkomfortnejšie, piecka často nefungovala a útulňa väčšinu teploty neudržala a prepustila von.


Pozitívne správy prišli v roku 2014, kedy si ju chatár Marek Šurina zobral do prenájmu od Horskej záchrannej služby, neskôr ju dokonca odkúpil a stal sa jej majiteľom. S tým začali veľké opravy a rekonštrukcia – chlapi opravili časť deravej strechy, presunuli piecku do nocľahárne (kde momentálne príjemne hreje), založili postupne nové okná a zaizolovala sa hlavná miestnosť, vďaka čomu je útulňa obývateľná aj v zimných mesiacoch. Osobne potvrdzujem, že sa tam spí aj v zime veľmi dobre. V súčasnosti je útulňa kompletne prerobená a celá zateplená, čo zaručuje komfortný pobyt aj v zimných mesiacoch. Chlapi momentálne fungujú ako občianske združenie Horské spoločenstvo a financie, ktoré sú investované do vylepšovania útulne a úpravy okolia, získavajú buď z darov, alebo je možné im prispieť prostredníctvom 2% z daní.

Nízke Tatry

Niečo pre milovníkov piva

Pri útulni sa nachádza pekne upravený prameň, avšak v lete, kedy je návštevnosť najvyššia, treba rátať s tým, že na vodu si teda počkáte. To ovplyvňuje aj čerpanie vody pre útulňu, kedy chatári musia vodu zbierať v noci do obrovských kadí, aby cez deň „neblokovali“ smädných turistov.


Počas rozprávania z nich sršalo nadšenie a radosť.
Útulňa je zásobovaná autami, avšak v zime, kedy autom nie je možné vyjsť k útulni, fungujú ako kedysi všetky horstvá pomocou vynášok horských nosičov. Milovníkov piva iste poteší možnosť vychutnať si remeselné pivo Tetrov, ktoré je špeciálne pripravované práve pre túto útulňu.


Zaujímavosťou je, že na útulni majú väčší obrat sudov, než dole v spomínanej Pohorelej, čomu sa domáci čudujú a rozmýšľajú, kto tam hore toľko piva pije.


Ako sa tu dostali súčasní chatári?

Ale späť k chlapcom a Zuzke. Na útulni pôsobia už od strednej školy, začínali tu ako dobrovoľníci a svojpomocne s ďalšími priateľmi sa podieľali na udržiavaní a opravách útulne. Počas rozprávania z nich sršalo nadšenie a radosť, bolo cítiť, že toto miesto je pre nich „srdcovka“ a majú to tu veľmi radi, k čomu určite už prispel aj fakt, že si tu obaja našli partnerky. Sami sa smiali a čudovali, ako to je možné, a že pravdepodobne zohralo svoju rolu to, že sú chatári. Veď si len predstavte, dievčatá, že prídete unavené a zničené z dlhej chôdze... a práve chatár je človek, ktorý sa postará o vaše pohodlie v horách – nocľah, pitie, jedlo a ak je ešte aj milý a usmiaty... určite to niektorým ženám svojím spôsobom zaimponuje a poteší. Zdá sa, že je to nejaký magnet na „horské holky“, teda, minimálne u týchto dvoch chatárov určite...

Útulňa Andrejcová

Hlavná sezóna

V sezóne, ktorá väčšinou trvá od mája/júna do októbra, tu stále niekoho nájdete. V hlavnej sezóne pracujú na zmeny. Momentálne pracujú už traja počas dňa,
Na Andrejcovej to žije, o čom svedčí aj pravidelne sa konajúca akcia na ukončenie sezóny, a to je Andrejcová Vertical.
donedávna boli len vo dvojici, ale sami priznali, že vzhľadom na nárast počtu návštevníkov, stíhať to vo dvojici už bolo veľmi náročné. V lete je potrebné si nocľah na útulni zarezervovať s časovým predstihom, pretože zvykne byť plná, avšak je možnosť prespať aj v stane v okolí útulne. Dokonca niekoľko stanov majú aj na útulni, ktoré prenajímajú turistom, ktorí prídu bez svojej „strechy nad hlavou“. Dokonca aj samotní chatári v čase najväčšieho „nátresku“ spia radšej von, či už v stane, alebo pod širákom, trochu ďalej od turistov, aby si predsa len oddýchli a vyspali sa, pretože ich deň začína veľmi skoro, ešte pred zobudením prvých turistov.


Fungovanie útulne mimo hlavnej sezóny

Mimo sezóny tu chatára nájdete len cez víkend. Cez týždeň mimo sezóny útulňa funguje ako „obyčajná“ útulňa bez chatárov a bez dozoru. Čaká Vás tu nachystané drevo a možno sa nájde aj nejaké pivko alebo keksík. Samozrejme, platí jedna z najdôležitejších zásad - nechať útulňu po sebe v takom stave, v akom sme do nej prišli, ak nie v lepšom. Mali by sme preto ovládať nepísané pravidlá správania sa v útulniach.

V súčasnosti sa za noc platí okolo 7 €, mimo sezóny je v predsieni položená kasička a je na každého svedomí, či do kasičky prispeje, alebo nie. Samozrejme, padla aj otázka, ako sa situácia vyvíjala počas korona krízy. Chlapci potvrdili, že počet návštevníkov sa počas korony zvýšil a zaznamenali prílev „neturistov“. Podľa čoho usúdili, že „neturistov“? Podľa toho, že hľadali „klasické“ záchody a sprchy.


Na Andrejcovej to žije, o čom svedčí aj pravidelne sa konajúca akcia na ukončenie sezóny, a to je Andrejcová Vertical alebo ľudovo Výbeh na Andrejcovú, čo sú preteky v behu (alebo aj chôdzi, podľa kategórie) na útulňu. Toto podujatie sa koná zvyčajne v októbri a je to pekné zavŕšenie hlavnej sezóny, kde sa stretnú milovníci hôr a športu, či už z blízkeho, alebo širšieho okolia.

Mačiatko až z Poľska (žeby zašlo až tak ďaleko?)

V septembri, keď sme tu boli naposledy, mali na útulni práve malé rozkošné mačiatka. Vyzeralo to v tej scenérii veľmi milo a nedalo mi nespýtať sa na ich príbeh, ako sa ocitli na hrebeni Nízkych Tatier. Obzvlášť jedno mačiatko má príbeh skutočne fascinujúci. Chatári sa rozhovorili o poľských turistkách, ktoré útulňu tento rok navštívili a medzi rečou sa dostali k tomu, že majú doma veľa mačiatok a tak chatár zo srandy poznamenal, že nám by sa tu nejaké mača zišlo. Väčšina ľudí by sa pousmiala a zobrala to ako vtip, avšak nie jedna z poľských turistiek, ktorá sa o niekoľko týždňov vrátila až z Krakowa... a správne tušíte... áno, aj s mačiatkom, haha. Takže na útulni sa nachádza momentálne aj mačiatko s poľskými koreňmi.


Myslím si, že chatára nemôže robiť niekto, kto nemá rád prírodu a okolie, v ktorom pôsobí, a tak ma pochopiteľne zaujímalo, či majú aj chatári čas niekam vybehnúť do okolia. Odpoveď bola, že v hlavnej sezóne je toho času naozaj veľmi málo, až takmer žiadny, ale mimo sezóny si stíhajú čaro hrebeňa užiť aj oni. Spomínali ruju, ktorá sa začiatkom jesene nesie okolitými lesmi a najviac ma zaujalo rozprávanie o tom, ako z okolia útulne mali možnosť počúvať vytie vlkov... to muselo byť naozaj dychberúce.

Príbehov nám chatári porozprávali veľmi veľa, niektoré vtipné, iné na zamyslenie, ale bolo z nich cítiť lásku k prírode a ich domovine, čo táto časť pohoria pre nich určite je. Veľmi sa teším, že sme mali možnosť ich spoznať a dokonca sa znova stretnúť a hlbšie sa porozprávať o fungovaní útulne na hrebeni Nízkych Tatier. Veľká vďaka za vrelé privítanie! Takisto vďaka patrí všetkým ľuďom, ktorí venujú svoj čas, prípadne financie na zveľaďovanie útulní naprieč celým Slovenskom, pretože bez nich by sme márne hľadali solídne útočisko v horách. Horám zdar!
report_problem Našiel si v texte chybu?
nely 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Predná hoľa - najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier

Predná hoľa - najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier

Najvyšší vrch Národného parku Slovenský raj, ale aj najvýchodnejší vrch Nízkych Tatier. Stojí za návštevu?
Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 2. časť

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 2. časť

Čo si pre nás pripravila Ďumbierska časť hrebeňa Nízkych Tatier?
Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Hrebeň Nízkych Tatier - nezabudnuteľné štvordňové dobrodružstvo - 1. časť

Takmer sto kilometrov a päť a pol tisíc nastúpaných výškových metrov z väčšej časti tvorených krásnymi rozľahlými výhľadmi široko-ďaleko. A to zďaleka nie je všetko, čo hrebeň druhého najnavštevovanejšieho pohoria Slovenska ponúka.
keyboard_arrow_up