Kam na jarný skitouring?

Apríl je tu. Snehu pomaly, ale isto ubúda, no nám sa skialpov máli. Preto sme sa vydali do najvyšších polôh Nízkych Tatier za jarným skitouringom.

Počas zimnej sezóny sme mali v pláne viacero nocovačiek v horách, na ktoré sme sa veľmi tešili, avšak tie sa nepodarili buď kvôli počasiu, alebo časovej tiesni. Ale za to sa nám podaril úplne neplánovaný výlet a zhodli sme sa, že asi najvydarenejší za túto sezónu.

Kde bude ešte dosť snehu?

V kalendári už svietil koniec marca, a tak už boli podmienky na skialp obmedzené. Obzerali sme sa po najvyšších polohách slovenských pohorí, aby sme si pohyb na lyžiach užili čo najviac. Voľba padla celkom nečakane na Chatu gen. Milana Rastislava Štefánika alebo tzv. Štefáničku s Ďumbierom. Územie od chaty smerom na západ je súčasťou skialpového areálu Nízkych Tatier Chopok Juh. Na poslednú chvíľu sme zarezervovali nocľah a v sobotu ráno sme vyrážali.


Mám veľmi rada turistické alebo skialpové výlety spojené aj s nocovaním na horských chatách… má to pre mňa osobité čaro a zakaždým to precítim oveľa intenzívnejšie než „jednodňovky“, takže som sa veľmi tešila. Na atraktivite tohto výletu pridával aj fakt dosiahnutia najvyššieho vrchu v Nízkych Tatrách na lyžiach. Avšak od samotného výstupu z Trangošky na chatu som veľa nečakala... to som sa veľmi mýlila, ale pekne po poriadku.

Pomaly prichádzajúca jar v Bystrej doline

... v jedálnom lístku som si všimla netradičnú ponuku, ktorú na horskej chate nemôžem prepásť... langoš, haha.

Parkujeme na Trangoške, nesieme lyže kúsok za chatu Zázvor, kde ich vzápätí obúvame a vyrážame. Ideme po zelenej turistickej značke, trasa vedie veľmi pekným a hustým ihličnatým lesom, ide dokonca o prírodnú rezerváciu Pralesy Slovenska – Bystrá dolina. Výškové metre pomaly naberáme, ale ide o veľmi jemné a príjemné stúpanie. Čo však očakávam a šípim, je nejaký záverečný „stupák“, keďže výšku 1 700 m n. m. niekde nabrať treba. Počas výstupu nám trasu viackrát križuje horská bystrinka Bystrianka, ktorá má pomerne výdatný prietok a krásne zurčí, čo zvestuje jar, ktorú už cítiť vo vzduchu a sneh sa pomaly topí už aj v týchto polohách.


Po asi hodinke sa dostávame k rázcestníku Odbočka k Jaskyni mŕtvych netopierov. Jaskyňa mŕtvych netopierov patrí medzi významné vysokohorské jaskyne, do ktorej sa viete dostať na netradičnú exkurziu v sprievode speleológov. My si pri smerovníku chvíľku oddýchneme, napijeme sa čaju a pomaly pokračujeme ďalej, odtiaľ už stúpanie začína naberať na intenzite. Lesy navôkol nás postupne rednú a rednú, až sa dostávame do pásma kosodreviny, ktoré ale vidieť nie je, keďže je celé pokryté snehom, sem-tam vykúka nejaký konárik.

Hore ešte stále vládne zima

Záverečné a najstrmšie stúpanie preverí kondičku, ale netrvá dlho. Tu je už osadené aj zimné tyčové značenie, popri ktorom stúpame nahor. Výhľady, ktoré sa s naberajúcou výškou a postupným miznutím stromov objavujú za mnou, sú úchvatné a pre mňa „neokukané“, takže sa neviem vynadívať. Nad nami sa už týči Ďumbier, náš dnešný cieľ. Atmosféru dodávalo aj počasie, v diaľke vidíme obrovské husté mraky a bielu clonu, ktorá značí sneženie. Počas výstupu sme pozorovali, ako sa táto clona postupne približuje viac a viac, až nás sneženie nakoniec naozaj dobehlo, ale to sme už boli takmer na hrebeni v cieľovej rovinke k chate.

... prepočítavala som, koľko budeme spať, bolo to celkom optimálne a zrazu, sakra, zmena času, práve v túto noc.

Avšak po dosiahnutí spomínanej cieľovej rovinky chaty nebolo, obzerala som sa dookola, kde sa objaví. Prešli sme cez úzky snehový koridor a zrazu sa chata objavila rovno predo mnou. Chata má perfektnú polohu a nachádza sa pomerne vysoko, vo výške 1 740 m n. m. Tešíme sa na jedlo a čaj, v jedálnom lístku som si všimla netradičnú ponuku, ktorú na horskej chate nemôžem prepásť... langoš, haha. Zbožňujem tieto „horské“ obedy a posedenia v útulných priestoroch horských chát, kedy všetko chutí dvakrát tak dobre, vtedy som myšlienkami úplne inde, preč od všetkých „svetských“ starostí tam dole.

Odmena na Ďumbieri

Po asi hodinovom oddychu pokračujeme v ceste za naším cieľom. Šliapeme po zimnom tyčovom značení, ktoré je kratšie oproti letnému chodníku. Letný chodník vedie okľukou, ktorá sa môže zdať zbytočná, ale ako sme sa na chate dočítali, chodník bol takto presunutý po tom, čo nastala vplyvom pôvodného turistického chodníka veľmi silná erózia južného, resp. juhovýchodného svahu Ďumbiera.


Mimochodom, zimné tyčové značenie je tu výborné a nemusíte sa báť, že sa za slabšej viditeľnosti stratíte. Tyče sú nahusto pri sebe, takže stačí ich nasledovať a dovedú vás k cieľu. Ďumbier pôsobí naozaj mohutne, ale šliape sa nám príjemne. Čo ale príjemné nie je, že znova sme bez viditeľnosti, avšak predpoveď naznačovala, že v závere dňa by sa to mohlo trošku roztrhať.


Asi prvýkrát som si takmer istá, že sa to podarí, že sa výhľad otvorí, inú možnosť som si nepripúšťala.

A tak to aj bolo (výnimočne, haha). Obloha si pre nás pripravila hotové horské divadlo. Mraky sa neustále prevaľovali cez nás a cez hrebeň, klesajúce slnko sa cez ne predieralo hore-dole, neustále sa menila scenéria, do toho fúkal silný vietor, ktorý dvíhal jemnú vrstvičku snehu... no proste nádhera. Pre mňa sú toto najdokonalejšie podmienky v horách.


Samozrejme, azúrko a bezvetrie sú super, ale pre mňa je toto predsa len viac. Na vrchole sme sa zdržali takmer hodinu, takže som na seba naobliekala všetko, čo som v batohu mala, od zateplenej sukne cez umelú páperku až po fukerku.

Pohodový večer na chate

Po kochaní sa výhľadmi nasledoval zjazd, na ktorý som sa veľmi tešila. Vôbec som nechcela zísť dole, z tej nádhery som nemohla spustiť oči, robila som obrovské a dlhé oblúky, aby som si zjazd v týchto čarovných podmienkach čo najviac predĺžila.


A zabudla som dodať, vrchol Ďumbiera sme mali celý len pre seba... dokonalosť.


Večer na chate patril kartám a knihám, ktoré sme tam našli. Medzi knihami sme našli aj najnovšie vydanie Hikemates magazínu, v ktorom sa dočítate o mýtoch a faktoch o medveďoch, o benefitoch a nástrahách sólo výprav a mnoho ďalšieho.


Ráno sme sa chystali na východ slnka, takže keď som si ľahla do postele, prepočítavala som, koľko budeme spať, bolo to celkom optimálne a zrazu, sakra, zmena času, práve v túto noc. Hmm, mínus jedna hodina... to už také optimálne nebolo, ale nevadí, nejako to dáme.

Keď spachtoši idú na východ slnka

Budík bol ráno po posune času fakt krutý, ale bola som odhodlaná konečne východ vidieť (často ho nevidím, keďže som obrovský spachtoš). Naobliekali sme sa a vyšli sme von, kde sme si počkali na východ slnka. Bolo opäť oblačno, takže samotné slnko sme nevideli, ale oblačnosť spolu s vychádzajúcim slnkom a ružovkastými farbami znova prichystala veľmi peknú „podívanú“. Po východe slnka sme ešte mali čas do raňajok, a tak sme naspäť zaľahli pod perinu a trochu si ešte zdriemli (ako vravím, spachtoši).


Po krátkom zdriemnutí sme si na chate dali raňajky, pobalili sa a nasledoval zjazd Bystrou dolinou. Znova sa nám podarilo „vychytať“ prudkú zmenu počasia a mäkší sneh z predchádzajúceho dňa vplyvom zmeny počasia a silného mrazu zmrzol na kameň, čo znamenalo naozaj tvrdý zjazd, ale čím sme boli nižšie, tým bol sneh mäkší a lyžovalo sa lepšie.

Čo pre mňa z tohto výletu vyplýva?

Jednoducho, keď sa nám nedarí niekam dostať, treba dať priestor iným veciam a nápadom a práve neplánované výlety sú väčšinou tie najlepšie, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Celú zimu sme plánovali a čakali na dokonalé podmienky na dve vybrané trasy, z toho jedna sa nepodarila a na druhej sme síce boli, ale zďaleka to nebolo podľa predstáv. A výlet na Štefáničku a Ďumbier s prespávaním v pláne absolútne nebol a vyšiel úplne nad očakávania a budeme naň ešte dlho spomínať.

Zhrnutie:

• Názov: na Ďumbier cez Chatu gen. M. R. Štefánika
• Lokalita: NP Nízke Tatry
• Značenie: zelená turistická značka, nad lesom zimné tyčové značenie
• Obmedzenie: skialp v areáli Chopok Juh od 15. decembra do 30. apríla
• Obtiažnosť: 2 - 3/5
• Trvanie: cca 4 - 5 hodín
• Parametre: 12,6 km/900 výškových metrov
• Možnosť parkovania: parkovisko Trangoška
• GPX: sekcia Výjazdy (od chaty po Ďumbier je zaznačená letná trasa, zimná ide priamo hore bez okľuky)