Hrebeňom Nízkych Tatier – prekonanie vlastných limitov (2. časť)

Turistika z bodu A do bodu B je často môj cieľ, no mať aj bod C, to bola výzva. Ako pokračoval prechod najnavštevovanejšou časťou hrebeňa Nízkych Tatier: Čertovica - Donovaly?

Prejdenie 1. časti sa odzrkadlilo na citlivosti môjho žalúdku, k tomu prebdená noc v stane, kde ma budil silný vietor, tiež neprispela k lepšej regenerácii. Zvíťazí moja vnútorná ctižiadostivosť alebo zdravá rozvaha?

Budík na hrebeni

Prebúdzam sa ešte pred zazvonením budíka kvôli ruchu okolo útulne. Otvorím stan a ukazuje sa ďalší slnečný deň. Ráno je chladné, a tak som hneď prebudená. Ranná hygiena a šup ho na raňajky a horúci čaj. Zjem až jeden rožtek s trochou klobásy a parenice. Môj žalúdok je na tom akoby ešte horšie ako včera. V hlave premýšľam, či pokračovať, keďže aj päty a malíčky ma bolia z topánok. Mám možnosť zísť dole do dediny Jasenie, odkiaľ ide spoj k autu alebo pokračovať ďalej. Istý čas zhodnocujem svoje limity, schopnosti, ako aj bezpečnosť.

Ortieľ znie: „Pokračujem!“

Po mojom vyhlásení sa nezdržiavame, začíname sa baliť, skladáme stan a naberáme vodu. Na dlhú dobu je to posledná možnosť na doplnenie zásob. Sledujeme, že postupne ľudia odchádzajú, pričom my začíname o 7:40. Lúčime sa a naberáme hneď výškové metre, aby sme sa opäť dostali na hrebeň. Mne to nejaký čas trvá, pokým rozhýbem stuhnuté svalstvo. Ako sme na hrebeni, tak sa kráča dobre, keďže terén je viac rovinatý. Prejdeme vrch Ďurková a otvára sa nám krásna panoráma až po vrch Prašivá.


Teším sa, lebo dnešnú trasu absolvujem úplne prvýkrát, dokonca ani jeden vrchol či sedlo som doteraz nenavštívila. Hoci väčšina trasy ide miernym stúpaním, čaká nás viac klesania. Uvedomujem si, že neregistrujem už bolesť žalúdka, no nohy v topánkach cítim. Tempo sme zvolili dosť rýchle a míňame jedno sedlo za druhým. Prestávku na niečo pod zub a vyvetranie nôh si spravíme na vrchu Latiborskej hole. Len 10 minút a opäť sme na nohách.

Zrýchľovanie tempa v každom kroku

Klesanie je nekonečné, najprv kosodrevinou a potom zeleným lesom.

Príde mi, akoby sme tempo len zrýchľovali, kráča sa nám naozaj dobre. Slnko je silnejšie ako včera a vietor sem-tam takmer vôbec nefúka. Na rozdiel od včerajška mám nutkanie sa stále pozerať späť a sledovať vzdialenosť, ktorú sme už urazili. Smerujeme k ďalšiemu sedlu, kde si na 5 minút sadneme a dáme dole batohy.


Čaká nás po dlhej dobe väčšie stúpanie ku pamätníku SNP. Tu si už robíme dlhšiu prestávku a vlastne aj poslednú. Počas jedenia a vychutnávania si vianočky s džemom (super vec), si uvedomujem prejdenú vzdialenosť.

Bolo to prekonanie vlastných limitov, ako aj preverenie kondície.

Po 30 minútach sme opäť na nohách a onedlho sa nachádzame v polovici dnešnej trasy, na Veľkej Chochuli. Zatiaľ sme nestretli veľa turistov, vedeli by sme ich zrátať na jednej ruke. Je to veľký rozdiel oproti prvej časti hrebeňa. Začína sa viac a viac tvoriť oblačnosť, ale vyzerá to stabilne.

Dole, dole a ešte raz dole

Kráčame ďalej, prechádzame cez Malú Chochuľu a dostávame sa na kamenistú Prašivú. Poslednýkrát sa pozeráme na prejdenú cestu a pokračujeme najväčším klesaním doposiaľ. Klesáme 561 m na 3 km do Hiadeľského sedla. Klesanie je nekonečné, najprv kosodrevinou a potom zeleným lesom. Napočudovanie, nebolia ma kolená, aj keď tempo máme stále rýchle.


Konečne prichádzame do Hiadeľského sedla, neďaleko sa tu dá nabrať voda v prameni. Stretáme opäť chalanov, ktorí idú celý hrebeň. Tu si poprajeme všetko dobré a poberáme sa strmým svahom na Kozí chrbát. Posledný väčší výšľap, potom už len na Kečku a smer Donovaly v extrémne rýchlom tempe, aby sme stihli autobus k autu, ktoré sme nechali v BB. Druhá časť hrebeňa nám trvala 9 hodín a 10 minút, prešli sme 26 km, nastúpali sme 998 m a naklesali 1 635 m.

Osobná výzva zdolaná

Trasa Čertovica – Donovaly nám trvala 19 hodín, pričom sme prešli 50 km. Dva dni strávené v najkrajšej časti celého hrebeňa Nízkych Tatier. Zvládli sme to! Bolo to prekonanie vlastných limitov, ako aj preverenie kondície. Naučila som sa opäť nové veci, ktoré mi dali naozaj veľa. Som so sebou spokojná a niet nad to, dať si cieľ a aj ho docieliť.

Ak sa chceš aj ty posunúť a prekonať svoje limity, tak smelo DO TOHO! Ešte malá pomôcka pre predstavu v grafickom zobrazení. Dá sa povedať, že sme postupovali skoro na chlp rovnako, ako je v grafe.

Zhrnutie

• Názov: Útulňa Ďurková, Latiborská hoľa, Veľká Chochuľa, Prašivá, Kečka, Donovaly
• Lokalita: Nízke Tatry
• Značenie: Cesta hrdinov SNP
• Obmedzenie: celoročne otvorené chodníky
• Obtiažnosť: 3/5
• Trvanie: 9 hodín
• Parametre: 26 km, stúpanie 998 m, klesanie 1 635 m
• Typ: hrebeňovka, prenocovanie
• Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v BB, autobus