LAJF Festival - emócie, príbehy a výkony v horách

Čo tak stráviť víkend v horách v spoločnosti horských nadšencov s horským programom a množstvom horských príbehov?

Čaká nás akčný víkend, kedy skombinujeme LAJF Festival s cyklo časovkou Sliezsky kráľ. Od toho nás predsa neodradí ani nie veľmi prívetivá predpoveď počasia. Ako to celé dopadlo? Tu je malá ochutnávka sobotňajšieho programu, ktorý sme zahájili spoločným výstupom na Sliezsky dom, kde nám inšpiratívni hostia porozprávali o tom, čo najviac milujú. A to, ako dopadla nedeľňajšia časovka, sa dočítaš v reportáži na webe MTBIKER v podaní Maroša.

Spoločný MTHIKER výstup

V sobotu sa stretávame na parkovisku v Tatranskej Polianke a čaká nás spoločný výstup na Sliezsky dom. Všade navôkol pozorujeme mračná, no akoby zázrakom práve nad nami neprší, ba naopak, začína celkom „pripekať“.


Počas príjemnej prechádzky Velickou dolinou nám robil spoločnosť aj Velický potok, ktorý bol teraz nádherne vodnatý. Postupne sa nám otvárali výhľady na okolité štíty a my sme silou mysle odďaľovali príchod dažďa, ktorý každú chvíľu naznačovali krúžiace mraky nad nami.


Po hodinke a pol sme úspešne hore a keďže počasie stále drží, niektorí z nás absolvujú ešte prechádzku okolo Velického plesa. Nenecháme si ujsť ani vodopád, samozrejme, Velický.


Ale šup-šup, o chvíľu tu máme tri hodiny, kedy začína LAJF Festival. Vonku už začínajú padať prvé kvapky, dokonalé načasovanie! Presúvame sa do turistickej časti Sliezskeho domu a ide sa na to.

Tatranskí nosiči

Horský vodca musí byť dobrý vo všetkom - horolezec, lyžiar, skialpinista… No ani to nestačí.

Ako prví sa nám predstavili tatranskí nosiči, Filip Zacher a Štefan Bačkor. V úvode nám porozprávali o histórii nosičstva, ktorá siaha do 13. storočia a takisto o jeho vývoji až do dnešnej podoby. Chalani nám porozprávali o zážitkoch z nosenia, ukázali nám, čo všetko sa dá vyniesť na horské chaty a hlavne nám predstavili množstvo inšpiratívnych „bláznov“ a ich nosičské príbehy. Myslím, že viaceré z nich dojali nie jedného diváka.


Je fascinujúce, že práve v našich horách sa nosičstvo zachovalo a všetko nasvedčuje tomu, že kultúra nosičstva sa u nás naďalej zachová. Určite si prečítaj aj článok od Nely, ktorá absolvovala vynášku s nosičmi a sprostredkovala nám tento zážitok.

Vodenie v Tatrách a práca v leteckej záchrannej službe

Ďalším hosťom bol horský vodca, záchranár a člen HZS Ján Kořínek, ktorý nám porozprával o dvoch sférach jeho práce - vodenie a záchranka. Dozvedeli sme sa, aká dlhááá a kľukatá cesta stojí za tým, stať sa horským vodcom.

Prešiel tak neuveriteľných 109 km, počas ktorých nastúpal 9 596 výškových metrov a siahol si na dno.

Horský vodca musí byť dobrý vo všetkom - horolezec, lyžiar, skialpinista… No ani to nestačí. Po rokoch absolvovania všetkých možných predpísaných výstupov nasledujú prijímačky, ktoré majú 5 kôl, následne je nutné podstúpiť 4-ročné vzdelávanie, počas ktorého je potrebné absolvovať 10 dvojtýždňových kurzov a na záver skúšky vo Francúzsku pod Mont Blancom. Stačí jedna chyba a cesta za horským vodcom sa môže rozplynúť.


A aká je realita potom? Aj taká, že každý deň si na Gerlachu. Janči nám porozprával nielen o tom, aká je to krásna práca a koľko vzácnych priateľstiev a kontaktov mu to prinieslo. Takisto ukázal druhú stránku mince tejto nielen fyzicky, ale najmä psychicky náročnej práce. Ako to všetko zvláda? Balansuje to jeho druhou vášňou, a tou je práve práca lekára v leteckej záchrannej službe.

Tatranská ultra bežecká výzva

Po pauzičke na občerstvenie sme sa tešili na horského ultra bežca Richarda Zvoláneka. Počas prednášky nám porozprával o bláznivej tatranskej výzve, ktorú absolvoval pred 6 rokmi. Cieľom bolo do 30 hodín prebehnúť 9 vrcholov Vysokých Tatier: Kriváň - Furkotský štít - Predné Solisko - Kôprovský štít - Rysy - Východná Vysoká - Slavkovský štít - Malý Ľadový štít a Jahňací štít. To je 150 km s prevýšením viac ako 10 000 m. Je to vôbec možné?


Rišo si zaspomínal a dopodrobna nám priblížil, ako to začalo, aké komplikácie a problémy nastali a ako to zvládal zdravotne, fyzicky a psychicky. A veru, bola to poriadna výzva. Opisoval nám, ako sa nevedel polovicu cesty zohriať a bol podchladený, ako jedol zemiaky, ovocné gély a pil kokosovú vodu. Schválne si spočítaj, koľko gélov dal do tela, keď každých 20 minút prijal jeden gél. Vykreslil nám jeho zúfalstvo a vyčerpanie, ktoré viedlo až k halucináciám, kedy pred sebou videl pštrosa. A na konci so slzami v očiach skončil pred posledným štítom kvôli riziku roztrhnutia krížneho väzu v kolene.

Prešiel tak neuveriteľných 109 km, počas ktorých nastúpal 9 596 výškových metrov a siahol si na dno. Druhý pokus bol rok na to, kedy dostal črevnú chrípku a tretí pokus už nebol. Trúfa si niekto?

Olympiáda verzus tatranský skialp

Následne sme si pripomenuli zimu a skialp v podaní nášho reprezentanta Jakuba Šiarnika. Jakub nám porozprával o svojom detstve a ceste za skialpom. Nebol to žiaden nátlak zo strany rodičov a tréningy od rána do večera. A nebol to ani skialp, ktorému sa hneď zo začiatku venoval, ale bežecké lyžovanie.

... priblížil nám, ako to vyzerá s kvalifikáciou na olympiádu v skialpinizme...

Zlom nastal na jeho prvých skialpových pretekoch, keď si v kombinéze na bežecké lyžovanie zasúťažil. Štart prepálil a prvé 3 minúty šprintoval a vyhrával. Potom ho tak trochu „vyplo“. Napriek tomu sa umiestnil celkom slušne, a to bol moment, kedy sa skialp premenil na jeho najväčšiu vášeň. Každým rokom znižoval straty o polovicu a dnes je z neho úspešný reprezentant.


Jakub sa podelil o jeho doterajšie úspechy a projekty, ako trasa po stopách partizánov z rokov 1944 - 1945 alebo hrebeň Západných Tatier za jeden deň. Dozvedeli sme sa aj to, ako vyzerá jeho sezóna v číslach a priblížil nám, ako to vyzerá s kvalifikáciou na olympiádu v skialpinizme, ktorá bude v roku 2026.


Rozprávanie Jakuba bolo prepájané s otázkou, čo to vlastne skialp je. Hoci sa názory a vnímanie skialpu líšia a dnes sa to člení na skialpinizmus, skitouring, freetouring,… pre Jakuba je skialp len jeden: „Pohyb po horách za pomoci lyží a pásov.“

Desaťročie v tatranských stenách

Na záver sa tešili najmä lezci a lezkyne. Skúsený slovenský horolezec Jozef Krištoffy nám porozprával o jeho 10-ročnom pôsobení vo Vysokých Tatrách. Podelil sa o svoje zážitky, skúsenosti, prvovýstupy a mesiace driny na tatranských cestách. Popísal nám najťažšie cesty v Tatrách, ako aj jeho prvovýstup a prelez cesty, ktorú nazval Corona za 11- UIAA. Pôvod názvu pochádza z názvu obalu atmosféry Slnka (a dokonca z poľštiny: koruna), ktorý vymyslel aj preliezol ešte dávno pred pandémiou.

Postupne sme sa dostali až do Patagónie, kde bol už 3-krát a rovnako nechal po sebe vzácne prelezy. Obdivovať sme mohli dychberúce zábery, ktoré boli, myslím, pre väčšinu z nás nepochopiteľné.


Večer plný pútavých príbehov sme ukončili štedrou tombolou, ktorá potešila najmä diváka Dávida. Ten si totiž cenu prevzal azda 10-krát. My sme mu to dopriali, veď ani ostatní neostali bez výhry, keďže cien bola naozaj veľa. LAJF Festival sa rozhodne vydaril a sme radi, že aj MTHIKER podporuje toto podujatie. Ďakujeme organizátorom z LAJF Podcastu, ktorí tu, v nádhernom prostredí Sliezskeho domu, usporiadali už druhý ročník. Všetci sa tešíme na ďalšie.