Ako sme sa (ne)vybrali na Jahňací štít

Hory sú krásne, ale zároveň vedia byť zradné a nebezpečné. Aby sme si ich mohli užiť viackrát, nie je na škodu možno aj pozmeniť svoj pôvodný plán.

Pre Tatry je dátum 15. 6. každoročne magický, pretože sa po zimnej uzávere znovu otvárajú chodníky na voľne prístupné štíty. To, že je to už znovu legálne, ale neznamená aj bezproblémovú schodnosť terénu. O našej zmene plánu sa môžeš dočítať nižšie.

Pôvodný plán

V polovici apríla som ako člen oddielu KST Hikemates e-mailom dostal pozvánku s prednostným právom prihlásenia sa na prespávačku na Chate pri Zelenom plese alias Brnčalke. Už len predstava prenocovania na jednej (pre niekoho najkrajšej) vysokohorskej chate v Tatrách ma zaujala hneď. Pri čítaní ďalej a zistení kedy, kde a čo, som hneď vyplnil prihlasovací formulár. Termín prespávačky bol stanovený na 17. - 18. júna. Dôvod bol jasný a cieľ zrejmý. Zimné uzavreté chodníky budú znovu otvorené a nad Brnčalkou je Jahňací štít, jeden z voľne dostupných bez horského vodcu. Dokonca ešte začiatok trasy znamenal, že sa ocitnem zas v novom kúte našich veľhôr.

Popod Belianske Tatry so začiatkom v Tatranskej Javorine sme sa vybrali dolinou Zadné Meďodoly cez Kopské sedlo a popri Bielych plesách na chatu. Poobede mal nasledovať výstup na Jahňací štít.

Podľa ich vyjadrenia bolo pod vrcholom veľké snehové pole.

Na druhý deň po zobudení pod Kežmarským štítom sme sa mali presunúť do Starého Smokovca cez Veľkú Svišťovku, Skalnatú a Zamkovského chatu.

Nádej zomiera posledná

Ešte 6. 6. prišiel doplnkový e-mail s pár inštrukciami typu kde a kedy sa všetci stretneme – na parkovisku pri evanjelickom kostole v Novom Smokovci. Ďalej sme dostali zoznam povinnej (odporúčanej) výbavy, okrem iného spomeniem slnečné okuliare, opaľovací krém, vhodná turistická obuv, turistické paličky, minerály, magnézium, pokrývka hlavy. Jednou z informácií bol aj link na trasu a stále sa zdalo, že na ten 2 229 m n. m. vysoký štít skutočne pôjdeme.

Prišiel však utorok pred podujatím a plán trasy sa na odporúčanie členov Horskej záchrannej služby zmenil na variant bez výstupu na Jahňací štít. Podľa ich vyjadrenia bolo pod vrcholom veľké snehové pole. Ono ako také by nebolo až tak hrozné, ale nachádzalo sa v strmom sklone. Vyslovene nám zdolanie vrcholu nezakázali, len do zoznamu vecí pribudli horolezecké mačky a cepín. Táto informácia prišla len dva dni pred oficiálnym otvorením chodníkov v Tatrách.

Náhradný program

Nie vždy všetko vyjde podľa plánu, ale netreba zúfať. Hory tam boli, sú aj budú.

Predsa len som využil pracovne voľný víkend a podujatia som sa zúčastnil. Očakával som tradične dobrú partiu ľudí, ktorá nikdy nepokazí zábavu. Pôvodný plán trasy sme zmenili v rámci možností. Od Veľkého Bieleho plesa sme zišli na Chatu Plesnivec, tou istou trasou sme sa vrátili a pokračovali na Brnčalku. Alpínsky charakter lúk v Belianskych Tatrách nás potešil svojou farebnosťou, keďže už rozkvitli mnohé druhy kvetov.



Druhý deň vyšiel presne podľa pôvodného plánu. Počasie bolo premenlivé po oba dni, a tak možno aj dobre, že sme „Jahňák“ vynechali. Aj tak by sme z neho nemali žiaden výhľad. Nebol ani zo Svišťovky.


Zo Zamky dokonca niektorí museli „utekať“ pred búrkou. Aj na Obrovskom vodopáde bolo vidieť, že hore sa snehy ešte nestopili. Zatiaľ som ho nevidel tiecť silnejším prúdom. Na Hrebienku zaručene stretnete medveďa. Keď nie skutočného, tak deväť drevených určite.

Zváž svoje možnosti

Nie vždy všetko vyjde podľa plánu, ale netreba zúfať. Hory tam boli, sú aj budú. Mnoho horolezcov dokonca preferuje motto: „Cieľom nemá byť vrchol, ale návrat domov.” Netreba preceňovať svoje schopnosti. Táto zima bola statočne dlhá. Však už 10. októbra bolo na Rysoch (už od Žabích plies) snehu vyše kolien.

Je možné, že ešte na konci prázdnin sa nejaké zostatkové snehové polia nájdu, a preto treba byť vždy na túrach opatrný. Tatry sú dostatočne priestranné, aby sa dal vymyslieť náhradný a zároveň bezpečný variant, kam sa vybrať.

Horám zdar!