Chodiť do hôr sám alebo v partii?

Chodíte do hôr osamote alebo s partiou kamarátov? Aké výhody, nevýhody či riziká z tohto rozhodnutia vyplývajú?

Každý turista je iný a každý z nás chodí do hôr za iným účelom. Niekto sa rád túla sám, niekto by bez parťáka do hory ani nevkročil. Aj zásada, že by sa do hôr osamote chodiť nemalo, sa dá „obísť“, ak človek vie, na čo dať pozor...

To božské ticho...

Hory sú skvelý nástroj na „prečistenie“ hlavy. Každý, kto chodí na túry sám, vie, že je to skvelý čas na chvíľku v tichu, zastavenie sa od každodenného zhonu, usporiadanie myšlienok... a sčasti aj na sebaspoznávanie, keď si človek nadáva, do akého strmého svahu sa to driape.

... povedať niekomu, kam sa chystám a kedy asi sa vrátim.

Naopak, ak sa pridáte k partii, s vysokou pravdepodobnosťou bude túra zábavnejšia a s dobrým rozhovorom vždy ubieha ľahšie. Navyše, keď už sa budete driapať do toho strmého svahu, možno sa nájde niekto, kto vás namotivuje prekonať sa.

Pomocná ruka sa vždy zíde

Ak sa vyberieš do hôr s partiou, základnou výhodou je to, že si viete pomôcť. Od zdieľania vody, varenia spoločného obedu až po ošetrenie a privolanie pomoci v prípade úrazu. A všetci „instagramoví hráči“ vedia, že mať kamaráta, ktorý porobí štýlové fotky, je na nezaplatenie. „Vlci samotári“ majú smolu.


Odvrátenou stranou je nutný kompromis na viacerých frontoch. S parťákmi sa treba zhodnúť v prvom rade na dátume, pri chodení na tempe, frekvencii prestávok. Tu mierne získava navrch jednotlivec, keďže je sám sebe pánom a na túru podľa vlastného uváženia dokáže odísť aj z hodiny na hodinu.

Bezpečnosť až na prvom mieste

Na čo však treba myslieť vždy, je bezpečnosť – či už moja, alebo druhého. Je pomerne zbytočné púšťať sa do náročných prechodov, výstupov či podmienok osamote, ak ešte nemáte dostatočne veľa skúseností s rizikami a neviete úplne odhadnúť nebezpečenstvo.

... skvelý čas na chvíľku v tichu, zastavenie sa od každodenného zhonu, usporiadanie myšlienok...

V partii treba brať ohľad na kondíciu a skúsenosti všetkých členov, aby sa predišlo vyčerpaniam či výjazdom horských záchranárov. Túry minimálne v dvojici sú bezpečnejšie aj z hľadiska stretu s lesnou zverou, keďže pri hlasnom rozhovore budú o vás všetky medvede vedieť už pár stoviek metrov vopred. Či už ale pôjdete na túru osamote, alebo viacerí, základom je výbava v podobe lekárničky, dostatku jedla a pršiplášťa – na túto tému máme natočené samostatné šikovné video.


Hlavnou zásadou túr osamote je však povedať niekomu, kam sa chystám a kedy asi sa vrátim. V prípade nešťastia to môže rapídne urýchliť proces záchrany, výborne na tento cieľ poslúži aj aplikácia Horskej záchrannej služby. Tá má funkciu „knihy vychádzok“, kde turista vyplní práve tieto údaje. Navoliť si dokáže aj funkciu návratu – ak ho nepotvrdí, automaticky sa odošle upozornenie.


Samostatnou kapitolou je zimná turistika a skialp v exponovanom teréne. Tá by sa mala vykonávať minimálne v dvojici už len z hľadiska lavín – ak jedného zasype a druhého nie, ohrozenému sa pomoci dostane omnoho rýchlejšie. Nevyhnutnou je však znalosť správneho používania lavínovej výbavy či dodržanie rozostupov pri lyžovaní.


Obe možnosti majú svoje pre a proti a môžu priniesť nečakané zážitky, nových kamarátov a množstvo skúseností. Ako trávite v horách čas vy? Vyberáte sa cestou samoty alebo skôr vyhľadávate spoločnosť iných?